« Späť

ZACHRÁŇME ŽIVOTY - POTRAT

ZACHRÁŇME ŽIVOTY - POTRAT

Srdečne Vás pozdravujem

Blíži sa deň počatého dieťaťa a nedá mi, že by sme znova neotvorili tú hrôzostrašnú tému – potrat, nad ktorou už svedomie mnohých zaspáva, či spí.  A ak budúce generácie budú viac ľudskejšími ako sme my  – vytknú nám, že sme nekričali hlasnejšie a ani nebudú môcť pochopiť, ako sme niečo také mohli dopustiť.

V čom je problém? Predpokladal som, že nikto z nás už dnes nemôže pochybovať o tom, že ľudský život vzniká pri počatí. Myslím si, že je to veľmi jasné. No predsa pred pár rokmi som dostal takúto odpoveď z ministerstva zdravotníctva, keď som im kládol túto otázku – kedy vzniká ľudský život? – tak mi napísali, že nemáme istotu, že sa o tom vedú diskusie. No nechápem doteraz o čom je tam možné diskutovať? Jedno je však isté, ak by sme sa naladili na ich rétoriku a prijali „argument“, že nemajú istotu – tak už toto samotné tvrdenie v sebe zahŕňa aj tú možnosť, že ten ľudský život môže vzniknúť aj pri počatí. Avšak ak dovolíme zabiť počatý plod to znamená, že akosi nadobúdame istotu, že to ľudský život nebude, lebo ináč by sme ho snáď nedovolili zabiť. Prečo je teda dovolené zabiť počatý plod, ak tvrdia, že nemáme istotu? Alebo ju už máme? Máme istotu, že plod v tele matky do 12. týždňa nie je ľudskou bytosťou? A v prípade genetického poškodenia až do 24. týždňa? A potom to už ľudský život je? Potom už je hodný ochrany a dovtedy nie? Na základe akých argumentov je to takto? To, že sa náš parlament na tom dohodol, to je príliš slabý argument – kto im dal totiž to právo rozhodnúť o tom, ktorý život a od akého času je hodný narodenia a ochrany a ktorý nie je?

Nemá azda každá ľudská bytosť zo svojej prirodzenosti – len pre to, že to je ľudská bytosť – a nie nejaké zviera, či rastlina -  právo na život a ochranu – o to viac, ak je taká bezbranná?

Dokonca sme si začali pyšne namýšľať, že máme právo rozhodnúť, ktorý život je hodný života a ktorý nie. My sme sa postavili do roly sudcov, do roly, ktorá nám neprislúcha. Zdá sa, že diskusia k otázke - kedy vzniká ľudský život sa presúva k otázke - či je daný ľudský život hoden žitia, alebo nie.

A počúvame tie „argumenty“ – čo ak bude dieťa postihnuté..., čo ak bolo počaté pri znásilnení..., viete sme v zlej ekonomickej situácii...,  bude sa celý život trápiť a podobne. Nechcem, že by bolo cítiť z týchto mojich slov nejaký chlad voči matkám, rodinám, ktoré sú v takýchto ťažkých životných situáciách  – je to ťažké, veľmi ťažké – kiežby sa nikomu nič také nestalo – ale vieme, že niekedy nastáva aj takáto situácia – ale ani v tejto situácii nemôžeme povedať, že to dieťa nemá právo žiť. Dopredu ho odsudzujeme na zánik a chlácholíme si svedomie, že sa nebude trápiť. Nie. A kto z nás sa v živote netrápi? A čo pôjdeme zažalovať našich rodičov, že nás priviedli na svet, lebo sa trápime? /Mimochodom – myslím, že by som v dnešnej popletenej spoločnosti na niektorých „moderných“ súdoch s takouto žalobou aj celkom dobre pochodil./

Takýmto spôsobom myslenia delíme ľudí – ľudské bytosti na tie, ktoré sú hodné života a ktoré nie. A na základe akýchsi pseudoargumentov – strácame zo zreteľa ten podstatný – je to človek a každý ľudský život si zaslúži ochranu a úctu. Či je postihnutý, alebo nie, či je zdravý, alebo chorý... Je to ľudská bytosť a koniec.

