Ježiš sa celkom pripodobňuje ľuďom, dovoľuje diablovi, aby ho pokúšal – ale samozrejme hriech nespácha a ukazuje aj nám ako víťaziť nad pokušeniami. „Veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ (Hebr 4,15) /Vieme, že akékoľvek pokušenia nie sú hriechom, až keď v nich máme záľubu a vôľou sa k nim prikláňame – vtedy sa stávajú hriechom./
Podstatou každého pokušenia je snaha diabla, aby sme Boha odsunuli na vedľajšiu koľaj. Je to pokušenie zabezpečiť si život bez Boha a snaha nastoliť poriadok vo svete vlastnými silami.
Diabol nás nenavádza niekedy ani priamo na zlé – aby to nebolo príliš okaté, dokonca predstiera, že nám ponúka niečo lepšie. Pokušenia zlého ducha sú veľmi rafinované. /Jedna rada: Nie je to nevyhnutné – ale zo svojho života viem, že ak som pred spovedníkom vyjavil pokušenia, ktorými diabol na mňa útočil – ustúpili. A ešte jedna rada – ako hovorieval Ján Mária Vianney: – že máme obetovať pokušenia za obrátenie hriešnikov a tak sa diablovo pokušenie stavia proti nemu a dá nám pokoj. Kľudne mu to môžete povedať aj pekne nahlas./
V prvom pokušení diabol hovorí: „Ak si Boží Syn – povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ (Mt 4,3)
Ale Ježiš odpovedá: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4)
O čo tu ide? O chlieb – o jedlo – o niečo čo je vidieť, niečo reálne, čo zaženie ľudský hlad – je to v kontrastne s niečím takým abstraktným ako je Boh. /Ježiš sa 40 dní postil – iste bol ľudsky hladný a čo by človek spravil vtedy kvôli jedlu? Iste by vtedy len ťažko mohol myslieť na Boha. A predsa nám ukazuje vzor, že za žiadnych okolností, nech by boli akokoľvek ťažké, nemali by sme zabudnúť na Boha./ Ježiš upriamuje pozornosť na to, že nielen z chleba žije človek. Poukazuje na niečo dôležitejšie a to je otázka Boha a jeho skutočnej existencie, ktorá hlbšie sýti naše vnútro.
Aj dnes by Cirkvi chceli niektorí nadiktovať, že sa má v prvom rade starať o chlieb pre ľudstvo – dať jesť... /Iste aj to, ale nie v prvom rade./ Akoby hovorili najprv chlieb, potom Boh.
Benedikt k tomu píše:
No kde sa na Boha pozerá ako na niečo druhotnej veľkosti, čo možno pre dôležitejšie veci /aj takú skutočnosť ako je jedlo a jeho zabezpečovanie/ na chvíľu, alebo navždy odložiť bokom, tam sa rúcajú aj tieto zdanlivo dôležitejšie veci.
Ak nie je dobré ľudské srdce, potom sa dobrým nemôže stať ani nič iné. A dobrota srdca môže v konečnom dôsledku pochádzať iba od toho, ktorý je sám dobrotou – Dobrom.
