« Späť

LECTIO DIVINA - 6. nedeľa v roku B

 

1. Uzdravenie malomocného - 40 Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš môžeš ma očistiť." 41 Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!" 42 Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. 43 Potom u prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo." 45 Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

 

Nosnou myšlienkou dnešnej nedele je  práve uzdravenie  malomocného. V prvom čítaní sme počuli predpisy, ktoré ma malomocný dodržať, ako sa má správať, keď má túto chorobu, ako má kričať o sebe - je to z pochopiteľných dôvodov, aby nenakazil ostatných. To bola aj určitá forma úcty k zdraviu druhých, aby ich nenakazil. Keby sme sa pokúsili vcítiť do takého človeka – musel si pripadať, ako odpad spoločnosti. Nečistí sa nemohli zúčastňovať ani na náboženskom, ani na spoločenskom živote. Preto radosť z uzdravenia a zo začlenenia do komunity musela byť veľká. Maria Valtorta takto opisuje tohto malomocného: „Volá sa Ábel. Vychudnutý na kosť, polonahý, telo ako rozpadajúca múmia, s deformovanými rukami a nohami, tak že sa už ani nepodobajú na ľudské. Hlava - zopár chumáčov vlasov prilepených tu i tam na žltej a chrastavej koži, ako zaschnutý prach na lebke, oči sotva privreté a hlboko vpadnuté, ústa a nos ohlodané chorobou."

Takto nejako vyzerá náš malomocný a čo sa deje pri stretnutí s Ježišom? Malomocný prichádza a nekričí – „nečistý", chce sa stretnúť s Ježišom, nech to stojí, čo chce. Musel mať silnú vieru. Pravdepodobne všetci ostatní ušli a z diaľky sa prizerali, čo sa bude diať - zostal iba Ježiš a on. „Ak chceš, môžeš ma očistiť." Keď používa slovo očistiť a nie uzdraviť môže to svedčiť aj o tom, že si bol vedomí svojej vnútornej biedy – cítil sa akoby prekliaty Bohom, tak sa to aj vtedy chápalo. Choroba, ako Boží trest za hriechy.

Prosba malomocného – „Ak chceš" predstavuje dve stránky viery – aktívnu a pasívnuaktívna: pevná istota viery, že Pán to spraviť môže. Pasívna:  viera neurčuje spôsob vyslyšania, nestrháva násilím Božiu moc a pomoc, prenecháva spôsob vyslyšania na Bohu. „Nech sa stane, podľa Tvojho slova."

Od Boha môžeme očakávať akúkoľvek pomoc, nemôžeme mu však nič predpisovať.

Ako reaguje na jeho prosbu Ježiš? „Chcem". Po dotyku s malomocným sa sám Ježiš stáva nečistým, podľa predpisov.

Symbolicky prenesené na Golgotu, kedy Ježiš takto objíma nečisté ľudstvo v malomocenstve hriechov. My všetci sme malomocní, deformovaní hriechom a Ježiš sa nás dotýka. Pretože naozaj obraz malomocného je našim obrazom v stave hriechu. A Ježiš vždy chce, aby sme sa očistili, ale my? Ani mu nepovieme: „Pane, ak chceš môžeš ma očistiť." Aké sú naše dôvody, pre ktoré tak dlho niekedy čakáme? Lenivosť, ľahostajnosť, hanba...

Žalm 32 súvisy práve s vyznaním našich hriechov a s radosťou z odpustenia. Tu je vidieť, že aj čítania nás teda smerujú k tomuto vnútornému uzdraveniu, nie až tak k vonkajšiemu.

Ján Pavol II. v komentároch k 32. žalmu hovorí: „Modliaci sa opisuje svoju bolestnú situáciu vo svedomí, keď mlčal, lebo urobil veľké chyby a nemal odvahu vyznať Bohu svoje hriechy. Bolo to hrozné vnútorné trápenie. Tento žalm môžeme aplikovať na sviatosť zmierenia, v ktorej sa v jeho svetle prežíva – dnes často zahmlené – vedomie hriechu spolu s radosťou z odpustenia.  Zdôver sa a ukáž Pánovi svoju chorobu a prihovor sa slovami Dávida (Ž 32,5): „Vyznám Pánovi svoju neprávosť...", tak dosiahneš, že sa splnia aj ďalšie slová: „A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu."

Našou modlitbou môže byť Žalm 32.