Narodil som sa v malej obci, v rodine, ktorá veľmi nepraktizovala vieru v Boha. Takým mojim jediným vodítkom, alebo smerovkou bola moja stará mama ktorá sa ma snažila urobiť zo mňa dobrého kresťana katolíka. Už od malička mi bolo vštepované od starej mamy i na hodinách náboženstva, že náš Boh je jediná autorita a do pamäti sa mi najviac vryli slová "nerob zle, lebo Pán Boh ťa potrestá!" A takto som Boha aj vnímal.

Stará mama zomrela, keď som mal 12 rokov a tak som sa stal priekopníkom v budovaní vzťahu Boh a ja. Nemal som sa s kým porozprávať, nemal mi kto poradiť, modlitby som poznal iba tie klasické, ktoré som sa naučil na náboženstve a zo spevníka. Môj dialóg s Bohom bol skôr monológom z mojej strany. Stále mi v tom vzťahu niečo chýbalo, ale nemohol som prísť na to, čo.

Raz ma pozvali na kurz Filip. Stretli sme sa tam malá skupinka mladých, ktorí hľadajú tú pravú cestu.

Keď nám vedúci kurzu vysvetlili o čo asi pôjde, povedal som si, že som asi úplne stratený a že ja určite nič nezažijem. Lenže opak bol pravdou. Úplne som sa vžil do tej super atmosféry, ktorá na kurze zavládla. Vyvrcholením kurzu bolo, keď sa za nás vedúci modlili a vyprosovali nám dary Ducha Svätého. Ešte i v tejto chvíli som si hovoril, že ja určite nič neprežijem, i keď som videl, že ľudí predo mnou sa Boh nejakým spôsobom dotkol a oslávil sa v nich.

Vstúpil som do kruhu a začali sa za mňa modliť. Začal som pociťovať úplnú voľnosť voči svojmu telu a mal som pocit, že sa od niečoho veľmi rýchlo vzďaľujem. Z modlitieb som nevnímal vôbec nič, iba som pociťoval, že sa končia. Vôbec som nevnímal okolie a išiel som si sadnúť do ústrania ne lavičku. Chcelo sa mi hrozne spať, cítil som sa unavený, slabý a vo svojom podvedomí som počul slová: "ľahni si, odpočiň si" a stále ma niečo ťahalo ľahnúť si a tak som si ľahol na lavičku. Zdalo sa mi, že zo mňa padajú kusy niečoho a moje telo sa rýchlo odľahčuje a nič ma neobmedzuje, som úplne voľný, chce sa mi smiať, skákať a radovať sa z toho, že som Božie dieťa, že ma Boh miluje a že Pán vstal z mŕtvych. Tieto radostné myšlienky ma tak ovládli, že dostávam záchvat smiechu, ktorý trval asi hodinu a dodnes mám po ňom stály úsmev na tvári.

Po tomto zážitku som pochopil, kto je vlastne Boh, že je to ten najúžasnejší milujúci a láskavý Otec.

Po kurze Filip som založil do knižnice všetky modlitebné knižky a modlím sa vlastnými slovami a srdcom. Konečne som začal prežívať svoju vieru a už nie som len v matrike zapísaný kresťan ale už som kresťanom i životom.         M. 16 rokov