« Späť

Priatelia sú hviezdy na nebi

Priatelia sú hviezdy na nebi

Vstúpili do môjho života ticho, nečakane. Bez fanfár a ohňostroja. Možno práve vtedy, keď sa v srdci rodila modlitba.

Viem, Bože, že si mi ich ty poslal.
 
Ty, ktorý oživuješ srdcia, ktoré trpia.
 
Ty vieš, Pane, že s priateľmi je život krajší.
 
Oni ma podržia, zavolajú, vypočujú si ma.
 
Modlia sa so mnou a prosia Pána na kolenách za mňa.
 
Vedia, že v modlitbe je sila. Vedia, že človek sám je ako osika, ktorá sa trasie pred zimou.
Prídu, zotrú slzu z mojich očí, objímu, pohladia.
I bez slov spočinú v mojej prítomnosti, lebo veď... ticho lieči.
Ale sa i zasmejú. Tie iskričky v ich očiach hovoria o tvojej láske, Pane!
Nevládzeš sa pohnúť? Nevadí. Lež. Zaslúžiš si pokoj. Uvaríme ti.
 
V pokoji izby počúvaš rádio, a zrazu onemieš: Éterom sa vinie modlitba za teba.
Nechceš uveriť vlastným ušiam... Ktorý ďalší dobrý priateľ si len spomenul na teba? Hádaš, no neuhádneš... Toto tajomstvo máš prezradené až neskoršie.
A žasneš nad Božou láskou, ktorá ti otvára srdce nad Jeho Tajomstvom Lásky, ktorej sa ti dostáva až po okraj...
 
V núdzi naozaj poznáš priateľa. I tej finančnej. Zrazu sa pred tebou objaví obálka. Vraj: Pre teba. Nechceš ju prijať, lebo veď... Ale keď sa pozrieš do tých očí, plných lásky, ktoré ťa objímajú, ktoré ťa chcú obdarovať, jednoducho musíš ustúpiť svojmu egu, a prijať, aby bol aj darca obdarovaný.
 
"Nechceš ísť do divadla? Pôjdeme spolu", - len tak započuješ v éteri hlas pri svojom uchu, a rozmýšľaš, koľko rokov je už tomu, kedy som tam bola naposledy...
Len tak, nečakane sa ti dostáva za plné náručie lásky, až sa ti zdá, že lapáš po dychu...
 
Iný priateľ ti zavolá práve v takej chvíli, kedy sa rozhoduješ vo veľmi vážnych veciach, a poskytne ti radu za milión... Pane, to si ty? Viem, že áno. Ty sa skrývaš v srdciach mojich drahých, a mne sa dávaš poznať, ako veľmi vzácny Hosť.
 
Ďalšia obálka, ktorá mi prišla poštou, je plná vône. Dostala som ju od ďalšej veľmi vzácnej dušičky, ktorá si ju zo svojej životnej situácie nemohla ani dovoliť, a predsa... sa rozdala plným priehrštím, a vždy, keď tú vôňu nechám rozptýliť na sebe, myslím na ňu.
 
Bože, toľko priateľov si mi dal!
Ďakujem ti za nich. A v prachu zeme, na kolenách, ti ich zasa ja odovzdávam, aby si ich chránil od všetkého Zlého.

Vďaka ti, Pane, za hviezdy môjho života, ktoré mi osvetľujú cestu, aby som po nej nespadla...

 

obrázok: Google