blog - slovensky

« Späť

Neodpustiteľný celibát

Neodpustiteľný celibát

Horúca otázka (občas) aj v Katolíckej cirkvi. Vždy sa nájdu zástancovia aj odporcovia. Zaujímavé je, že najviac doňho bijú tí, ktorých sa vôbec netýka. Žeby chceli ospravedlňovať vlastné zlyhania...?

 

Albánsko je väčšinou moslimská krajina a aj medzi kresťanmi sa nájdu mnohí, ktorí majú moslimské zvyky či spôsob myslenia ako následok 500-ročnej tureckej okupácie. Albánci sú z európskych národov spolu s Rómami jediné etnikum, kde je natalita vyššia ako mortalita. Majú v sebe veľmi silno zakorenené, že deti sú budúcnosť. Nie len lacná pracovná sila (žiaľ aj to sa často stáva, najmä čo sa týka dievčat a žien, ale nie je to cieľ). Bežná odpoveď matky, najmä staršej, na otázku „Koľko máš detí?“ je v tvare „N. ich mám od Pána.“ Kde „n.“ je bežne od 6 nahor. Rodina a potomstvo stojí v strede kultúry, čoho obrazom je aj veľkolepá svadobná hostina a minimálna rozvodovosť (o dôvodoch možno inokedy, je to samostatná téma).

Rozprávať s Albáncami, aj katolíkmi, o celibáte je často ako postaviť sa na breh Dunaja a začať ho prehovárať, aby sa otočil a tiekol naopak...

A ešte o kus ťažšie je to pri Albáncoch – moslimoch. S jedným som sa stretol pri mojich turisticko-leteckých potulkách. Pristál som v čisto moslimskej dedine v horách, kde majú ľudia len hmlistú predstavu o existencii kresťanov. Okamžite boli pri mne deti a v tesnom závese za nimi pár mladých.

Deti videli, že som obyčajný človek, nabažili sa pohľadom na atrakciu a pošli svojou cestou. Až na jedného mladíka, ktorý mal chuť s tým bláznom, čo padol z neba stráviť pár chvíľ. Vlastne on bol prvý, čo ku mne prišiel. Začal na mňa gestami, tak som mu gestami odpovedal. Na angličtinu sa nechytal, ale keď so sa po chvíli priznal, že viem po albánsky, viac nebolo treba...

Potom sme asi za hodinu, sediac na trávičke pri ceste, prešli všetky možné témy. Naozaj príjemný rozhovor, rušený len občasným trúbením okolo prechádzajúcich áut. Zrazu mi vraví: „Škoda, že som si telefón nechal doma. Dal by som ti číslo na jednu kamarátku...“ Ja mu na to: „A čo ja s ňou?“ „No, povedal by si jej, že máš číslo odo mňa a zašli by ste na kávu...“ (albánska frazeológia: „ísť na kávu“ znamená vyriešiť všetky problémy, pričom sa káva vôbec piť nemusí, pije sa, čo tečie; v tomto prípade: zasnúbiť sa). V duchu som sa už smial, ale tvár ešte ostala vážna. Chudák chlap. Prvýkrát v živote vidí katolíckeho kňaza, nemá odkiaľ tušiť, čo je celibát. Ešte aj v tom Grécku, kde robil, videl len ženatých popov. Tak mu vravím: „Vieš, my, katolícki kňazi, sa neženíme.“ Jeho nemý úžas netrval dlho. Spustil sériu otázok, veľmi úpirmných, ktoré nechcem publikovať z úcty k čitateľovi.

