Karma - zdarma sa hovorí . Ja mám radšej  - Božie mlyny melú pomaly , ale isto.  Hoci niektorí radi praktizujú  - oko za oko , zub za zub.

Čo sa týka mňa osobne , keďže stránka mojej sebaobrany je takmer nulová , stále od doby , ako ma starí rodičia  začali viesť k Bohu  sa od nejakého času vo mne vypestovalo vďaka skúsenostiam a potvrdeniam Božej prítomnosti , lásky a pomoci , či ochrany  jediné. Nevracaj zlo za zlo.  Všetko , čo sa na mňa valilo , či valí - šak to je jedno  vkladám do rúk Boha. Hovorím si , nebudem vracať zlo zlým. Vložím všetko do rúk Boha a on nech naloží zo všetkým , ako chce. Ako uzná za vhodné. To ale je častokrát pre ľudí niekoľkokrát ťažšie znášať , keď prevezme spravodlivosť do rúk Boh , ako keby som to vracala ja. Už len prosiť Boha za zmiernenie. Napadlo mi to preto , že  ja jednoducho stále nedokážem pochopiť , prečo sa v niektorých momentoch od človeka čaká , že začne do iného brízgať na požiadanie len preto , aby dokázal iným , že dokáže iného vychovávať v dobrom ?  Nechápem toto. Jednoducho mi to nejde.  Ak chcem niekoho viesť správnou cestou , prečo to musí byť brízganím ?  Prečo sa moderný svet pozerá očami  na milosrdenstvo a pokojné riešenie nejakých starostí , ako na niečo , čo nefunguje ?  Mnohých človek navráti na správnu cestu , ako sa povie vychovávať človeka , ako sa to v dnešnej modernej dobe hovorí ? vychovaj si partnera , partnerku .... brata , sestru .... dobre. Dospelého človeka už aj tak nikto neprevychová. Len sa dá formovať  s tolerovaním takého , aký je. Ale prečo brízganím ? Prečo slovami , ktoré dokážu raniť ? Veď to ide jednoduchšie normálnou cestou pokoja - milosrdenstva a veľmi by sa čudovali zástancovia  tvrdších slov , o koľko silnejšie je pokojné milosrdné slovo a o koľko silnejší účinok má.  Prečo ľudia hádžu cez plece ľudí , ktorí  jednoducho dokážu riešiť situácie inak , ako sa to nosí , ako je to moderné ? Pretože  oni sami nepoznajú iní spôsob riešenia a vedenia človeka po správnej ceste , ako len slovami , ktoré dokážu raniť ?  Spomínala som to tuším v blogoch o komunikácií. Bolí to. Pripomenulo mi to časy zo základnej školy , kedy som mala možnosť zapadnúť o to skvôr , o čo viac som brízgala a bola vulgárna . A pohľadom spätne mám len čiernu dieru , akoby som vôbec nežila. A teraz je to moderné. Teraz sa to nosí. No žijeme v takej dobe. DAKUJEM  Bohu , že ma stvoril , ako sa hovorí staromodnu. Je to pre mňa veľký dar , ktorý si budem strážiť .  Ak nenabrízgaš , nezapadáš do mojích predstáv priateľstva , či tak....  Dokážem aj ja nabrízgať. Dokážem aj ja na nešťastie pustiť slová , ktoré človeka rania , no nechcem. A k tomu ma nikto nedonúti. Nie. V prírpade , že sa tak stane , bolo by to z mojej slabostí. Radšej staromodna , ale vždy zo snahou byť pevnejšia v milosrdenstve.