Krátke zamyslenie na záver adventu. (Toto nie je z knižky "Pripravme cestu"...)

Je to tu.

Vianoce.

Nachystané. Nejako, ako sme stihli.

Stromček ozdobený.

Na adventnom venci svietia všetky sviečky.

Ozaj, sviečky. Postupne, ako postupoval Advent, zapaľovali sme ich - jednu, dve, tri, štyri. Možno nám majú symbolizovať, ako by sme sa mali postupne aj my pripravovať na Vianoce, resp. ešte viac, na Kristov príchod. Štyri je len príklad, ide o to, aby horeli všetky, keď Pán príde. Aby sme v sebe mali všetko nachystané. A tiež nám môžu symbolizovať, že nič nie je dané, pripravené raz navždy - o ten oheň sa treba stále starať, najprv o jednu sviečku, potom i o všetky tie ostatné, aby nám nezhasli, kým sa snažíme zapáliť ďalšiu sviečku, alebo kým myslíme na čosi iné...

Hm, možno, že z tohto hľadiska Advent a Vianoce sú "len" akoby takým "meraným tréningom", kedy si môžeme a máme vyskúšať stav našej pripravenosti na to stretnutie s Pánom - v Eucharistii, a najmä na to definitívne.

Skontrolujme si "sviece" nášho srdca. Ak nehoria všetky, lebo sme nestihli, alebo preto, že už medzičasom zhasli, ešte s tým skúsme niečo urobiť. (Možno vziať do ruky telefón a vypýtať si odpustenie..., ja neviem, každý máme tie svoje "sviece"...) Aby sme na Vianoce vedeli "odmerať", zhodnotiť stav našej pripravenosti...