"Duch Svätý vás naučí všetko" - 16. 5. 2016

Často hovoríme starú pravdu, že sľuby treba plniť a najmä vtedy, keď ide o nás. Cítime sa urazení, ak niekto nám niečo sľúbil a slovo nedodržal. Lenže buďme úprimní, ako je to s našimi sľubmi? Plníme ich?
     Ježiš svoje slová dodržal, čoho dôkazom je aj zoslanie Ducha Svätého. Jeho sľub zachytáva práve dnešné evanjelium: Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
     Pre apoštolov mal Ježišov sľub mimoriadny význam, keďže im pri poslednej večeri ukázal ich cieľ aj cestu k cieľu. Na ceste im sľubuje pomoc Ducha Svätého. Tituluje ho menami Pomocník, Obhajca, Tešiteľ, Zástanca…
     Duch Svätý, ktorý vychádza od Otca, je Pomocníkom Božej pravdy proti duchu sveta, ktorý je duchom lži a omylov a zostane navždy pri veriacich v Pána. Je tiež Tešiteľom, lebo každý človek potrebuje útechu vo svojich bolestiach, starostiach a slabostiach. Tým viac potrebuje útechu kresťan, ktorý vo svetle kríža má sa vyrovnať s bolesťou a utrpením. Duch Svätý je tiež Zástanca a Obhajca vinníkov. Len v ňom sme schopní všetko uznať a pochopiť, že si zaslúžime odsúdenie a smrť za hriechy, ale aj to, že Boh je nekonečne milosrdný a odpúšťa nám naše viny, ak ich úprimne ľutujeme.
     Ježiš sľub dodržal a jeho Duch vlial apoštolom silu, aby boli neohrozenými a vernými hlásateľmi jeho učenia. A práve vo svetle tejto sily dokázali obetovať svoje životy a úplne pochopili Pánove slová: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.
     Táto myšlienka je veľmi vzácna aj pre nás. Ak sa otvoríme Duchu Svätému, ktorý je aj náš Pomocník, Obhajca, Tešiteľ i Zástanca, ak ho prijmeme, vtedy v nás bude prebývať sám Boh. Veľmi pekne to vysvetľuje svätý Pavol v liste Korinťanom: Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. Uvedomujeme si, čo Pavol hovorí? Boh prebýva v duši človeka! Teda nie niekde nad oblakmi, nie vo vzdialenosti desiatok svetelných rokov, ale v nás! Doznajme, že táto vzácna myšlienka pre náš život, býva často zabudnutá. Monsignor de Ségur vraví: Ak si túto pravdu neosvojíme trpezlivým štúdiom a rozjímaním, zostaneme neuvedomelí o najväčšom poklade, ktorý máme.
     Počúvajme, čo si napísal do denníka francúzsky dôstojník, odsúdený na ťažký žalár v pevnosti Lille, ktorý bol zvyknutý navštevovať Ježiša vo svätostánku a klaňať sa mu: Ak si chcem vykonať peknú adoráciu, vojdem do svojho vnútra a klaniam sa Bohu, prítomnému vo mne. Veď či nie som jeho svätostánkom?!
     Aj my si uvedomme, že sme svätostánkom, v ktorom prebýva Boh, pokiaľ sme ho nevyhnali ťažkým hriechom. Táto skutočnosť sa nám podáva vo svete Ducha Svätého, ktorého Ježiš poslal aj do našej duše, a tak splnil svoj sľub, daný apoštolom a tým aj nám. Pouvažujme dnešnú nedeľu nad tým, akým chrámom Ducha Svätého sme my?