Minulý rok som sa vybral s tromi deťmi na púť do Ruska do najposvätnejších kláštorov, po stopách slávnych ikon, veľkých ruských svätcov ako sv. Serafim zo Sarova. Navštívili sme Moskvu, Sergijev Posad, Vladimír, Suzdaľ, Nižný Novgorod, Arzamas, Divejevo a Murom.

Čo ma k priviedlo k takejto nevšednej púti? Viacero dôvodov. V roku 1993 som sa s priateľmi ocitol v Rusku na misiách. Podieľali sme sa na vedení detského tábora pri meste Kamyšin. Oslovilo ma okrem iných vecí priateľstvo katolíckeho a pravoslávneho kňaza. Ten mi daroval tri reprodukcie pravoslávnych ikon. Zaujal ma kľačiaci Sv. Serafim zo Sarova, o ktorom som už počul v Komunite blahoslavenstiev. Takže Rusko a jeho svätci ma priťahovali.

Za krátky čas som sa dostal k Ježišovej modlitbe, začal som sa ju modliť. No zanedlho po období nadšenia som to vzdal. Len občas sa mi modlitba vynorila v mysli. Posledné roky som obnovil Ježišovu modlitbu pod vplyvom životopisu sv. Serafima zo Sarova. Zatúžil som ísť na miesta jeho pôsobenia a zdokonaliť sa v modlitbe, ktorá bola jeho vlastnou.

V neposlednom rade som chcel dospelým a dospievajúcim deťom ukázať život v Rusku. Už boli viackrát na Západe a túžil som, aby mali vyvážený pohľad na svet. Nech si sami urobia mienku a nie na základe médií.

V Moskve mám priateľa geológa, polárnika a fotografa Ľošu. Už roky som ho nevidel, občas si píšeme. Prvýkrát som sa s ním stretol v roku 1990 na južnej Čukotke. V tom roku sa mi podarilo dostať na geologickú expedíciu v tundre na Ďalekom východe. Priateľ Ľoša so svojou manželkou Irou nás ubytovali vo svojom sovietskom byte v Moskve, prerobenom v modernom západnom štýle, ale zo zachovaným vkusom umeleckého fotografa. Na stenách viseli obrovské snímky drsnej ale krásnej severskej prírody.

Navštívili sme to čo chce v Moskve každý vidieť. Kremeľ, Červené námestie a chrám Vasilija Blaženého. Málokto však vie, že chrám je zasvätený divotvornému svätcovi Vasilijovi, pred ktorým mal rešpekt aj cár Ivan Hrozný. Bol to typický „jurodivý“ – blázon pre Krista. Podľa výzoru a mnohých skutkov ho považovali za blázna, ale od neho sa odlišoval Božím poznaním a čítaním ľudských duší.

Nenechali sme si ujsť návštevu znovu vybudovaného chrámu Krista Spasiteľa, ktorý ukrýva poklady pre kresťanov nepredstaviteľnej ceny, ako sú časť rúcha Pána Ježiša a Panny Márie a mnoho relikvií svätých. Tretiakovská galéria chráni ďalšie duchovné poklady. Za všetky tie najznámejšie - ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova a Vladimírska ikona Bohorodičky. Bol som vo vytržení. Pred Vladimírskou ikonou som sa niekoľko rokov modlil po svojom obrátení. Okrem nadšenia som bol aj smutný a hnevalo ma, že tieto vzácne ikony sú v galérii a nie v chrámoch. To je dedičstvo sovietskeho režimu. Zatiaľ sa podarilo umiestniť Vladimírsku ikonu do chrámu v rámci Tretiakovskej galérie. Bežný návštevník sa tam nedostane. Kto sa spýta na ňu, navedú ho na cestu po mnohých chodbách a schodištiach. Bol to neopakovateľný pocit ďakovať Ježišovi v tichu pred originálnou Vladimírskou ikonou.

