« Späť

Novéna k bl. Carlovi Acutisovi

Novéna k bl. Carlovi Acutisovi

Ak by si mal záujem - táto Novéna vyšla aj v tlačenej podobe v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule. Je to farebná brožúrka – formát A7, 36 strán. Okrem samotnej novény tam nájdeš aj zaujímavé prílohy a odkazy na užitočné aplikácie a web-stránky. Je to vhodný darček predovšetkým pre mladých, birmovancov, animátorov, miništrantov a pod. Viac informácií: rektorat@kapitula.sk

 

Modlitba k bl. Carlovi

 

Nebeský Otče, ty si nám dal obdivuhodný príklad kresťanského života v blahoslavenom Carlovi, ktorý za základ svojho života považoval Eucharistického Krista a od neho čerpal silu do všetkého, čo mu život prinášal.

K Ježišovi túžil svojím slovom a príkladom priviesť všetkých, s ktorými ho život spojil, aby aj oni v ňom objavili zmysel svojho života.

Na príhovor našej nebeskej Matky, Panny Márie, ktorú si tvoj služobník Carlo tak veľmi ctil a aj na jeho príhovor ťa prosím o túto milosť...

(môžeš povedať svoju prosbu).

A okrem toho aj o pravú vieru, hlbokú nádej, obetavú lásku, príkladný kresťanský život, horlivosť v evanjelizácii a o šťastnú hodinu smrti, aby som sa po skončení tejto pozemskej púte mohol v nebi radovať s tebou a so všetkými svätými, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

 

NOVÉNA

(vybratá časť)

 

1. Nehľadaj seba, ale Boha

 

Božie slovo:

    Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12, 28-31)

    Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. (Gal 2, 20)

 

Z Carlovho života:

   „Byť stále zjednotený s Ježišom – to je môj životný program!“ povedal mladý Carlo.

   Rád sa rozprával s Ježišom o všetkom, čo prežíval a cítil. Nehľadal seba, ale Boha: „Nie ja, ale Boh,“ opakoval často a v ňom nachádzal zmysel svojho života.

   Pripomína nám, že tou najdôležitejšou vecou na svete je dať práve Boha na prvé miesto v našich životoch a vtedy bude všetko na správnom mieste.

   Hovoril, že „posväcovanie v živote nie je proces, pri ktorom sa niečo pridáva, ale naopak – uberá. Je to menej ‚ja‘, aby som nechal miesto práve pre Boha,“ a k tomuto nasledovaniu povzbudzuje každého z nás.

   Je jasné, že tento proces posväcovania nie je ľahký a neustále sa potrebujeme zdokonaľovať. Avšak, keď zlyháme a sme z toho smutní, Carlo nám radí, aby sme hneď zdvihli svoj zrak zdola hore, pretože „smútok je pohľad zameraný na seba, no šťastie je pohľad obrátený na Boha.“

 

 

2. Eucharistia je tvojou diaľnicou do neba

 

 Božie slovo:

    Ježiš im povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 53-57)

    Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“  (Mt 26, 26-28)

 

Z Carlovho života:

   Carlo bol už ako malý chlapec fascinovaný Eucharistiou. Nazval ju "moja diaľnica do neba." Bol si istý, že ak ju budeme prijímať denne, určite pôjdeme rovno do neba, pretože ona nám pomáha stávať sa viac a viac podobnými Ježišovi. „Je to podobne ako s opaľovaním. Keď sa vystavíme pôsobeniu slnka, opálime sa. Keď sa vystavíme pôsobeniu eucharistického Ježiša, staneme sa svätými.“

   Trápilo ho, že mnohí ľudia si túto skutočnosť vôbec neuvedomujú. Hovoril, že: „Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod svojimi oknami. Ako je možné, že to ľudia nechápu? Mnohí stoja v dlhých radoch, aby si mohli kúpiť lístok a ísť na koncert  alebo na nejaký zápas, ale nevidíme tie isté rady stáť pred kostolom. Asi to ľudia vážne nepochopili! Ježiš je medzi nami skutočne prítomný. Ak si to hlboko uvedomíme, nenecháme ho osamoteného v svätostánkoch, kým on nás očakáva s láskou, aby nám pomohol a bol nám oporou na pozemskej púti... Keby si všetci uvedomili, aké veľké šťastie nám daroval Ježiš tým, že sa nám dal za pokrm v Eucharistii, chodili by do kostola každý deň, aby mali účasť na ovocí obety, ktorá tam je prinášaná a nezaoberali by sa toľkými nepotrebnými vecami...“

 

 

3. Neboj sa často spovedať

 

 Božie slovo:

    Keď to Ježiš povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 22-23)

    Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1 Jn 1, 8-9)

 

Z Carlovho života:

   Sviatosti boli pre Carla nenahraditeľnými prostriedkami na ceste do neba. Jedinečnú hodnotu pripisoval aj svätej spovedi.  Spovedal sa každý týždeň a hovoril, že jediná vec, ktorej sa máme v živote báť, je iba hriech.