Akýkoľvek môj argument bol slabý. Ale ten jeho, čo povedal na záver mnou na chvíľku otriasol. Keď mu bolo jasné, že nenájdeme spoločnú reč, povedal mi: „Toto snáď nie, to, že sa neoženíš, ti Pán neodpustí!“

Nuž neviem, pokúsim sa to Pánovi vysvetliť. Snáď sa na mňa za ten celibát až tak veľmi nehnevá...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Tomáš, vďaka za parádny príspevok! Teším sa na každý tvoj blog.
Odoslané 22.10.2012 9:17.
Aj z tejto skúsenosti je zrejmé, že na celibát treba mať ozaj veľmi dobrý dôvod...
Odoslané 22.10.2012 9:36.
Celibát neobmedzuje lásku, lebo sa pri ňom dá rozdávaťa cele každému. Vysoko sa klaniam pred týmto stavom.
Odoslané 22.10.2012 9:59.
Odoslané 22.10.2012 10:11.
Reholná sestrička je slobodná, lebo je Kristová nevesta, to všetci chápu. Kňaz je slobodný, lebo...? Mne je jasné, že celibát áno a pre čo, ale to jedno slovíčko mi tam chýba a čo potom ten albanec?
Odoslané 22.10.2012 13:06.
Olinka, Pan Boh ked "ho" vezmeme vseobecne, nie je muz. hoci o "nom" väcsinou tak hovorime a rozmyslame. to len tak na okraj :-)
Odoslané 22.10.2012 14:08 ako reakcia na Oľga Cárachová.
určite áno. myslím, že skôr pred Bohom a sebou v pravde ešte viac ako pred inými... každopádne: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané... Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,11-12)
Odoslané 22.10.2012 15:49 ako reakcia na Stanislav Košč.
Kňazi sú slobodní, lebo "...Sú povolaní, aby sa s nerozdeleným srdcom zasvätili Pánovi a jeho veciam, a teda sa celí oddávajú Bohu a ľuďom. Celibát je znakom tohto nového života." (KKC 1579)

A druhá vec:
Kňaz je slobodný, lebo vstupuje do celkom intímneho vzťahu s Pannou Máriou. (Tento vzťah je celkom odlišný od vzťahu ženatého muža k Panne Márii.) Takýto vzťah kňaza je veľmi podobný s manželským vzťahom, ale predsa nehovoríme, že kňaz je ženíchom Panny Márie, a to pre 2 dôvody:

1. intímny vzťah s Pannou Máriu má zmysel, iba ak tento vzťah pokračuje až ku Kristovi - nezastaví sa na Panne Márii. A keď kňaz čerpá z intímneho vzťahu s Pannou Máriou, tak čerpá čisto od Krista, pretože aj Panna Mária má všetku múdrosť z kontemplácie Kristových slov (porov. Lk 2, 19) a všetku svoju čistotu a pokoru má darovanú od svojho Syna podľa dávneho plánu (poroc. Gn 3, 15, porov. Jer 1, 5). Takže všetko je vlastne aj tak od Krista, len to ide cez Máriu (inak ako cez Máriu sa asi ani nedá!!!)

2. Kňaz ako člen Cirkvi (a to člen s veľkou zodpovednosťou!) je, spolu s celou Cirkvou, "nevestou" Krista.
Odoslané 24.10.2012 18:52 ako reakcia na Oľga Cárachová.
pekne si to vystihol.
možno by sa ešte dalo dodať, že kňaz je alter Christus - druhý Kristus, takže potom je takto ženíchom Cirkvi, ten, ktorý sa spolu s Kristom denne dáva za svoju Nevestu.

je tak veľa toho, čo sa dá o kňazstve napísať... treba si len ujasniť, na akej rovine. aby sa nestalo, že kňaz ako člen Cirkvi je s celou Cirkvou nevestou Krista a zároveň je ako druhý Kristus ženíchom Cirkvi, lebo prídeš k tomu, že kňaz je ženíchom a nevestou sám sebe zároveň a máš z toho taký narcis ani len emoticon
Odoslané 24.10.2012 19:05 ako reakcia na Martin Ragula.
ach aké milé. :-D no nič, hlavne, že teda patrí kňaz Láske a v nej a s ňou objíma celý svet.
Odoslané 24.10.2012 19:36 ako reakcia na tomáš kuník.
Takto nejako to vírilo aj v mojej hlave, ale potrebovala som si to prečítať, ako sa hovorí, mať čierne na bielom. Ďakujem Martin, Danka aj o. Tomáovi za doplnenie.
Odoslané 25.10.2012 4:51 ako reakcia na Martin Ragula.
vďačne. veď mať jasno v otázke identity je vždy dobré emoticon
Odoslané 25.10.2012 6:22 ako reakcia na Oľga Cárachová.
Pri tom tvojom blogu o celibáte, v kontexte zo všetkými príspevkami, a toho čo si mi napísal, ma napadla taká jedna milá úsmevná príhoda. Napísal si mi, že ju mám pridať pod blog, tak poslúcham :-)