Ďalším prekvapením v galérii boli obrovské plátna slávnych ruských maliarov ako Ruská trojka, Krížová procesia v Kurskej gubernii, či Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi, o ktorých som sa učil ešte na hodinách ruštiny na gymnáziu. Profesorka ruštiny preniesla zo svojho neprestieraného nadšenia pre ruskú kultúru niečo aj na nás, i keď sme ruštinu nemali radi z pochopiteľných dôvodov.

Navštívili sme aj Andronikov kláštor s najstaršou kamennou budovou v Moskve – chrámom Spasiteľa. Pred kláštorom sa týčila socha Andreja Rubľova, ktorý je v tomto kláštore pochovaný v hromadnom hrobe na neznámom mieste. Zomrel totiž počas morovej epidémie v roku 1428.

A čo novší svätci? Má ich Moskva? Boli počas socializmu aj charizmatickí kresťania, ktorých hneď nevrhli do vezenia alebo nepopravili? O jednej takej svätici som sa dozvedel, keď som plánoval cestu. Sv. Matróna Moskovská sa narodila v chudobnej rodine pri Moskve ku koncu 19. storočia. Po prorockom sne si ju matke nechala, nedala ju do sirotinca, i keď bola slepá. Tento jej hendikep Boh nahradil silnou vierou a zbožnosťou. Boh ju obdaril aj účinnou modlitbou príhovoru za ľudí. Po socialistickej revolúcii musela z domu odísť, lebo jej bratia sa stali komunistami. Odvtedy sa potĺkala z jedného moskovského bytu do druhého. Lepšie povedané prenášali ju, lebo ochrnula. Keď cítila vnútorný popud, že ju štátna bezpečnosť vypátra, preniesli ju do iného bytu. Jej bežný deň spočíval v tom, že prijímala okolo 40 ľudí, radila im, privádzala ich k viere a niektorí sa na jej príhovor uzdravili. V noci za týchto ľudí bojovala v modlitbách podobne, ako páter Pio. Povedala aj mnohé proroctvá, ktoré sa splnili, napr. to, že počas vojny nebude Moskva dobytá. V súčasnosti senzácie chtiví ľudia zneužívajú jej údajné proroctvá, na strašenie o konci sveta. Táto naozaj pokorná a obetavá duša si to nezaslúži. Kanonizovaná bola v roku 1999.

Nenechali sme si ujsť príležitosť pomodliť sa pri hrobe sv. Matróny. Nie je to však také jednoduché. Manželka priateľa Ľošu, Ira, nám povedala, že tam čakala 4 hodiny. Privstali sme si a už pred siedmou sme tam boli. Čakali sme v zástupe veriacich len jeden a pol hodiny. Ľudia, väčšinou zbožné ženy, ako aj u nás, si šli vyprosiť záchranu manželstva, nájdenie zdravia alebo viery pre partnera alebo deti. Mnohé niesli kvety, ktoré sa nechávali pri hrobe. Každý, kto vzdal úctu tejto svätej žene, Božiemu dielu v nej, dostal jednu ružu, ktorá bola predtým pri hrobe. Pripomenulo mi to ruže sv. Terezky z Lisieux.

Dve nedele sme svätili na svätej omši v dvoch rôznych katolíckych kostoloch. Pamätal som si spred 25 rokov, ako som bol na svätej omši v Kostole sv. Ľudovíta, kde boli aj Slováci. Teraz som bol v šoku. Anglická svätá omša v ázijsko-afrických farbách. Cítil som, že tak bude vyzerať cirkev o nejaké roky. Keď Európania odmietnu Krista, viera sa uchová v Ázii a Afrike. Ďalšiu nedeľu sme navštívili poľskú neogotickú katedrálu zasvätenú Panne Márii. Tu už to vyzeralo európsky rusko-poľsky, kiež by Boh spôsobil v ľuďoch zázrak a tieto národy by sa zmierili.

Spoznávanie kultúrnych, umeleckých a duchovných krás Moskvy sme prerušili šesťdňovou cestou mimo Moskvu. Požičaným autom sme prešli 1400 km, ale o tom až v pokračovaní.