   Bol si vedomý aj svojich nedostatkov. Hovoril, že „my všetci si o sebe tak trochu namýšľame, lebo keď nám druhý povie niečo, s čím nesúhlasíme, hneď sa nahneváme.“ Aj on zápasil so svojimi slabosťami, ale vedel, kde hľadať posilu.

   Svoje chápanie hriechov a svätej spovede vysvetľuje týmto prirovnaním: „Keď chcete, aby  teplovzdušný balón vystúpal do výšky, musí zhodiť záťaže. A podobne aj duša, ktorá sa túži vzniesť do neba, musí sa zbaviť aj tých najmenších záťaží – a nimi sú všedné hriechy. Ak nás ťaží ťažký hriech, duša padá k zemi. A svätá spoveď je ako oheň pod tým balónom, umožňuje duši opäť sa povzniesť, preto je potrebné často pristupovať k svätej spovedi.“ 

   A na inom mieste Carlo dodáva a pýta sa: „Prečo sa ľudia tak veľmi starajú o krásu svojho tela, ale nestarajú sa o krásu svojej duše?“ Odpovedzme si i my na túto otázku.

 

 

4. Modli sa každý deň

 

Božie slovo:

    Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ (Lk 11, 1-4)

    Keď sa vrátil Ježiš k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mt 26, 40-41)

 

Z Carlovho života:

   Carlo sa veľmi rád modlieval, a to najmä v kostole, či už pred svätostánkom alebo pred vyloženou Sviatosťou oltárnou. Raz, keď sa ho miestny kňaz opýtal, či sa často takto modlieva,  Carlo mu odpovedal: „Áno, pretože vďaka tomu dokážem ľahšie zvládať všetko, čo odo mňa vyžaduje život: doma byť pozorný a vďačný voči rodičom za starostlivosť, v škole si plniť povinnosti, a predovšetkým sa učiť, ako sa mám správať k iným.“ Bol si vedomý, že modlitba mu pomáha aj pri formovaní jeho správania. Tu čerpal posilu.

   Okrem adorácie nechýbala v jeho živote ani každodenná modlitba posvätného ruženca. Ruženec považoval za najkratší rebrík, ktorým sa možno dostať do neba. Carlo mal skutočne vo veľkej úcte Pannu Máriu - na svojej internetovej stránke opísal aj najznámejšie mariánske pútnické miesta.

   Carlo do svojich každodenných úmyslov v modlitbe zahŕňal prosbu, aby všetci ľudia spoznali Ježiša. Aj jeho mama a otec začali horlivejšie praktizovať svoju vieru vďaka jeho modlitbe a príkladu. Sami hovoria, že ich syn im ukazoval cestu, ako sa dostať bližšie k Bohu. A neboli jediní, ktorých Carlova modlitba a vzor priviedli k Bohu.

 

 

5. ČÍTAJ BOŽIE SLOVO

 

Božie slovo:

    A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko. (Mt 7, 24-27)

    Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je - ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich. (1 Sol 2, 13)

 

Z Carlovho života:

   Carlo bol fascinovaný Božím slovom. Rád ho čítal a uvažoval nad ním. Dokonca vedel mnohé časti Svätého písma naspamäť. Neraz sa stalo, že keď si jeho učiteľ náboženstva nevedel spomenúť na nejaký citát zo Svätého písma, tak práve jeho poprosil o pomoc.

   Už ako jedenásťročný pomáhal dokonca s vyučovaním katechizmu vo svojej farnosti.

   O modlitbe a o Božom slove povedal: „Pán je asi jediný,  ku komu sa netreba ohlásiť vopred na audienciu. Jemu sa vždy môžem zdôveriť, dokonca sa mu môžem aj posťažovať, pýtať sa ho na dôvod jeho mlčania a na všetko, čomu nerozumiem. A potom ma zasiahne slovo, ktoré mi Pán posiela. Je to nejaká časť evanjelia, ktorá mi prinesie pokoj a istotu.“

    Božie slovo nás zároveň učí a formuje, aby sme vedeli,  ako máme žiť svoj život podľa Božej vôle. Carlo o tom hovorí: „Skutočný učeník Ježiša Krista je ten, kto sa ho snaží v každej situácii napodobniť a konať Jeho vôľu, a kto koná Jeho vôľu,  bude naozaj slobodný.“

 

 

6. Poslúž svojim blížnym

 

Božie slovo:

     „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 34-40)

    Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.  (Jak 2, 17-18)

 

Z Carlovho života:

   Svojimi úsporami Carlo podporoval vývarovňu pre chudobných, spravovanú kapucínmi v Miláne, pomáhal núdznym a bezdomovcom vo svojom okolí. Namiesto toho, aby si zo svojich úspor kúpil hru, či niečo iné, kúpil radšej spacáky pre bezdomovcov,  a potom im ich roznášal. Rovnako nerád míňal peniaze na bezcenné veci, nepotrpel si ani na značkovom tovare. Ak mu mama chcela kúpiť druhé topánky, povedal jej, že mu stačia jedny,  nech radšej pomôžu chudobným.

   Jeho skutky lásky neboli nápadné, ale neraz skryté. Až na jeho pohrebe Carlova mama zbadala, že Carlo bol priateľom naozaj mnohých chudobných, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť – a ona si to predtým vôbec nevšimla.

