Hľadači z východu
Rôzne pomenovania by sme mohli použiť na starých známych troch kráľov. A prečo by sme ich vlastne chceli premenovať? Lebo názov traja králi je tu vďaka dlhej tradícii, ktorá ich takto nazvala – ale v skutočnosti – nevieme, či boli kráľmi a či boli traja? (To, že boli traja sa usudzuje na základe troch darov.) Božie Slovo hovorí, že sú to mudrci z východu. Sv. Otec Benedikt dodáva, že to mohli byť príslušníci perzskej kňazskej triedy. Taktiež mohli byť niečo ako astronómovia, či hvezdári, lebo vlastne z hviezd vyčítali tú správu, že sa mal narodiť židovský kráľ (Mt 2, 1-2). No pre nás tieto inf. nie sú až také dôležité, ako tá, že sa vydali na cestu, aby hľadali novonarodeného židovského kráľa. Preto ich môžeme nazvať hľadači. Odišli zo svojho domu, pohodlia, kľudu, a vydali sa hľadať – overiť si pravdu, ku ktorej sa dopátrali svojím štúdiom - prekračujú tak sami v sebe aj svoje dovtedajšie náboženské poznatky a sú otvorení pre nové rozmery a poznatky. Sú skutočným vzorom pre tých, ktorí hľadajú pravdu. Pravdu o pravom a živom Bohu. Oni predstavujú nás a aj iné náboženstvá na ceste ku Kristovi. Ako aj prekročenie vedy smerom k Bohu, keď veda a vedecké poznatky sa stávajú pomôckou na ceste k poznaniu Boha. Nie sú to teda ľahostajní ľudia typu – mne je všetko jedno.
Ako to mohlo byť s tou hviezdou, ktorá ich viedla a ktorú oni skúmali? Kresťanská tradícia kladie dôraz na jej zázračný charakter – ale nedá sa vyhnúť ani otázke, či naozaj nešlo o astronomicky pozorovateľný nebeský úkaz – Boh mohol využiť a zabezpečiť aj to. A skutočne podľa historických správ došlo v rokoch 7 - 6 pr.Kr. (Čo je dnes predpokladaný skutočný dátum Ježišovho narodenia. Vieme, že sa v minulosti v tých prepočtoch prepočítali.) ku konjunkcii – spojeniu planét Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb, a to spôsobilo takýto nebeský úkaz. Aby sa však takáto hviezda mohla stať nejakým posolstvom, aby niečo znamenala, musela byť k nej vtedy známa nejaká predpoveď – akoby proroctvo. Na základe rozprávania svetských autorov z toho času – Tacita, Jozefa Flávia vieme, že boli v tom čase naozaj rozšírené očakávania, že z Júdu vzíde Pán celého sveta. /Samozrejme, že to chápali viac mocensky ako duchovne./
V tomto uvažovaní o reči nebeských telies môžeme nádherne objaviť to, čo Božie Slovo hovorí o tých, ktorí môžu zo stvorených vecí a diel vytušiť ich pôvodcu - Stvoriteľa. Aj našich mudrcov – poznávanie nebeských telies priviedlo k ich Pôvodcovi. Veď reč stvorenstva ponúka mnohoraké odkazy na Božiu existenciu. Prebúdza v človeku tušenie o Stvoriteľovi. Ťažko by bolo uveriť tomu, že všetko okolo nás – celý vesmír sa zorganizoval celkom sám, bez nejakého „architekta“. Kto by uveril, že to je všetko dielo náhody – musel by mať veľmi silnú vieru.
Mudrci po svojom príchode do Jeruzalema navštívia najskôr palác, kráľovský dvor. Pochopiteľne, kde inde by hľadali kráľa. Aby však skutočne Mesiáša našli dostanú práve tu vysvetlenie zo Svätých písiem Starého zákona, kde presne sa má narodiť Mesiáš – že proroci píšu o Betleheme, nie Jeruzaleme. Podľa Mt 2,6 dostanú mudrci túto odpoveď z Micheášovho proroctva – „A ty Betlehem v judejskej krajine nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami v Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude pásť môj ľud Izrael.“ Matúš tu používa zaujímavý paradox. V starozákonných predpovediach je v skutočnosti napísané, že Betlehem je najmenší medzi júdejskými mestami no Matúš to trochu pozmení a hovorí – Veru - „Nijako nie si najmenší.“ Matúš tým poukazuje na to, že aj keď bolo možno to mestečko považované za bezvýznamné a maličké - teraz sa ukazuje jeho veľkosť a význam.
„Herodes sa rozrušil a celý Jeruzalem s ním.“ Píše Božie slovo. Herodesa ešte pochopíme išlo mu o miesto – stoličku – keďže je tu nejaký nový kráľ – ale Jeruzalemčania? Azda Boh vyrušil ich spokojnú – ľahostajnú – nevšímavú každodennosť. A nevyrušuje niekedy aj nás?
Pýtam sa sám seba - Prečo ho nešli hľadať tí, ktorí mali oveľa lepšie poznanie textov Svätého písma – SZ – ako naši mudrci z východu. Veď tí znalci Starého zákona ešte pomohli mudrcom bližšie identifikovať to miesto, kde Mesiáša nájdu a oni zostanú sedieť doma. Nepochopíme. A tu sa pýta Sv. Otec vo svojej knihe a spytuje svedomie všetkým teológom – „Mali by sme v tom vidieť azda aj obraz dnešnej teológie, ktorá sa obmedzuje len na akademické debaty“ (odborné diskusie)? A zabúdame na osobné stretnutie s Bohom?
Mudrci sú nám veľkým vzorom – hľadajú kvôli stretnutiu a keď našli - čo spravili? Mudrci sa Ježišovi klaňajú. Vošli do domu /už Sv. Rodina nebola v jaskyni – pravdepodobne si potom našli nejaký domček v Betleheme/, Ježiš mohol mať pravdepodobne už aj do dvoch rokov, usudzuje sa to na základe toho, že Herodes dal vyvraždiť chlapcov do dvoch rokov, keď mu Mudrci neprišli povedať, kde je Mesiáš.
Mudrci pri klaňaní konajú pred Ježišom tzv. proskynézu tj. vrhnú sa na zem. Ide o akt poklony vyhradený Bohu. Vyžaduje to od nich silnú vieru, keď opäť v malom dieťati v chudobnom domčeku uznávajú kráľa a Boha. Pochopili, že tento Boh je úplne odlišný od ich predstáv. (Často aj my máme svoje predstavy o Bohu – ale či tie naše predstavy korešpondujú so skutočnosťou o Bohu a nie sú to len naše výmysly a domnienky.) A dary: nejde tu o praktické darčeky /na varenie, plienky, dupačky.../ Tieto dary niečo vyjadrujú. Už Izaiáš 60,6 predpovedá, že zlato a kadidlo sú dary, ktoré prinesú národy Bohu Izraela, keď mu vzdajú poklonu.
Zlato symbolizuje – kráľovskú hodnosť, kadidlo – Božie synovstvo a myrha – tajomstvo utrpenia. A naozaj po Ježišovej smrti sa opisuje v Jn 19,39, že priniesli na pomazanie Ježišovho tela aj myrhu.
