Viete, čo z duše neznášam? Čakať. Na zastávke autobusu, v rade pri pokladni, v čakárni u lekára. A viete, čo je ešte horšie, než sedieť a čakať? Postávať a čakať.
Prekladáte nohy, raz je viac váhy na jednej, raz na druhej, potom krok vpred, pohupnutie, krok vzad, posunutie doľava, čo doprava. Čím dlhšie to trvá, tým otravnejšie to je. Čím menej pohybu, tým väčšia nervozita. Ako plynie čas, zrazu sa ani neviem sústrediť na niečo iné, než na otlačené chodidlá a päty, ktoré pobolievajú, nech to striedam akokoľvek.
Som presvedčená, že jednou z vlastností Boha je neustála čerstvosť. Myslím, že postávanie neznáša rovnako ako ja. Vie, že všetky tie vyššie opísané aktivity majú nasmerovať moje telo k pocitu, k ilúzii, že sa vlastne hýbe, ale pointa je, že sa nehýbe. Možno čo to napodobním pohupnutím vpred, či vzad, ale všetkým nám je jasné, že stojím na mieste… Som presne tam, kde som bola. Postávam.
Sú tisíce vecí, dôvodov, prečo sme na nejakom mieste ostali zaseknutí. Prežil si už pocit, že si ako bábka zavesená v lufte, kopeš nohami, rozhadzuješ rukami, zlostíš sa a snažíš, namáhaš sa, a predsa si stále na tom istom mieste? Čo ak je to naozaj o tom, komu si vložil svoje lanko do rúk? Čo ak si ty rozhodol, čo ťa bude zadržiavať?
Boh hovorí: … vytrhol som vás z moci tmy… preniesol som vás do Kráľovstva svojho milovaného Syna… (Kolosanom 1, 13). V praxi by to malo znamenať toto: lanká sú pretrhnuté. Nevisíš v lufte. Nepostávaš. Naopak, hýbeš sa vpred. V ňom žiješ, hýbeš sa a si. Bill Johnson píše: aj dnes treba pamätať na to, že diabol dostáva zmocnenie prostredníctvom súhlasu človeka. Boh otvoril závory, preťal reťaze, roztvoril putá. Ak sme vo väzení, buď sme ani neskúsili, či je možné vyjsť von, alebo sme sa doň vrátili, lebo nás niekto prehovoril, že doň patríme.
Ak verím, že som vytrhnutá z moci tmy, niečo by sa malo zmeniť. Je to zaujímavá črta Božieho kráľovstva. Boh ti daroval všetko, ale máš len to, čo si z toho všetkého vezmeš. Presne ako pri dedičstve. Je tvoje, ale ty ho môžeš prijať alebo odmietnuť. A ty si Boží dedič a Kristov spoludedič. Biblická otázka: “…ako by nám spolu s Ním nedaroval VŠETKO?” Naozaj by to niečo malo zmeniť. Lepšie to poviem: malo by to zmeniť všetko. Je to zmena toho, čomu sa podriaďuješ. Je to zmena toho, čomu prispôsobuješ svoje zmýšľanie, očakávanie. Je to zmena toho, čomu dáš za pravdu.
Preniesol ťa do KRÁĽOVSTVA. Pravidlá tmy ostali za hranicami. Nevzťahujú sa na teba. Neznamená to, že diabol ťa prestane presviedčať o tom, že MUSÍŠ hrať podľa jeho pravidiel. Bude ti hovoriť tie tisíce dôvodov, pre ktoré nie je možné to, či ono, pre ktoré nikdy nedokážeš, nepríjmeš, neuveríš, nebudeš môcť, nebudeš schopný, neuzdravíš sa, nevyriešia sa tvoje problémy, nezmeníš sa, neporastieš… Ako ti to vysvetľuje, už má v ruke lanko, pevne privazané k svojej ruke a druhú stranu podáva tebe. Uveríš mu? Uzol je zaviazaný. Diabol je väčší ako ty. Ani nevieš ako, a vrátil si mu svojím súhlasom moc zavesiť ťa do luftu a brániť ti pohnúť sa vpred. Máš také lanká? Sú to tvoje zranenia, ktorých sa držíš a ktorým si vrátil moc rozhodovať o tebe? Sú to tvoje hriechy alebo tvoje slabosti, ktoré ťa nútia postávať? Je to tvoja minulosť, o ktorej si myslíš, že určuje aj tvoju budúcnosť? Nech je to čokoľvek, viera to môže preťať. Boh je väčší.
Pravidlá svetla hovoria, že si slobodný, milovaný a uzdravený Ježišovými ranami. Hovoria, že nič nemá moc, autoritu, ani právo, oddeliť ťa od Božej lásky. Hovoria, že tvoje hodnota spočíva v Bohu a nie v tom, čo dokážeš. Hovoria o milosti bez zásluh. A hovoria o tom, že nožnice máš vo vačku. Je na tebe, či ostaneš visieť alebo postávať. Môžeš prebrať zodpovednosť, ktorú si vložil do rúk svojej minulosti, zraneniam, či slabosti, a vložiť je tam, kam patrí – do rúk Kráľa. Are you ready?
Rimanom 6, 14 hovorí: “A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.” Hriech už ťa teda neurčuje, nerozhoduje o tebe. Je čas začať spoznávať naše dedičstvo. Je čas pretrhať nitky. Je čas pohnúť sa z miesta. Je čas na čerstvosť. Je čas žiť podľa pravidiel Kráľa. Je Jeden, ktorému treba byť podriadený. Klaňanie iným veciam treba zanechať. Dať za pravdu treba dať jedine Pravde.
