Marcela

viem že si tu... No inak, ako včera. Život sa mení vo chvíli, keď má priniesť úrodu. Rovnako ako jar, leto, jeseň i zima.
Čítaj ďalej o Aj keď Ťa nevidím »

Leto... čas festivalov ale i dlho odkladaných stretnutí... Čas, ktorý ignoruje hodinky v mobile alebo na ruke, a to len preto, že nad pozemským časom je nadčasový Boh.
Čítaj ďalej o Boh nad stredoeurópskym časom »

Po chrbte mi behajú zimomriavky. Všetko sa udialo behom niekoľkých mesiacov No v mojom živote a v spomienkach bude mať vždy čestné miesto. Možno budem dnes písať dlho, ale prosím o trpezlivosť... Veď práve ona nám pomáha v tých druhých objaviť dary... O kom chcem písať? O žene, menom Klára.
Čítaj ďalej o Deň, keď prehovorí Boh »

Kráčala po ulici. Opierajúc sa o dve barle, bojujúc s pľúcami o každý nádych... Starká... Chvejúca sa pod unikajúcimi dňami života...
Čítaj ďalej o Starká? Prípad pre »

Dnes len na krátko... Aj tak nemám odpoveď
Čítaj ďalej o Hrabem sa za tebou tak ako viem »

Ako ľahko súdime iných.... ako ľahko nimi pohŕdame a predsa.... Modlím sa, aby sme vedeli čítať celé príbehy života a neurobili bodku za prvou, či druhou kapitolou z knihy ľudských životov.
Čítaj ďalej o Tebe, čo hovoríš, že ma poznáš... »

„Všetko čo sa stane, má zmysel.“ Ako ťažko sa počúvajú tieto slová, keď človek tápa v tmách. Keď niekomu dôveroval a ten druhý pošliapal to, čo bolo pre neho tak „cenné“ Keď sa jeho tajomstvá rozsypali vo vetre... Keď nemá na blízku nikoho, kto by s ním prešiel kúsok cesty. Áno, aj vtedy, všetko, čo sa stane, má zmysel...
Čítaj ďalej o Ján a herná Konzola »

Nuž asi má na to dôvod. Keby nám ho dal, nejeden z nás, by ho "dobre" využil... Na čo? Na splnenie prianí...
Čítaj ďalej o Prečo nám Ježiš nedá bager »

ObČAS nám Boh dáva ČAS, kým pochopíme to, čo je pre nás v minulom ČASe nepochopiteľné... Možno to aj cítime 6. zmyslom v srdci ale ťažko sa nám to derie na jazyk.... No keď to dozrie v nás... víťazíme.... Dnes cestou po diaľnici spolu so mnou leteli myšlienky.... Na ich "pokyn" som sa ich pokúsila dať na papier...
Čítaj ďalej o Môj Pastier ostane Pastierom. Rozhodnutie nezmení »

Pozdrav k Veľkej noci som začala písať na Kvetnú nedeľu večer... Niekoľko minút po tom, ako som sa vrátila z koncertu... Nie že by som bola skúpa na slovo, ale akosi som ho nevedela a nemohla dopísať. To "pôstne Haleluja" potrebovalo dozrieť v mojom srdci.... Dozrieť a preporodiť sa k "Veľkonočnému Haleluja..."
Čítaj ďalej o Pôstne Haleluja a veľkonočný pozdrav »

Veru. Občas sa ťažko z pera i z hlavy derú priania.... Zvlášť vtedy, keď svoj sviatok neoslavuješ na zemi, ale na „druhej strane.“
Čítaj ďalej o Neviem, čo ti mám prať, keď to dobré už máš »

báseň... pribrnkla.....
Čítaj ďalej o Popolcová streda »

A teraz vážne.... skúsme priložiť ruku k dielu.... Darovať kúsok samých pre dieťa, ktoré bojuje o život... Prosím a žobrem spolu s Barborkou o ktorej som vám už písala... Neustále sa modlí za Edka a aj dnes... V čase, keď Edko potrebuje kostnú dreň. V čase, keď zhasína nádej, že ju môže dostať.... Nevzdávajme sa. Možno sa medzi nami nájde niekto, kto vie zachrániť život.
Čítaj ďalej o Barborka, Edko a kostná dreň »

