Blogy

« Späť

Prejdeš celý svet

Považujem za potrebné napísať pár slov o niečom úplne samozrejmom - o SLUŠNOSTI

 

Keď som bol malé dieťa, mal som doma repolerá - niekoľko stranové knižky na tvrdom papieri aby odolali aj nešetrnému zaobchádzaniu, jedna alebo dve vety na každej strane a nejaký obrázok. Tieto repolerá boli výborným stavebným materiálom na cesty pre autíčka, ako doplnok ku kockám a detským stavbám atď. myslím že to mnohí poznáte. Pamätám si na dve takéto repolerá: jedno sa volalo "Svrček a mravce" (toto repolero je ozdobou mojej knižnice) a z toho druhého si pamätám iba jednu vetu: "S klobúkom v ruke prejdeš celý svet"

 

Prejsť celý svet - toto sa mi zdalo naozaj ako dobrý nápad. Ale nezdalo sa mi to až také jednoduché, ako to bolo napísané v tejto knihe. Dlho som si nad tým lámal hlavu. Vedel som, že keď chceme ísť k babke nejakých 120 km, tak bolo treba do trabanta natankovať benzín, na benzím musel ocino zarobiť, bolo treba pobaliť sa a tak ďalej.

 

Keď som si s tým nevedel dať sám rady, šiel som sa opýtať mamky. Ona povedala niečo v tomto zmysle: "Vieš, to sa nemyslí tak úplne doslovne, ale klobúk v ruke je gesto zdvorilosti - pozdrav, vyjadrenie úcty..."

 

Od tejto chvíle som začal cestu okolo sveta.

 

 

 

 

 

 

Pridávam obrázok, autorom ktorého je majster Ladislav Záborský.

Tento človek si zaslúži nielen uznanie ale aj úctu.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Štefan prajem šťastnù cestu, veľa km bed nehody a tiež veľa spolucestujùcich. Možem sa pridať?
Odoslané 28.11.2011 16:50.
jasné, vitaj spolupútnik emoticon
Odoslané 28.11.2011 18:01 ako reakcia na Jozef Greš.
Jarmila Semanová
Základná slušnosť, gestá zdvorilosti, prejavenie úcty . . . pre niekoho niečo samozrejmé, pre iných možno iba ako vízia.

Vízia kdesi v diaľke . . . vnímať úctu - tú skutočnú, ako vnútorný postoj, ktorý pramení z toho, o čom sme presvedčení . . . úctu predovšetkým najprv k sebe - zároveň však aj k bratovi a sestre. Úctu, ktorá nie je závislá na vzdelaní, ani na vlastnení, ani na schopnostiach myslieť či zvládať život a jeho ťažkosti.

Aké jednoduché a prirodzené pre tých, ktorí nasiakli tento štýl a toto nazeranie od malička. Možno si ani neuvedomujú, aký poklad dostali do vienka.

A čo Ty?
Odoslané 28.11.2011 20:18.
Štefan, nie je to náhodou leporelo miesto repolero? Či si to písal tak detsky? To len taká poznámka na okraj, ale pekný príspevok.
Odoslané 28.11.2011 20:27 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Ak som pochopila pridávam sa emoticon

http://www.youtube.com/watch?v=qFpqBJfPTL0 myslím, že to je v tomto duchu ...
Odoslané 28.11.2011 21:32.
Svrček a mravce mám aj ja. To je také krásne, vyrezávané. Pripomenul si mi mladosť. Vďaka Ti Štefan.
Odoslané 28.11.2011 21:46.
Jarmila Semanová
Výborne, Peťka. Že úplne super! Toto je už ďalší level.

Mnohí z tých, ktorí ešte nie sme schopní takto bezpodmienečne objímať,

úcte sa už priúčame ... ( aspoň sa o to snažím :-o )
Odoslané 28.11.2011 23:45 ako reakcia na Petra Majerníková.
Ja som z takéhoto stavebného materiálu zariaďovala izby bábikám. Pripomenulo mi to detstvo a aj to, že máme byť ako deti. Chcem sa aj ja pridať. Zdvorilosť a úcta sa nám vytráca.
Odoslané 29.11.2011 22:20.
Jarmila Semanová
Ahoj, Jarmilka :-o :-) :-D

Ako my - konkrétne ja - môžeme napomôcť k znovuobjaveniu úcty?

Dá sa učiť úcte toho, čo o nej nemá ani chýru, ani slychu?

Zaiste ju môžem ponúkať ... ale čo s tými, ktorí úctu odmietajú ako niečo, čo podľa nich netreba a je zbytočnosťou ?
Odoslané 30.11.2011 9:09 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Neviem ,či tomu dobre rozumiem,ale myslím si ,že aj keď sa niektorí tvária,že úcta pre nich nič neznamená, v skrytosti ich poteší,každý takýto prejav voči ich osobe.
Odoslané 30.11.2011 19:56 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Včera by moja odpoveď bola, " vychovávať k tomu deti". Dnes, som bola zvedavá, že koľko deti ma pozdraví idúc zo školy. Nič. Tak predsa tu je moja robota. A potom ide oproti mne malé dievčatko, smutné, sklonená hlávka a sotva ju bolo počuť, keď povedala: "Dobrý deň". Zastanem a odpovedám jej: "si zlatá, konečne ma niekto pozdravil". Otočila sa a venovala mi nádherný úsmev. Spustila tak reťazovú reakcii. Ja som sa začala usmievať a deti začali zdraviť. Oni to vedia. Takže dnes vravím, chýba mi úcta k deťom a k ich tichému volaniu.

Nestačí len pozdraviť, treba sa aj pousmiať, alebo pridať zdvorilostné slovko.

Margitka to povedala pekne je to skryté v každom z nás!
Odoslané 30.11.2011 22:58 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Mám rada takéto reťazové reakcie emoticon Niekedy je to veľká vzácnosť - taký úsmev od neznámeho človeka na ulici, najma vo vacsich mestach - ale ako zahraje na dusi, to je skvele emoticon
Odoslané 30.11.2011 23:50 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Aj ja sa vzdy potesim,ked vidim taketo reakcie,rovnako ako deti vedia krasnym usmevom odpovedat aj stari ludiaemoticon
Odoslané 1.12.2011 0:03 ako reakcia na Zuzana Komendová.
Jarmila Semanová
Ďakujem, Jarka ...

... úcta k deťom .... áno, chýba ... aj mne.
Odoslané 1.12.2011 4:11 ako reakcia na Jarmila Haragová.

Vitajte v BLOGU

Milí návštevníci môjho blogu.

 

VITAJTE

 

a cíťte sa pri čítaní blogov dobre.

 

Odporúčam Vám hlavne tieto kategórie:

Maľované žalmy

Úvodníky

Články Jozefa Krišandu