Isteže existujú ešte výnimočnejšie situácie - napríklad, keď pre záchranu svojho života musí matka podstúpiť určité liečebné procesy, pri ktorých dochádza aj k ohrozeniu zdravia a života dieťaťa v jej lone. No ak nemá priamy úmysel poškodiť dieťaťu, je takýto postup rozumne zdôvodniteľný. Dôležité je, že nechce priamo a úmyselne zabiť počatý plod. Poznáme hrdinské vzory matiek, ktoré však ani v takýchto vážnych situáciách žiadne liečebné procesy nepodstúpili, lebo ani v najmenšom nechceli ohroziť život svojho dieťaťa. Niektoré dokonca prišli o svoj život, aby darovali život svojmu dieťaťu.

Zvykli sme si používať tieto nie bežné situácie ako argumenty na dovolenie potratovosti vo všeobecnosti. (Len okrajovo by ma zaujímala štatistika – koľko matiek, ktoré využili možnosť potratu, mali uvedené problémy, a ktoré išli na potrat „len tak“.)

Na záver nemôžeme obísť ani problematiku antikoncepcie, ktorá má za úlohu zabiť počaté ľudské životy v počiatočných štádiách života. Tu aký argument použijeme na ohlúpenie svedomia? Ak pochopíme, že človek sa stáva človekom už od počatia – zamietneme akýkoľvek spôsob zabitia tejto bezbrannej ľudskej bytosti, či bude mať za sebou 2 hodiny existencie, alebo 9 mesiacov...

