Vatikán 20. marca – V dnešnú Nedeľu utrpenia Pána, čiže Kvetnú nedeľu, Svätý Otec František pozval veriacich, aby počas Veľkého týždňa často hľadeli na kríž, ktorý nazval „Božou katedrou“. Pri koncelebrovaní eucharistie spolu s kardinálmi na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec v homílii zameral na tajomstvo Kristovho sebazrieknutia až do krajnosti, ku ktorému ho viedla láska k človeku. Počas slávenia, ktoré sa o 9.30 začalo procesiou s palmovými vetvami zazneli pašie podľa sv. Lukáša. Pred záverom Svätý Otec osobitne pozdravil mladých, ktorí dnes prežívajú Svetový deň mládeže (SDM) na úrovni diecéz a pozval ich na centrálne slávenie 31. SDM v závere júla v Krakove. Pripomenul aj motto SDM 2016: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). 

Prinášame homíliu Svätého Otca v plnom znení:

„«Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom» (por. Lk 19,38), kričal oslavujúci zástup, keď v Jeruzaleme vítal Ježiša. Táto radosť sa stala aj našou radosťou. Mávajúc palmovými i olivovými ratolesťami sme vyjadrili chválu a radosť, túžbu prijať Ježiša, ktorý prichádza k nám. Áno, tak ako vstúpil do Jeruzalema, rovnako túži vstúpiť aj do našich miest a našich životov. Tak ako v evanjeliu, sediac na oslovi, rovnako pokorne prichádza aj k nám, ale prichádza „v mene Pánovom“. Mocou svojej božskej lásky odpúšťa naše hriechy a zmieruje nás s Otcom a s nami samotnými.

Ježiš sa teší z prejavov sympatie zo strany ľudu, a keď ho farizeji vyzývajú, aby umlčal deti a ostatných, ktorí mu prevolávali na slávu, odpovedá: «Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene» (Lk 19,40). Nič ale nemohlo zastaviť nadšenie z Ježišovho vstupu do mesta. Nič nám nemôže zabrániť, aby sme v ňom našli prameň našej radosti, pravej radosti, ktorá ostáva a dáva pokoj, lebo iba Ježiš nás dokáže zachrániť z pút hriechu, smrti, strachu a smútku.

No dnešná liturgia nás učí, že Pán nás nespasil triumfálnym vstupom alebo mocnými zázrakmi. Apoštol Pavol v druhom čítaní zhŕňa dvoma slovami cestu vykúpenia: «zriekol sa» a «ponížil sa» (Flp 2,7.8). Tieto dve slová nám hovoria o tom, až do akého extrému išla Božia láska k nám. Boh sa zriekol seba samého. Vzdal sa slávy Božieho Syna a stal Synom človeka, aby bol vo všetkom solidárny s nami hriešnikmi, on, ktorý je bez hriechu. A nielen to, žil medzi nami v «prirodzenosti sluhu» (v. 7). Nie ako kráľ, ani ako knieža, ale ako sluha. Teda ponížil sa, a zdá sa, že hĺbka jeho poníženia, ktorú nám ukazuje Veľký týždeň, je bezodná.

Prvým gestom tejto lásky «do krajnosti» (Jn 13,1) je umývanie nôh. «Pán a Učiteľ» (Jn 13,14) sa skláňa až k nohám apoštolov, ako to robili iba sluhovia. Svojím príkladom nám ukázal, že potrebujeme, aby nás dosiahla jeho láska, ktorá sa skláňa k nám. Nemôžeme robiť inak, nemôžeme milovať bez toho, aby nás on miloval ako prvý, bez zakúsenia jeho prekvapujúcej nežnosti a bez akceptovania toho, že pravá láska spočíva v konkrétnej službe.

Ale toto je iba začiatok. Poníženie, ktoré podstupuje Ježiš, dosahuje vrchol v jeho umučení. Za 30 denárov ho predáva a bozkom ho zrádza učeník, ktorého si vybral a ktorého nazýval priateľom. Skoro všetci ostatní utečú a opustia ho. Peter ho v nádvorí chrámu tri krát zaprie. Ponížený výsmechom, urážkami a pľuvancami, podstúpi strašné telesné násilie: údery, bičovanie a korunovanie tŕním ho znetvoria na nepoznanie. Podstúpi aj očiernenie a zlovoľné odsúdenie autoritami, náboženskými i politickými: spravili z neho hriech a označili ho za nespravodlivého. Pilát ho potom posiela k Herodesovi a ten ho vracia späť k rímskemu vladárovi. Zatiaľ čo mu bola upretá akákoľvek spravodlivosť, Ježiš zakúša na vlastnej koži aj nezáujem, pretože nikto nechce zobrať na seba zodpovednosť za jeho osud. A myslím na toľkých ľudí, toľkých vytisnutých na okraj, toľkých ľudí na úteku, toľkých utečencov, na tých, za osud ktorých sa mnohí nechcú ujať zodpovednosti.