Pri svojej práci sa stále stretám s mužmi niektorí sú úctiví, ale niektorí nepoznajú hranicu /JOB 38,11/ Jeden deň som mala taký dosť zlý, už hneď ráno ma rozladil nejaký ešte opilec pred poštou svojimi oplzlosťami, potom v práci kolegovia asi tiež mali deň veľký - úchylný - king a ešte klient s mnohovravnými vtipmi, ale to už som nevydržala a vybuchla som, ale som mu vyčistila žalúdok. Bola som taká nahnevaná, že som si povedala, ak ma dnes osloví ešte jeden chlap tak toho už zbijem. Znova som išla na poštu. Už zdiaľky som videla stáť na schodoch starčeka v jednej ruke mal paličku a v druhej niečo zvieral. Predo mnou išla nejaká staršia pani, starček jej niečo povedal, podával jej ruku a ona len niečo zhundrala a mávla rukou a zmizla vo dverách. Myslela som si, že ten chudáčik staručký chce pomôcť po schodoch. Už som bola blízko a on na mňa. "No tak poj ty somnou a vystieral ku mne ruku, keď tá stará nechce ja budem radšej takú peknú, mladú" a v ruke zvieral svoj asi dôchodok čo si vybral akurát na pošte. Pozerám naň a tak ma to rozosmialo.. A hovorím " No hneď by som išla deduško, ale teraz naozaj nemám čas." Hneď ma prešiel hnev. Často a rada spomínam na staručkého casanovu.
Odoslané 25.10.2012 20:54.
Celkom som sa zasmialaemoticonDobrá diskusiaemoticon
Odoslané 26.10.2012 0:20 ako reakcia na žaneta Krížková.
oplzlosti, prasačiny, dvojzmysly, ktoré majú vždy aj tak len jeden zmysel... keď som rástol, stretával som sa s rôznymi prostrediami (rodina, škola, stretko, letisko, skauti...). no a 2 nich mali svojich - nazvime to - "maskotov". čo slovo, to vulgarizmus, čo veta, to prasačina, čo vtip, to dvojzmysel. takže chtiac-nechtiac, aj vďaka pamäti, ktorá práve v tejto oblasti funguje obzvlášť dobre mám stále čo očisťovať. na druhej strane, akoby som bol od toho od istého času chránený. svet sa mi javí akýsi lepší, čistejší... veď ešte aj tí spolužiaci či známi, čo nadávajú jedna radosť, si predo mnou dávajú pozor a keď sa nepodarí udržať jazyk, hneď po nadávke zazneje "sorry, padre". emoticon
Odoslané 26.10.2012 7:57 ako reakcia na žaneta Krížková.
Žiť celibát či sľub čistoty (rehoľný, alebo manželský) stojí za to. I keď stojí toľko síl, aby si ho neporušený ukázal/vrátil Pánovi, keď sa s ním stretneš face 2 Face.

Rozmýšľam, ako to pomenovať.
Neporušený sa mi tu vlastne nehodí.
Povedala by som skôr opoužívaný.
Áno, opoužívaný celibát.
Až do zodratia.
Dar, z ktorého vyťažíš všetko, čo len môžeš.
Ktorý neschováš a nezabudneš, kde je.
Nepoložíš na policu a neutieraš z neho pri nejakom vačšom upratovaní prach.
Ale používaš.
Tak, ako sa to Bohu páči.
Tak, aby dával život.
Furt.
Odoslané 28.10.2012 7:57.
a že sa k sľubu čistoty radí aj manželský sľub. aké inšpirujúce! :-)
Odoslané 28.10.2012 8:52 ako reakcia na S. Františka Čačková OSF.
povedal by som: dóósť dobré emoticon
Odoslané 28.10.2012 13:34 ako reakcia na S. Františka Čačková OSF.