Príde deň, keď budem písať posledný list. Deň ktorý sa blíži. Hodinu, po hodine, minútu po minúte... Čo v ňom bude? Ako ho napíšem? Aké slová doň vložím? Nuž asi takto...
Čítaj ďalej o Posledný list »

Sadám si na stoličku. Je na nej lístok: RESERVE a vedľa písmen sa vyníma v zapadajúcom slnku kríž.
Čítaj ďalej o Povýšme kríž »

Nuž neviem. Slovo utečenec sa skloňuje z prava i z ľava. Počujem tých, čo bývajú vo veľkých domoch a vravia: "Treba postaviť hranice! Treba ich poslať tam kam išli." A ani si nevšimli že ich hodili do jedného vreca, ktoré sa ich "netýka."
Čítaj ďalej o Utečenci z jedného vreca »

Poznáte to? Modlíte sa ako draci. Aj na omšu zájdete. Ani prijímanie nevynecháte. A pritom sa vám zdá, že Boh má požehnanie pre celý svet, len pre vás nie.... Trápite sa. Je vám smutno... zúfate si... a možno sa na Boha aj hneváte.
Čítaj ďalej o Keď nič nejde ako chcem »

Čo to táram? Je možné modliť sa za Boha? Nuž skôr ako začnete čítať tieto riadky, prosím skúste sa „vpratať do viery dieťaťa.“ Chcem vám písať o malom dievčatku, ktoré dáva do pozoru celé nebo i ľudi okolo (vrátane mňa). Píšem tieto riadky v nádeji, že „do pozoru“ dá aj vás.
Čítaj ďalej o Modlitba za Boha (alebo o Barborke a Edkovi) »

Nakupujem v Lídli. Stojím v rade a čakám, kým budem môcť zaplatiť. Predo mnou mladý muž a dve na plné kolo chichotajúce sa slečny.... Nie nechystám sa vzdychať, ani nariekať.... práve naopak. Chcem ďakovať.
Čítaj ďalej o Neznámej pani a tebe.... »

Niekoľko dní myslím na ľudí, čo odchádzajú... Na stretnutie s Ježišom, z ktorého sa nedá "vyzuť"... Myslím na smrť.....
Čítaj ďalej o Nemocničné lôžko a vosková figurína »

Stretávam ľudí, čo sa hlásia k Bohu. Tých čo vyhlasujú, že sú veriaci. Tých, čo nosia v srdci „množstvo reklamácii“ s poštovou známkou „pochybnosť“ a adresou „NEBO“....
Čítaj ďalej o Verím. To len Boh sa o mňa nezaujíma »

Odborne sa tomu hovorí recenzia... Neodborne... "Pokus o dotyk človeka a knihy..." Tá o ktorej chcem teraz písať.... či rozprávať príbeh... sa dotýka každého z nás... Je o dedkovi, vnukovi, o mame, ktorá si "zbabrala" život ale aj o semienkach a o príbehoch...
Čítaj ďalej o Semienka, alebo: Skôr ako ťa zanesiem do knižnice »

Blíži sa búrka. Ťahám za sebou štvorročnú slečnu.
Čítaj ďalej o Prečo neutekať pred búrkou »

alebo Butkov, kde ťa čaká Boh..... Keď sa Boh rozhodne písať nové dejiny, vyberá si ľudí, ktorí idú a nevedia kam. Pozýva ich, aby odpovedali na konkrétne výzvy. A potom? Potom sa dejú zázraky.
Čítaj ďalej o Keď kameň láme srdcia »

A je to tu. Moja Veľká Noc začala v kúpeľni. Nie vo vani, ani v sprche, ale pri práčke.
Čítaj ďalej o Pračka a veľkoNOČNÉ prianie z kúpeľne »