« Späť

Šesťdesiaty štvrtý level

Šesťdesiaty štvrtý level

Sú miesta, kde ľuďom mizne úsmev z tváre a v očiach sa skrýva strach, zmiešaný s nádejou. Aj tie sú pre ľudí, hoci tam neradi chodia. Nevedia, či sú iba ich prechodnými stanicami na ceste pozemského života, alebo konečnou, kedy musia vystúpiť a prejsť cez bránu večnosti.

 

Otváram dvere.

Na onkológii.

V duchu sa pýtam, či môjmu otcovi dala rakovina pokoj, alebo sa znova rozhodla ožiť v jeho tele.

Prepadá ma neistota. Akýsi strach. Bolesť, ale aj nádej, že každý deň má dosť svojho trápenia a že sú tu ľudia, ktorých pošle Boh, aby nám pomohli kráčať vpred.

Najmä vtedy ak......

 

Čakáme na odbery.

 

Vedľa mňa sedí asi tridsaťročný mladý muž. Usilovne mláti prstami do svojho dotykového mobilu. Hrá sa. V jeho tvári sa strieda sústredenosť a úsmev. Veď sa mu darí. Bez problémov prechádza level za levelom. Postupuje vyššie a vyššie. Teší sa zo svojho virtuálneho úspechu.

Na hlave mu chýbajú vlasy, zrejme sa o to postarala chemoterapia.

Aj kanyla, zavedená do žily pripomína jeho problémy.

 

Na chvíľu prestane hrať. Niekomu volá. „Predstav si, bez problémov som prešiel do šesťdesiateho štvrtého levelu. Vyhral som.“ Teší sa...

 

V tom sa otvoria dvere na ambulancii a sestrička vyhlási jeho meno.

Vstane.

Odloží úsmev, mobil strčí do vrecka...

A neistým krokom vstupuje dnu.

 

Začína sa nová hra, hra o život.

Hra, kde nie neexistuje virtuálny nepriateľ ale ani virtuálny víťaz.

Hra, ktorá je reálna....

Príliš reálna na to, aby v nej chýbal smútok, bolesť, depresie, či nádej... 

Hra, v ktorej o poslednom leveli rozhodne Boh.

Človek ju nemôže vypnúť a skryť do vrecka ako mobil...

Môže sa tváriť, že ju nehrá a ignoruje, no predsa jej levely bežia ďalej...

 

Odkladám pero, usmejem sa na otca a venujem mu zopár slov.

Odpovedá.

Už je dosť veľký na to, aby vedel, že „mobilové“ víťazstvá mu nepomôžu a ani ho nezachránia.

„Neboj sa, som s tebou,“ opakujem mu a on len ticho prikyvuje. Myslí na cestu, ktorou si prešiel.....

 

„Neboj sa, ja som s tebou,“ tieto slová sa ku mne často ozývajú z Božích úst: „Prevediem ťa cez každú tmu...“

 

Verím, že je to tak, aj keď to nie je vždy ľahké....

On je s nami...

A preto nemusíme mať strach z toho, čo nás čaká zajtra. Ani nemusíme snívať s otvorenými očami, že sa nám prihodí niečo krásne... Nemusíme utekať do „virtuálneho sveta budúcnosti.“

To dôležité je tu a teraz: BYŤ   S    TÝM,   KTORÝ ... JE .... VEDĽA .... MŇA.

 

Boh nás posiela, aby sme dnešný deň spravili radosť niekomu ďalšiemu....

Kto to bude?

Nechávam to na vás

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi pekne a citlivo napísané. A poďakujem naším pozdravom Pán Boh zaplať.
Odoslané 14.10.2013 13:18.
Veľmi pekne ďakujem za tieto riadky. Útekom sa nič nerieši. Úzka cesta je tá víťazná. Ďakujem.
Odoslané 14.10.2013 15:37.
"To dôležité je tu a teraz: BYŤ S TÝM, KTORÝ ... JE .... VEDĽA .... MŇA."

Veru, to je (chce sa mi napísať jediné) dôležité.
Odoslané 14.10.2013 21:30.