« Späť

Každý si vyberáme svoju cestu...

Každý si vyberáme svoju cestu...

Všetci poznáme zločincov z Golgoty. Boli ukrižovaní spoločne s Ježišom. Ten po Ježišovej ľavici sa domáhal spravodlivosti zatiaľ, čo zločinec po Ježišovej pravici si bol vedomí svojich previnení, čím si zabezpečil vstupenku do raja. Ktorým zo zločincov som ja, ktorým si ty... ?

Keď je všetko v poriadku, darí sa nám, sme obklopení dobrými ľuďmi, pozitivnými situáciami a máme všetkého dostatok, tak náš postoj k Bohu je poväčine neutrálny, či skôr so sklonom k bezbožnosti. Boh ide vtedy akosi na kraj nášho života. Spoliehame sa na seba. Nemáme dôvod veriť, ďakovať, ani prosiť, lebo všetko ide ako si samo a máme pocit, že svoje šťastie a všetko čo máme sme nadobudli vlastným pričinením. Naše problémy sa nám zdajú riešiteľné vlastnými silami a poradíme si s nimi. Dlhé obdobie môžeme prežívať ilúziu takéhoto sebestačného života. Počas tohto obdobia môžeme získať predstavu o svojej výnimočnosti, o svojich schopnostiach a sile, ktorá zvládne všetko. Dokonca neraz človek nadobúda pocit, že svoj život drží pevne vo svojich rukách, a že je odrazom jeho vlastnej cieľavedomosti a driny.

Avšak ako vieme, život je hojdačka, ktorá nás skôr, či neskôr rozhúpe do miest, kde sme to nečakali. Príde ťažšia chvíľa v podobe nešťastnej udalosti, choroba, strata práce, či iné problémy vo vzťahoch. Práve tieto veci dokážu rozkolísať náš život do veľkých výšin aj nížin. Vtedy zrazu spozornieme a siahame do svojho vačku vlastných síl a schopností. V týchto chvíľach, zvlášť v ich počiatkoch máme v sebe kus zločinca po Ježišovej ľavici - lotra, ktorý chce všetko riešiť sám a nepozerá čo sa deje navôkol. Domáhame sa len spravodlivosti. Chceme zmenu okolia, ale nie zmenu od seba. Chceme vziať osud do svojich rúk a poriešiť to. Ak sa nám to však nedarí s prostriedakmi, ktoré máme v našom okolí, obzeráme sa ďalej. Pýtame sa psychológov, lekárov, odborníkov na vzťahy a hľadáme odpovede na naše problémy. Ak neprichádzajú uspokojivé odpovede vyberáme sa na ďalšiu cestu hľadania riešení našich problémov. Žiadame o pomoc na miestach, kde sme neplánovali zo začiatku ísť a netušili, že niečo také vôbec existuje. A tak prichádajú neraz na scénu temné sily, ktoré sľubujú rýchly pocit šťastia, rýchle uzdravenie či nájdenie pravého zmyslu života. Moderné filozofické smery a liečitelia s pokladničnými blokmi si okrem sľúbeného pokoja vezmú svoju daň a naša situácia sa neraz ešte viac zhorší. Vtedy zisťujeme, že sme bezmocní. Dotýkame sa svojho dna a svojej duše. A to je práve ten BOD, kde musí každý z náš v živote prísť... Skôr, či neskôr. Aby objavil ono tajomstvo života. Aby sa tam stretol so svojim pravým ja.

Vtedy sa zrazu nadýchneme a zvoláme: "BOŽE" "BOŽE SI TU?" "BOŽE POMOŽ MI" Voláme tiesňovú linku a chceme, aby nám Boh dvihol slúchadlo a povedal "ÁNO SOM TU". Avšak, čo sa deje ? Nik nám to neberie. Sme naučení žiadať a dostať. Sme naučení položiť otázku a dostať hneď odpoveď.

Avšak, aby sa niečo zmenilo, či opravilo, čo sme, ale neraz možno pokazili my sami, to si vyažduje ČAS, ktorému musí predchádzať ROZHODNUTIE. Rozhodnutie založené na pokore. Na uznaní svojej vlastnej bezmocnosti, svojej vlastnej malosti a hriešnosti. Nastávas čas  prestať rozhodovať sám o našom živote. Je na čase prestať byť vykonávateľmi rozsudkov, rozhodcami svojich aj iných životov, byť udávačmi tempa, byť kompasmi života. Všetko TO je totiž úlohou Boha. Naša úloha spočíva v pokore a v ochote nechať sa viesť. Kráčať po vyznačenej ceste, ktorá začína a končí na kríži...  

Boh nechce, aby sme sa mu "miešali do práce". Našou úlohou nie je rozhodovať o Božích veciach. ale začať od seba. Dobrovoľne sa rozhodnúť. Či chcem hriech, ktorý nepozná hranice a povoľuje úplne všetko pod falošnou zámienkou pravej slobody alebo si vyberieme pevne stanovené hranice v rámci ktorého priestoru sa môže naplno prejaviť naše svedomie, ktoré nám dá tú pravú schopnosť rozpoznať zhnité od čerstvého a lahodného. Boh nám ponúka život, ktorý nie je ľahký, ale je to život správny. Život, kde môžem prekračovať svoje hranice, byť sám sebou, a to nie vo chvíli, keď rozhodujem o svojom živote, ale práve vtedy, keď sa nechávam viesť. V tom sa prejavuje skutočná sila človeka a v týchto chvíľach sa u človeka vytvárajú pravé trvácne hodnoty.

 

Pravdou je, že všetci sme urobili v živote veľa chýb, veľa krát sme zhrešili a padli. No nie je hanbou vstať, ale hanbou je zostať ležať. Boha nezaujíma naša minulosť. Kto si bol, čo si robil a čo si preskákal za trampoty. Zaujíma ho kým si teraz a či si ochotný nechať sa viesť. Vyzliecť si svoje staré prepotené tričko a obliecť si krásne šaty, ktoré má on pre každého jedného z nás a ktoré utkal svojimi vlastnými rukami.

 

"Boh nás miluje. Dôkazom jeho lásky je, že nás znáša, keď Ho urážame." (Sv. Páter Pio)

Ďalej