Ach tie cintoríny. Ani v jeden deň v roku sa na ne nedostane toľko dupotajúcich nôh ako teraz. Veľkých, malých. Dospeláckych i detských. Nie každá z nich vie, prečo tam práve prišla. Jednoducho sa to má, veď sú „Dušičky.“
Čítaj ďalej o Aj keď ma zakopete v záhrade »

Veru. Občas sa ťažko z pera i z hlavy derú priania.... Zvlášť vtedy, keď svoj sviatok neoslavuješ na zemi, ale na „druhej strane.“
Čítaj ďalej o Neviem, čo ti mám prať, keď to dobré už máš »

Príde deň, keď budem písať posledný list. Deň ktorý sa blíži. Hodinu, po hodine, minútu po minúte... Čo v ňom bude? Ako ho napíšem? Aké slová doň vložím? Nuž asi takto...
Čítaj ďalej o Posledný list »

Niekoľko dní myslím na ľudí, čo odchádzajú... Na stretnutie s Ježišom, z ktorého sa nedá "vyzuť"... Myslím na smrť.....
Čítaj ďalej o Nemocničné lôžko a vosková figurína »

Aj dnes tam stálo. Auto odstavené pri ceste. V tme blikali výstražné svetlá... Známo – neznáme.
Čítaj ďalej o Roztrasené S. O. S »

Listujem v histórii uplynulého týždňa. Snažím sa prečítať stopy Božieho pera, ktoré vrylo do môjho srdca (zatiaľ) zmiešané odkazy..... „Bože, prečo?“ pýtam sa, prežúvajúc bolesť zmiešanú s hnevom a bezmocnosťou. „Prečo berieš mamy a otcov, keď na zemi ostávajú deti....?“
Čítaj ďalej o Prečo berieš otcov a mamy? »

„Vieš čo znamená tvoje meno?“ spýtala sa ma pred niekoľkými dňami známa. „Viem. Malá bojovníčka,“ odvetila som s úsmevom.... „A čo znamená meno tvojho psa?“ Pokračovala... „Nuž že je bystrý, učenlivý, rozvážny, múdry.... jednoducho Bystrík,“ vysvetľovala som, netušiac, že o niekoľko dní nebude nič z toho, čo som pred chvíľou napísala, platiť...
Čítaj ďalej o Syn pána v modrom domácom oblečení »

Tie ťažké dni, keď Boh zamieša karty. Rozdá novú partičku. A ty ako spoluhráč nevieš, či držíš v rukách čierneho Petra, alebo karty potrebné k víťazstvu... Zopár nahliadajúcich sa ťa spýta: „Čo ste urobili, keď sa Boh tvojej krajine postavil chrbtom?“ Nemáš odpoveď. Máš len lásku a prítomnosť a bolesť. Nevieš prečo je vojna. A nevieš ani to prečo musíš trpieť, keď si nikomu neurobil nič zlé....
Čítaj ďalej o Nepotrebujeme ho (príbeh z Ukrajiny) »

Neviem, koľko tá moja chvíľka bude trvať a aké sedemmíľové topánky si obuje čas. Neviem, či to bude deň, dva, týždeň, mesiac či rok.... V konečnom dôsledku na tom nezáleží. Lebo ty aj ja vieme, že sa znova stretneme....
Čítaj ďalej o Ešte chvíľku »

Ešte chvíľu a zahalí ma noc. Samota, čo preniká aj špik kostí. Tma bez hviezd, bez húkania sovy. Priatelia, známi, ba aj rodina sa odplavia s posledným závanom vánku. Na jeho miesto nastúpi on – bolesťou skučiaci víchor. Ešte chvíľku a neviditeľná ruka ma posadí na smetisko. Na miesto bez ľudských svedkov minulosti. Vytrhne mi z rúk aj to o čom som si myslel že je Božie... Ešte chvíľku....
Čítaj ďalej o Samota čo dušu namotá »

Práve som si sadla do auta, keď sa ozval mobil. Prijala som hovor. A z druhej strany sa ozvalo veľmi bolestné: "Keby si ma nebola prehovorila, možno by dnes žil."
Čítaj ďalej o Keby si ma.... »