Prosím vás – zodpovedných – otvorte nanovo diskusiu na túto - tak vážnu tému – zvolajte odborníkov, aby už nikto nemal ani najmenšiu pochybnosť a všetci nadobudli istotu - ako to s tým ľudským životom v skutočnosti je. Lebo ani najmenšia pochybnosť, v tak vážnej téme, by nám nemala dať pokojný spánok.  Môžeme byť takto vzorom pre celé európske spoločenstvo, ba aj pre celý svet.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ak môžem tak sa vyjadrím. Tiež som tu mal jeden blog na tému potraty no musel som ho odstrániť.
Takže, podľa mňa diskusia na tie témy neprebieha. Je to úplne jasné - už zárodok človeka je človek. To je skrátka logika. Pretože vznik je splynutie vajíčka a spermie - potom je už iba vývin. Teraz farmári zasiali na polia semená. Keď im tam teraz pobehám z traktorom tak ma obvinia, že som im zničil úrodu a pritom, sú tam len semená. Tak je to aj s človekom, je to síce iba zárodok, ale už má hodnotu človeka.
Je mi ľúto, ale na vine sú ženy a ich fanatický feminizmus - myslia si, že keď nosia plod tak majú právo rozhodovať o jeho živote. Kedže idú s každým druhým chlapom do postele, a sem tam sa stane, že antikoncepcia nefunguje, tak idú na potrat. Lebo nedajbože by nemali potom na kabelku z novej kolekcie. A okrem toho, kto by ich potom chcel? slobodná a s deckom? a kto sa o to decko bude starať? lebo veľká feministka odrazu nemá na to aby sa postarala o decko.
Problém treba vidieť tu. Vydatá žena s myšlienkou, že dieťa je dar nemá žiadny dôvod ísť na potrat (okrem zdravotných). Stačí teda, aby sa ženy prestali správať ako ku*vy a prestanú aj potraty. To však štát nemôže nijako docieliť, lebo to by musel byť zákon aj o predmanželskom sexe - to je ale v našej spoločnosti neprijateľné a tým pádom je neprijateľný aj zákon proti potratom. Toľko môj názor, dúfam, že som nikoho (žiadnu) neurazil.
Odoslané 8.3.2013 18:53.
a ospravedľnujem sa za gramatické chyby, písal som to v afekte
Odoslané 8.3.2013 18:56 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
(Je dobré nepísať v afekte. Vtedy človek totiž nielenže urobí gramatické chyby, ale aj zásadnejšie.)
Odhliadnuc od toho, že je dnes Medzinárodný deň žien, aj tak som sa už dávno nestretol s takou protiženskou jednostrannosťou argumentov vo veci, ktorá je vo svojej podstate spoločná pre muža i ženu. Vari nejdú to tej postele spolu? A tak ďalej až po koniec Vaše argumentácie... Koľkokrát sú to práve muži, kto núti ženu ísť na potrat? A podobne aj argument slobodná vs. vydatá - štatistiky hovoria, že o potraty žiadajú viac vydaté ženy než slobodné... Rozhodujúci je teda postoj k sexuálnemu životu a k rodičovstvu, nie stav. A to postoj obidvoch - ženy i muža, spolu.
Odoslané 8.3.2013 20:52 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
Vďaka , pán docent ! Vecné, konštruktívne, kritické!
Odoslané 8.3.2013 22:18 ako reakcia na Stanislav Košč.
Bojovať proti zabíjaniu počatého dieťaťa- možnosť každého z nás.
Lekár John Willke, obranca života, ktorý je na čele Medzinárodnej federácie Právo na život
/International Right to Life Federation/ prezentuje na celom svete svoj plán.
Zahŕňa v ňom:
1. Modlitbu
2. Vzdelávanie sa
3. Vzdelávanie iných
4. Praktickú pomoc
K modlitbe nás vyzýval aj najväčší obranca života Ján Pavol II: „Naliehavo je potrebná veľká modlitba za život, modlitba, ktorá by prenikla celý svet“.
V modlitbe odprosujme milosrdného Boha za odmietnutý dar života, za vzrast úcty k životu každého človeka od počatia po prirodzenú smrť, za zabezpečenie bezpodmienečného práva na život každému človekovi v zákonodarstve všetkých štátov, duchovnou adopciou dieťaťa, ktorého život je v ohrození.
Vzdelávať sa znamená zúčastňovať sa na stretnutiach, prednáškach, dokumentárnych filmoch o vývoji dieťaťa v lone matky, ale aj na filmoch s témou ničenia počatého života, o tragédiach matiek po ich súhlase so zabitím počatého dieťaťa, získavať informácie o dôsledkoch potratu na telesné i psychické zdravie ženy.
Vzdelávanie iných je zvlášť určené ľuďom médií, ľuďom široko ponímaného vzdelávacieho systému, ale aj náboženským spoločenstvám i obyčajným ľuďom. Vzdelávame iných, keď sa delíme o svoje poznatky na tému počiatku života človeka, keď iným ľuďom odovzdávame pravdivé informácie o krutosti ukrytej pod slovom potrat.
