« Späť

2. AKÉ SÚ PRÍČINY SMÚTKU? ČO DLHODOBÝ SMÚTOK SPÔSOBUJE?

2. AKÉ SÚ PRÍČINY SMÚTKU?  ČO DLHODOBÝ SMÚTOK SPÔSOBUJE?

V dnešnej dobe veľkej neistoty: straty lacných surovín, znehodnocovania úspor, zdražovania a hrozby vojny, mnohí ľudia upadajú do smútku, apatie až zúfalstva.

Smútok je dlhotrvajúci, bolestivý stav mysle, ktorý je vyvolaný vonkajšími okolnosťami. Postupne ničí naše vnútro. Pretrvávajúci smútok sa prirovnáva k červom, ktoré rozožierajú srdce. Smutný výzor máme určite po ťažkom dni, keď sme vyčerpaní alebo prežívame telesné bolesti. Tu však budem hovoriť o zármutku trvajúcom mnoho dní.

Smútok patrí medzi základné neresti, čiže hriešne vášne. Vášeň je po latinsky passion, čo znamená, záľuba, „pasia“ ale i zlosť a utrpenie. Neresti človeku prinášajú nakoniec ťažkú ujmu, i keď môžu byť zo začiatku príjemné. Pamätám si na moje dospievanie, keď som sa oddával smútkom z nenaplnených vzťahov. Niekedy som si v tom hovel: „Ja chudáčik, nič sa mi nedarí, som obeť...“ Z dnešného nadhľadu vidím, že to bolo choré. Príjemné vnemy po čase spôsobia závislosť. Človek je omámený ako keby alkoholom alebo drogou. Otupené srdce ponorené do smútku nemôže osvietiť jas rozumu. Ako hovoria cirkevní otcovia, prechádza to až k démonovi smútku.

 

PRÍČINY SMÚTKU

1. Strata milovanej či blízkej osoby. Smrť blízkeho, dlhé odlúčenie od neho alebo utrpenie blízkeho mnou zatrasie. Strata a úbytok je zákonitý spúšťač smútku. Dôležité je to, na ako dlho. Niektorí ľudia po smrti blízkeho prestávajú žiť, sú paralyzovaní. Ako keby mali hlavu ponorenú v hrobe blízkej osoby alebo si ju zbožšťujú.

„On však povedal: „Môj syn nepôjde s vami. Jeho brat je mŕtvy a on ostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, po ktorej pôjdete, zármutkom by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“ Gn42,38

Joabovi oznámili: „Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!“ Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna. 2Sam19,2-3

Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom, dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel, a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie. Múd14,15

 

2. Zhoršenie zdravotného stavu je stratou pôvodných možností. Strata pohyblivosti, pravidelné bolesti, zhoršenie zmyslového vnímania a pamäte alebo trvalá vyčerpanosť ma ponárajú do smútku.

Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. Rim8,22

 

3. Narušenie vzťahu s blízkou osobou. Keď zažijem sklamanie vo vzťahu s príbuzným alebo priateľom, keď sa moje deti alebo blízki vydali podľa mňa zlou cestou.

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Prísl10,1

Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke. Prísl17,25

S hnevom si ich premeral (Ježiš) a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ Mk3,5

On (Ježiš) v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti Hebr5,7

Či to nespôsobí trpkosť až na smrť, ak sa ti priateľ a druh zmení v nepriateľa? Sir37

 

4. Materiálna strata a úbytok. Zármutok zákonite prichádza, keď niečo stratím, keď prídem o časť majetku, keď prídem o zamestnanie, o domov, keď upadnem do chudoby.

Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas. Prísl 15,15

Veď čuj! Nárek počuť zo Siona: „Ako sme znivočení a zahanbení veľmi! Veď opúšťame krajinu, rozhádzali nám príbytky.“ Jer9,18

Povieš im túto reč: slzy ronia moje oči, neprestávajú noc a deň, lebo veľká skaza stihla pannu, dcéru môjho ľudu, rana veľmi bolestná. Jer14,17

 

5. Nenaplnené túžby a priania. V živote som premárnil šancu z vlastnej viny alebo z iných okolností. Napríklad zostal som sám.

 

6. Pocit krivdy, keď ma niekto urazil, siahol na moju česť. Môže to byť hlboká trauma zo zlej výchovy, zneužívania, či rozchodu. Nespravodlivosť vnímam aj pri krivdách blízkym.

A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ Mr14,18-19

On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Mt18,30-31

Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa Sir22,27

 

7. Predchádzajúci hnev. V predošlých bodoch sa často rodí ako prvý hnev. Otcovia púšte hovoria o hneve ako o predchodcovi smútku. Napríklad po hádke s manželským partnerom pociťujem najskôr smútok z neúspechu v pomste partnerovi a neskôr smútok z hanby, že som to prehnal.

Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole. Sir14,10

 

8. Nerozumné starosti a strach z budúcnosti. Mnohých z nás znepokojuje neistá budúcnosť. Ako to ekonomicky prežijem? Ako to bude s mojim zdravím a zdravím blízkych? Čo ak mám smrteľnú chorobu, ako vydržím to utrpenie? Niekedy sú to hypotetické a vymyslené obavy. Moja drahá mama aj hodinu stála pri okne, keď som sa nevracal. Vyfantazírovala si rôzne nešťastia, čo sa mi stali. 

Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ Mr14,33-34

Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky! Lk18,22-24

Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili. Mt17,22-23

Tóbi každý deň počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. A keď tie dni uplynuli a jeho syn neprichádzal, myslel si: „Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael zomrel a Tobiášovi nemá kto dať peniaze?“ A začal sa zarmucovať. Jeho žena Anna hovorila: „Môj syn zahynul a už nie je medzi živými! Preto neprichádza.“ Začala nariekať a žalostiť za svojím synom: „Beda mi, dieťa moje, svetlo mojich očí, že som ti dovolila odísť!“ Tóbi jej vravel: „Buď ticho a nerob si starosti, sestra, náš syn sa má dobre. Zaiste ich tam zdržali. Veď človek, čo s ním išiel, je spoľahlivý a je z našich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, čoskoro sa vráti.“ Ona mu však vravela: „Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo.“ Tob10,1-7

 

9. Zhoršenie vzťahu s Bohom a nevyznané hriechy. Keď pre určité príčiny ochladnem vo vzťahu s Bohom, prestávam sa modliť osamote i v spoločenstve a nesýtim sa Božím slovom, vtedy strácam cit pre duchovné veci, strácam vieru a nádej. Určite sa dostaví hlboký smútok, i keď ho chcem prebiť rôznymi rozptýleniami. Strácam ochranu pred pokušeniami a upadám do čoraz ťažších hriechov. Zármutok nastupuje aj preto, lebo zbytok viery mi prináša výčitky svedomia a strach z Božích trestov. Takúto situáciu mi pripravuje aj kontakt s okultizmom a rôznymi liečiteľmi.

Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno. Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť. Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň. Ž38,5-7

Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina, lebo od kliatby smúti zem. Jer23,10

 

10. Závislosti a slabá vôľa. Potrebujem svoju dávku hormónov šťastia – endorfínov a dopamínu, lebo nemôžem existovať. Keď klesne hladina, dostaví sa hlboký smútok, depresia. Do formy sa dostávam drogami, alkoholom, hrami a sexom aspoň virtuálnym. Slabá vôľa sa priatelí s nudou a ulahodením si všetkými pôžitkami.

 

Ťažké životné udalosti nie sú príčinou smútku, iba ho vyvolávajú. Sú spúšťačom, niečo ako štartér v aute. Po spustení to nadviaže na vnútorné zárodky trúchlivosti. Dôvod je vždy v samotnom človeku, v tom, ako vníma udalosti života, ako sa k ním dokáže postaviť, či ho ovládnu alebo sa im postaví čelom.

 

DÔSLEDKY PRETRVÁVAJÚCEHO SMÚTKU

1. Strata radosti a znechutenie. Neresť smútku zvyčajne vyvoláva neresť znechutenia. O tom sa rozpíšem nabudúce.

 

2. Lenivosť, nečinnosť a nuda. Smútok ma odoberá o energiu niečo zmysluplné robiť.

 

3. Závisť je smútok nad dobrom druhého, nad tým, že sa niekomu lepšie darí, že je úspešnejší a známejší.

 

4. Kategorické súdy. V sebabičovaní si hovorím, že som vždy zlyhal, že som nanič, nikdy nič nedotiahnem a všetko pokazím. K týmto sebadeštrukčným alebo, ako ich volajú psychológovia, toxickým myšlienkam patrí neodpustenie, nenávisť, zatrpknutosť, nedôvera v seba, ustarostenosť aj v predošlom bode osobitne vyzdvihnutá závisť.

 

5. Reptanie a deštrukčné reči. Sťažujem sa na všetko, s ničím nie som spokojný, neviem nájsť nič pozitívne okolo seba. Stávam sa hašte rivý, rozhorčený, netrpezlivý a tvrdý na druhých.

Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. Hebr12,15

 

6. Úzkosť a strach. Bojím sa ľudí i svojich myšlienok, strachujem sa o budúcnosť, prežívam nedefinovateľnú tieseň a skľúčenosť.

Od zármutku je moja duša plná sĺz; Ž119,28

 

7. Ťažkosť sa modliť a neschopnosť čítať Bibliu alebo kresťanskú literatúru.

Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Lk22,45-46

 

8. Strata zmyslu života a apatia. Po dlhodobom smútku s jeho následkami prichádzam k tomu, že môjmu životu už chýba zmysel, nemá žiadnu cenu. Nič ma nebaví, toxické myšlienky ma priviedli k úplnému nezáujmu o život, o to čo sa deje okolo mňa.

 

9. Strata telesných síl chradnutie tela. Podľa mnohých výskumov smutní, pesimistickí a depresívni ľudia sa dožívajú menej ako ľudia s pozitívnym vzťahom k životu. Dlhodobý smútok ničí zdravie, telo sa skôr opotrebuje.

 

10. Vyčerpaniezúfalstvo. Smútok s psychickým a duchovným vyčerpaním môže viesť k zúfalstvu, strate akejkoľvek nádeje. Niekoho to privádza k šialenstvu, iného až k zničeniu identity a k samovražde.

Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju. A ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok! Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh. Sir30,19+25

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje. Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti. Ž31,10-11

Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie. Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!“ V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: „Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.“ A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Tob3,8-10

 

Ak smútok získa vládu v srdci, zhodí dušu z ušľachtilého rozpoloženia, oslabí ju a umlčí, urobí dušu zadymenou a temnou. Drevo rozožraté červotočom a hnilobou nič neudrží – strecha alebo schodište sa zrúti. Jabĺčko vyzerá na prvý pohľad celistvé. Aká zaujímavá hnedočierna odroda. Keď do neho zahryznete, vypľujete s odporom.

V predloženom príspevku nie sú opísané všetky príčiny ani všetky dôsledky smútku. Hlavné neresti človeka sú zložito previazané. Tu sú načrtnuté poznatky inšpirované otcami púšte a psychológiou, ktoré môžu viesť k zamysleniu sa nad sebou.

V budúcom blogu opíšem, že existuje aj dobrý smútok dopustený Bohom bez našej zjavnej viny.

Budem sa zaoberať aj príčinami príbuznej neresti k smútku a to znechutením. Čo je to poludňajší démon? Čo dlhodobé znechutenie spôsobuje?

 

Zdroje:

Acedia (duchovní omrzelost) https://www.pastorace.cz/tematicke-texty/acedia-duchovni-omrzelost

Acedia. https://slovnikchybajucichslov.home.blog/2019/02/23/acedia/

Анатомия печали и уныния «Православная Жизнь» (Anatómia smútku a znechutenia) https://pravlife.org/ru/content/anatomiya-pechali-i-unyniya

Dufour X.L. 1990: Slovník biblickej teológie. Zagreb.

Filokalia I. diel (prvá + druhá časť) 2016, Verbum. Kapitola: Evagriusmních 

Filokalia II. diel (prvá + druhá časť) 2020, Verbum. Kapitola: sv. Ján Kassián, ct. Nil Sinajský, sv. Efrém Sýrsky, sv. Ján Klimak

Греховные страсти: развитие и классификация (Hriešne vášne: rozvoj a klasifikácia) https://azbyka.ru/shemy/vosem_strastei.shtml

Гумеров Павел священник (kňaz Pavel Gumerov): Восемь смертных грехов и борьба с ними (Osem smrteľných hriechov a boj s nimi). Статья 9. Печаль (Kapitola 9. Smútok) a 10. Уныние (Znechutenie) https://azbyka.ru/vosem_smertnyx_grexov_i_borba_s_nimi podľa knihy Православная аскетика, изложенная для мирян (Pravoslávna asketika, opísaná pre laikov).

Katechizmus katolíckej cirkvi (kánon 2094 a 2733)

O čnostiach. Blumentál, XI, 6, 2000 http://www.blumental.sk/casopis/rok_2000/6-2000/Default093a.html?ID=08

Печаль (Smútok). Азбука веры, https://azbyka.ru/pechal

Prečo veriaci často cíti skľúčenosť. Znechutenie je smrteľný hriech, ako bojovať https://ik-ptz.ru/sk/math/pochemu-u-veruyushchego-cheloveka-byvaet-chasto-unynie-unynie-smertnyi-greh.html

Radosť v čase korony. Blog 27. apríl 2020. Denník Postoj.

Schönborn Christoph kardinál 1998: Milovat církev, Nové Město, Praha, 125-128 https://www.pastorace.cz/tematicke-texty/co-rozumime-pojmem-akedia-christoph-kardinal-schonborn

Sväté Písmo - katolícky preklad, SSV - citáty

Špidlík Tomáš 2021: Ruští mystici. Refugium, Velehrad-Roma. Kapitola: Hesychasmus v Rusku – Nil Sorský

Уныние (Znechutenie). Азбука веры, https://azbyka.ru/unynie

Ďalej