Zástup, ktorý ho krátko predtým oslavoval, mení svoje chvály na obviňujúci krik a dokonca uprednostní to, aby namiesto neho prepustili vraha. Tak prichádza k smrti na kríži, ktorá bola najbolestnejšia a najpotupujúcejšia, vyhradená zradcom, otrokom a najhorším kriminálnikom. Samota, verejné zneváženie a bolesť nie sú však vrcholom jeho zrieknutia sa všetkého. Aby bol s nami úplne solidárny, zakúša na kríži aj tajomné opustenie Otca. V tomto opustení sa ale modlí a vyjadruje dôveru: «Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha» (Lk 23,47). Visiaci na dreve kríža, okrem výsmechu čelí poslednému pokušeniu: provokácii zostúpiť s kríža a premôcť zlo silou a tak ukázať tvár takého boha, ktorý je mocný a nepremožiteľný.

Ježiš však práve tu na vrchole zničenia, ukazuje pravú Božiu tvár, ktorý je milosrdenstvom. Odpúšťa svojim ukrižovateľom, otvára brány raja kajúcemu lotrovi a dotýka sa srdca stotníka. Ak je zlo obrovskou priepasťou, realita Lásky, ktorá cez ňu prešla je nekonečná, prišla až po hrob a do podsvetia, zobrala na seba všetku našu bolesť, aby ju vykúpila, priniesla svetlo do temnoty, život do smrti, lásku do nenávisti.

Môže sa nám zdať vzdialeným spôsob, akým koná Boh, ktorý sa za nás nechal zničiť, zatiaľ čo nám sa zdá ťažkým čo i len trochu zabudnúť na seba samých. On nás prichádza spasiť. Sme povolaní vybrať si jeho cestu, cestu služby, darovania, zabudnutia na seba samého. Môžeme vykročiť na túto cestu, zastaviac sa v týchto dňoch a pozerajúc na kríž: je to „Božia katedra“.

Pozývam vás tento týždeň často hľadieť na túto „Božiu katedru“, aby sme sa naučili pokornej láske, ktorá zachraňuje a dáva život, aby sme sa zriekli egoizmu, hľadania moci a slávy. Svojím ponížením nás Ježiš pozýva kráčať po jeho ceste. Obráťme svoj pohľad na neho, prosme o milosť, aby sme pochopili aspoň niečo z tohto tajomstva jeho zničenia za nás. A takto v tichu kontemplujme tajomstvo tohto týždňa.“

Slávnosť Kvetnej nedele uzavrel Svätý Otec spoločnou modlitbou Anjel Pána. Pred ňou adresoval veriacim tieto slová:

„Pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa zúčastnili na tomto slávení a všetkých, čo boli s nami spojení cez televíziu, rozhlas a iné komunikačné prostriedky.

Dnes sa slávi 31. svetový deň mládeže, ktorý bude mať svoje vyvrcholenie v závere júla na veľkom svetovom stretnutí v Krakove. Téma je „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Pozdravujem osobitne mladých, ktorí sú tu prítomní, a môj pozdrav sa vzťahuje aj na všetkých mladých sveta. Verím, že budete môcť prísť vo veľkom počte do Krakova, vlasti sv. Jána Pavla II., iniciátora Svetových dní mládeže. Do jeho príhovoru zverme posledné mesiace prípravy tejto púte, ktoré bude v rámci Svätého roka milosrdenstva Jubileom mladých na úrovni univerzálnej Cirkvi.

Sú tu s nami mnohí mladí dobrovoľníci z Krakova. Po návrate do Poľska prinesú predstaviteľom krajiny olivové ratolesti pochádzajúce z Jeruzalema, Assisi a Monte Cassina a požehnané dnes na tomto námestí, ako pozvanie k rozvíjaniu predsavzatí pokoja, zmierenia a bratstva. Ďakujem za túto peknú iniciatívu, pokračujte s odvahou!“

Slovami mariánskej modlitby Svätý Otec na záver spolu s prítomnými vyprosoval  Božiu pomoc pre intenzívne duchovné prežívanie Veľkého týždňa.

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Ľudovít Malík) -jb-

zdroj:http://radiovaticana.va

Pre MK Rastislav Mečiar