Životopis
Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľomdrogérie a zomrel, keď mala Agnes 8 (podľa iných zdrojov 7 až 10) rokov. Mala dvoch súrodencov - brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM - Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice.
29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu naSt. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.[2]
Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá o zmeniť svoj život.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.
7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. 1. februára1965 sa sestry stali rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sr. Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího.
Charakteristika
Matka Tereza ošetrovala len chorých a nikdy nikoho nenútila ku konverzii. V Kalkate založila niekoľko domov na pomoc chudobným, dnes majú sestry niekoľko domov (nie sú tu všetky):
- Mather house - noviciát (dom kde je pochovaná Matka Tereza)
- Shanti Nagar - dom pre malomocných
- Prem Nivas - dom pre chorých na lepru (tu pracujú bratia misionári Lásky)
Dobrovoľníci môžu pracovať len v týchto domoch:
- Nirmal Hriday - dom pre umierajúcich (22. august 1952) - ľudovo Kalighate
- Shishu Bhavan - dom pre deti (31. júl 1950)
- Prem Dan - dom pre dlhodobo chorých
- Daya Dan - dom pre postihnutých
- Hydra Nimal - chorí na tuberkulózu
- Baraipur - chorí na tuberkulózu
Vyznamenania
Matka Tereza získala niekoľko cien. K týmto cenám povedala toto: Ceny nie sú pre mňa, ale pre mojich ľudí. Sú pre ľudí, ktorých si konečne niekto všimol. (reportér Desmond Doig o Matke Terézii)
- 1948 - indické občianstvo
- 1962 - medaila Padmašrí - indický lotosový rad (získala ho ako prvá osoba nenarodená v Indii)
- 1962 - Magsaysayova cena - za medzinárodné porozumenie (založené na počesť zosnulého prezidenta Filipín)
- 1964 - cena Pavla VI. - daroval jej limuzínu Ford Lincoln (rok výroby 1964) ako jedinečný kus - dar amerického ľudu Pavlovi VI; priamy predaj by priniesol úžitok 7500 libier, no sestry získali od vlády dovolenie vypísať lotériu na pápežovo auto a konečný zisk z lotérie bol 37 500 libier
- 1969 - Néhrúova cena
- 1971 - cena mieru Jána XXIII.
- 1971 - vyznamenanie Milosrdný Samaritán v Bostone
- 16. október 1971 - čestný doktorát humanitných vied vo Washingtone
- 1972 - cena Džavahárlála Néhrúa za medzinárodné porozumenie za rok 1969
- 1973 - Templetonova cena za podporovanie náboženstva od princa Filipa v Londýne
- 1974 - vyznamenanie Mater et Magistra Tretieho rádu sv. Františka z Assisi
- 10. jún 1977 - čestný doktorát univerzity v Cambridge
- 1979 - Nobelova cena za mier - peniaze, ktoré získala za vyznamenanie investovala do nových domov pre umierajúcich, narkomanov a deti
- 1996 - honorárne občianstvo USA
- 2003 - vyhlásenie za blahoslavenú (pápež Ján Pavol II.)