   Vzorom skromnosti a zároveň citlivosti voči chudobným bol pre neho sám Ježiš. Hovoril: „Pán Ježiš si pri vtelení ako matku vybral chudobné pätnásťročné dievča a ako domnelého otca chudobného tesára. Keď sa mal narodiť, zažil len odmietanie a nakoniec mu niekto ponúkol iba biednu maštaľ. Boh si zvolil chudobu, nie luxus. Pre mňa je to neuveriteľná vec. Ak sa však nad tým hlbšie zamyslíme, tak betlehemská maštaľ bola lepšia než mnohé naše domy, v ktorých dnes Ježiša tiež odmietajú, ba dokonca aj hanobia.“

 
 

7. INTERNET NECH JE TVOJIM SLUHOM

 

Božie slovo:

    Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu,  aj mamone. (Mt 6,24)

    „Choďte teda, učte všetky národy ... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 19-20)

 

Z Carlovho života:

    Nové technológie a internet boli pre Carla prostriedkami na evanjelizáciu, aby druhých mohol pritiahnuť bližšie k Ježišovi. Aj preto založil internetovú stránku o eucharistických zázrakoch, mariánskych pútnických miestach, svätcoch...

   Svojím talentom poslúžil aj vo farnosti a v škole pri tvorbe webových stránok. Vedel, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán a že je ľahké padnúť do jeho osídel, preto sa prostredníctvom rôznych sebazáporov učil ovládať. 

    Jeho mama hovorí: „Ako mnohí tínedžeri, aj Carlo rád hrával videohry, ale keďže si uvedomoval, že boli potenciálne škodlivé a nebezpečné, preto si predsavzal, že sa bude hrať len hodinu týždenne.“ Carlo vedel, že s celým internetom je to o vyváženosti, lebo ak niekto strávi svoj život dlhým vysedávaním na internete a sledovaním „influencerov“, naučí sa možno iba to, ako sa obliekať, prípadne si bude myslieť, že jeho šťastie je závislé od toho,  či dostane lajk, alebo nie, ale postupne môže „úplne zabudnúť na Boha.“ A to je potom katastrofa.

 

 

8. SI jedinečný a originálnY

 

Božie slovo:

    Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. (Žalm 8)

    Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. (Žalm 139)

 

Z Carlovho života:

   Jedna z najznámejších Carlových myšlienok, že „všetci sa rodia ako originály, no mnohí zomierajú ako fotokópie,“ nás povzbudzuje k tomu, aby sme aj my v našich životoch videli našu jedinečnosť a originalitu a nesnažili sa len niekoho kopírovať a napodobňovať.

    A aj keď obdivoval životy viacerých svätých, osobitne sv. Františka z Assisi, predsa ho nekopíroval, len sa ním inšpiroval. Okrem mnohých iných vecí to môžeme vidieť napríklad v jeho láske k prírode. V konkrétnom živote sa to prejavilo aj tak, že si ako darček poprosil od rodičov kliešte na zbieranie odpadu, aby mohol počas prechádzok v prírode zbierať odpadky.

   Carlo prežil celý svoj život skutočne originálnym spôsobom v bežných každodenných záležitostiach. Jeho príklad nám ukazuje, že stať sa svätým, je možné aj dnes a cesta,  ktorou kráčal on,  je dostupná pre nás všetkých.

   Hovoril: „Boh napísal pre každého jedného z nás jedinečný a neopakovateľný príbeh, ale nechal na našu slobodu, aby sme k nemu dopísali záver.“

 

 

9. TEŠ SA DO NEBA

 

Božie slovo:

    Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 9-10) 

     Ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1 Pt 1,15-16)

 

Z Carlovho života:

    Na svojej internetovej stránke venoval Carlo jednu časť svätým, ktorí zomreli veľmi mladí, hovoril: „Zistil som, že v nebi mám mnoho priateľov. Je tam veľa mladých svätcov, ktorí dosiahli svoj cieľ za rekordne krátky čas.“ A aj nás povzbudzuje: „Svätým môžeš byť aj ty. Je potrebné po tom túžiť z celého srdca. Ak po tom ešte netúžiš, treba o to s vytrvalosťou prosiť Pána. Veď večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní.“ A čaká nás tam skutočne skvelá partia.

    Istý rehoľný brat spomínal, že začiatkom roka 2000 čítal jeden z lístkov s prosbami, ktoré píšu pútnici v Padove a ktorý na neho hlboko zapôsobil. Bolo tam napísané: "Chcel by som sa stať veľkým svätcom, ako bol svätý Anton: robiť zázraky, pomáhať chudobným, hlásať evanjelium mnohým ľuďom, obracať hriešnikov, meniť vrahov na ľudí dobrej vôle. Podpísaný: Carlo A." A ak to aj nebol lístok Carla Acutisa, predsa vystihuje jeho život.

 

 

Imprimatur:  Mons. Ján Kuboš, spišský diecézny administrátor, č. 12/2020, zo dňa 23.11.2020

 

Ďalej