Hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema

Prorokyňa Anna, bola vdova, ktorá pochopila, že staroba je príprava na večnosť, pochopila, že modlitba, viera, nádej a láska sú plnosťou staroby.  Anna nielen ďakovala Bohu, ale tiež rozprávala ľudu o  Ježišovi ako o veľkom dare Boha, o jeho poslaní  pre vykúpenie z hriechu ako aj o nádeji pre každého. Hovorila  tiež o Jeho výnimočnosti, o ktorom vieme, že bol Boh, narodený v ľudskom tele, ale „milosť Božia bola s ním“, a ktorý bol naplnený  „múdrosťou“.   

Posvätný deň nám zažiaril: poďte, národy, a klaňajte sa Pánovi. Dnes zostúpilo na zem veľké svetlo.

Lk 2,36-40 Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

Obr. : google