Táto prosba Otčenáša nám pripomína druhé Božie prikázanie – nevezmeš Božie meno nadarmo. Čo to je to Božie meno? Môžeme si predstaviť v tomto momente obraz Mojžiša, ako komunikuje s Bohom v horiacom kre. A tento Boh ho posiela do Egypta, aby vyslobodil Izraelský národ. Má sa v Božom mene dožadovať u faraóna, aby prepustil jeho ľud.  Vo vtedajšom svete však bolo veľa bohov, preto sa Mojžiš pýta na meno – aké je meno toho Boha, ktorý sa vo vzťahu k ostatným vyznačuje osobitnou autoritou? Keď ich je tak veľa, aby vedeli o koho ide. Ale Boh, keďže je len jeden – nemôže do toho sveta vymyslených bohov vstúpiť ako jeden z mnohých, nemôže mať meno spomedzi nich. Božia odpoveď je teda zároveň odpoveďou na Mojžišovu otázku, ale zároveň aj vyhnutím sa odpovede. Hovorí o sebe jednoducho: „Ja som,  ktorý som.“  On jediný naozaj v pravom slova zmysle JE. Preto bolo správne, že sa Božie meno – posvätný tetragram YHWH – v Izraeli nikdy nevyslovovalo, nedegradovalo sa na jedno z mien bohov.

 A čo to znamená vôbec meno? Meno vytvára možnosť oslovenia, zavolania. /Aby sme nekričali po sebe – hej ty tam.../ Dáva možnosť vytvoriť vzťah. Boh vytvára medzi nami a ním vzťah – vytvára možnosť, aby sme ho mohli osloviť, zavolať. To však znamená, že sa istým spôsobom vydáva do nášho ľudského sveta. Stal sa osloviteľným, ale tým zároveň aj zraniteľným. Berie na seba riziko vzťahu – spolubytia (života) s nami. A keď sa pozrieme na Ježišovu veľkňazskú modlitbu (Jn 17,6) – Ježiš hovorí: „Zjavil som tvoje meno ľuďom.“  Odhaľuje a približuje Božie meno, teda tajomstvo Boha, ešte viac. To čo sa začalo pri horiacom kre z ktorého k Mojžišovi Boh prehovoril, završuje  sa teraz v Ježišovi a v „horiacom“ kre kríža. Vo svojom Synovi, ktorý sa stal človekom, sa Boh teraz stal skutočne osloviteľným – veľmi konkrétne. Patrí dokonca do nášho sveta, naozaj sa vydal do našich rúk.

Z tohto teraz uvidíme, čo znamená prosba v otčenáši o to, aby sa posvätilo Božie meno. Božie meno, keďže ho už poznáme, môže byť teraz zneužité a tak môže byť poškvrnený sám Boh. Čím je nám Boh bližšie tým viac ho naše zneužitie – a teda zneužitie jeho mena - môže urobiť dokonca nerozpoznateľným pre druhých.  K tomu poznamenáva jeden autor Martin Buber, že pri všetkých hanebných zneužitiach, ktoré boli spáchané v Božom mene, nás môže aj prejsť chuť osloviť ho vôbec. /My ho zneucťujeme, my kresťania ho robíme nerozpoznateľným v tomto svete, zlý vzor nášho života... Tak povedia niektorí – keby bol Boh nedovolil by aby sa v jeho mene vraždilo a podobne... ale veď on to nikomu nekázal robiť. Takto sa práve znesväcovalo jeho meno./ Mali by sme sa teda znova pokúsiť s veľkou úctou pozbierať črepiny pošpineného Božieho mena a očistiť ich. My sami to však nedokážeme, môžeme iba jeho prosiť, aby na tomto svete nedal zhasnúť svetlu svojho mena. A táto prosba v otčenáši posväť sa meno tvoje znamená, aby sa on sám ujal posvätenia svojho mena – táto prosba je iste aj pre nás veľkým spytovaním svedomia. Ako zaobchádzam ja s Božím menom? Stojím v bázni pred nepochopiteľným spôsobom jeho blízkosti k nám. /aj Jeho prítomnosť v Eucharistii/. Staráme sa o to, aby sväté spolubytie Boha s nami ho nezhadzovalo do špiny, ale aby nás pozdvihovalo k jeho čistote a svätosti?

Príď kráľovstvo tvoje

Pri prosbe o príchod Božieho kráľovstva by sme si mohli zopakovať všetko o Božom kráľovstve, čo sme si hovorili na utorkových katechézach o Ježišovi, ale vyberieme len to najpodstatnejšie:

Božie kráľovstvo znamená Božiu vládu. Chceme, aby Boh vládol v našich životoch a chceme počúvať jeho slová a plniť ich. O toto prosíme.

Je to kráľovstvo, lásky, pokoja, odpustenia, spravodlivosti...

Touto prosbou predovšetkým vyznávame Boží primát. Kde niet totiž Jeho nemôže byť ani nič dobré. Kde sa nehľadí na Boha upadá samotný človek a aj svet s ním.

V tomto zmysle nám Pán hovorí: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko /ostatné/ dostanete navyše.“ (Mt 6,33) Tieto slová určujú prioritu ľudského konania.

Prosbou – príď tvoje kráľovstvo – pozor nie naše /pokusy o zem blahobytu.... beztriednu spoločnosť... videli sme výsledky/ nás chce Pán priviesť k takémuto uvažovania – poriadku, aby vládol Boh a hodnoty jeho kráľovstva a nie my a naše predstavy.