Pre dielo ochrany života nesmie chýbať konkrétna, aj materiálna pomoc osamoteným matkám a mnohodetným rodinám. Každý lekár- nielen gynekológ by mal poznať inštitúcie, spoločenské organizácie alebo linky dôvery vo svojom okolí, ktoré poskytujú pomoc v krízových situáciách.
Odoslané 17.3.2013 19:05 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Nepochopím, prečo sú tieto riadky adresované mne.....?
Odoslané 17.3.2013 22:33 ako reakcia na Anna Högerová.
Lebo si mala posledný komentár. A niekto (Anka) nenašiel tlačidlo "Pridať príspevok", ale klikla na posledný link - "Reagovať" - zhodou okolností práve pod tvojim komentárom. 8)
Odoslané 17.3.2013 23:55 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Patrik, ospravedlň sa radšej za chyby morálne, že hádžeš všetky ženy do jedného vreca.Áno, bezpochyby aj také sú a spomeň si na všerajšie evanjelium. Ukameňovať je ľakhé. Modliť sa je o čosi náročnejšie a najnáročnejšie je diskutovať. Odporúčam Ti vygoogliť si príhovory o.Maroša Kuffu, on to vie aj s takými ženami-zatriasť ich svedomím.To je potrebnejšie, hoci aj zákon by veľa pomohol.Na príbuzných stránkach by si našiel zasa veľa nárekov dievčat, ktoré prekročili "magickú" 25-ku a sú ešte slobodné a prosia na modlitebných stránkach výlučne za to, aby dostali muža. A potom vletia často aj do náručia takého, ktorých im neposlal nebeský Otec, ale sa ho sami "zmocnili". Boja sa starodievoctva ako čert kríža a toto je pre ne riešenie. V lepšom prípade si dieťa necháva, ale ono je ukrátené o otca. A v tom horšom ide na potrat. A mladí muži? Keď sa tak abnormálne ponúka, čo by som nešiel? Bol by som hlúpy neužiť si.
Zvláštna a zvrátená móda je v niektorých západných krajinách: dieťa chcem, ale muža a rodinu nie...zašiť sa doma a ostať domácou putičkou..to teda nie. To je ten feminizmus.
A nemalú úlohu hraje kult tela v masmédiách.
Prajem Ti, ak ešte nie si ženatý, aby si našiel čisté a zásadové dievča, ktoré vie, kto je Pánom jej života.A ver, že aj také sú, a nie málo,a aj šikovné a pekné.
Odoslané 18.3.2013 8:56 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
Prepáč Irmi, je to presne tak, ako píše Evka. Mala som presne tento problém, tak som pridala svoj príspevok k tebe, myslím si, že to nie je na škodu úmyslu všetkých nás ako pomôcť počatému životu.
Odoslané 18.3.2013 9:36 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Ok., po vysvetlení chápem. emoticon
Odoslané 18.3.2013 9:48 ako reakcia na Anna Högerová.
Dovoľujem si pridať ešte malý dodatok. Týka sa možností, čo robiť- ako poradiť ženám s nežiadúcim tehotenstvom.Tu sú hlavné oporné body:
1. Možnosť rozobrať situáciu v rodine
2. Adopcia dieťaťa po narodení
3. Hniezda záchrany- baby boxy- inkubátory uložené v priestore nemocnice, kde môže byť narodené dieťaťa uložené / namiesto kontajnerov/ bez prítomnosti svedka, na Slovensku je pomerne široká sieť týchto záchranných boxov
4. Legálny utajený pôrod. Podľa zákona č.576/ 2004 Z. z. má na to právo každá žena s nežiadúcim tehotenstvom.Osobné údaje o matke zostávajú pri takomto pôrode utajené, je možnosť pôrodu aj v inom meste. Zdravotnú starostlivosť súvisiacu s pôrodom hradí ZP matky.
Odoslané 18.3.2013 9:50 ako reakcia na Anna Högerová.
Vďaka za skonkrétnenie úlohyemoticon
Odoslané 18.3.2013 10:08 ako reakcia na Anna Högerová.
Ja uznávam, že som to napísal možno trošku neslušne ale nemyslím si, že som to napísal nepravdivo emoticon
Kto rozhoduje o potrate? - žena. Ak ju núti muž, tak je hlúpa, že si zobrala takého muža, ešte hlúpejšia, že ho poslúchne a je úplná hlupaňa, keď to ani nie je jej muž a ona ide na potrat aby sa sama nestarala o dieťa.
Kto rozhoduje o neviazanom sexe? - žena. Je jasné, že rozhodnutie je na oboch ale žena je tá ktorá to NIE dokáže povedať oveľa ľahšie ako muž. A to je vedecky dokázané! Ešte si spomínam aj na prednášku biskupa Chovanca na túto tému, kde varoval dievčatá, že čistota vo vzťahu záleží hlavne od nich.
Mojim zámerom však nebolo zvaliť vinu na ženy ale poukázať na to, že potraty nie sú samostatný problém ale tento problém súvisí s celkovým chápaním vzťahu v spoločnosti a domnievam sa, že riešenie potratov treba riešiť cez riešenie vzťahov muža a ženy.
Odoslané 18.3.2013 16:45 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
OK, Patrik, s vysvetlením Ti rozumiem.
Odoslané 18.3.2013 16:47 ako reakcia na Patrik Lenčéš.