« Späť

Zomrela, ale zvládla to

Zomrela, ale zvládla to

„Viem, že môj životný príbeh môže skončiť len dvomi spôsobmi: buď sa úplne uzdravím, čo by bol zázrak a o toto uzdravenie prosím nášho Pána, pretože mám veľa plánov, ktoré by som chcela uskutočniť a rada by som ich uskutočnila práve ja, alebo sa stretnem s Pánom, čo je tiež nádherné. Oba konce sú krásne.“

Gulia Gabriellová. (1997 - 2011)
Jednou nohou v nebi.
Svedectvo (ne)obyčajného dievčaťa.
„Zvíťazím, i keby som prehrala."

Keď niekto zomrie po dlhom boji s vážnou chorobou, hovoríme:
„Prehral svoj boj s rakovinou.“

Gulia zomrela, ale zvládla to.
Neprehrala.
Vyhrala.
Odišla na stretnutie s Pánom.
„Viete napríklad, ako si ja predstavujem raj? Spomínate si na Dobu ľadovú? Ako veverička nájde ten obrovský žaluď? Je tam plno ružových obláčikov a obrovská zlatá brána. Takže tá obrovská zlatá brána a vy naboso, otvoríte tú bránu. Je tu tak nádherne...“

Silné a radostné svedectvo 14-ročnej talianskej dievčiny,
ktorá vážne ochorela a dva roky bojovala o život.
Zápisky z jej denníka a listov v znamení radosti zo života a umení pozerať sa na veci trochu inak.
Obdivuhodná je jej hlboká viera, radosť i láska k životu i Životu.

Viera pre mňa znamená odovzdať sa do Božej vôle, pretože Boh nám nedáva nič zlé. 
Boh je dobrý, chystá pre nás to najlepšie! Konať Božiu vôľu znamená plne žiť Božie slovo. 
Božie slovo je láska. Konať Božiu vôľu znamená žiť v Božej láske.

„Akí veľmi dôležití sú ľudia, ktorí sú vám nablízku. A aká je dôležitá modlitba!
Ďakujem Pánovi, že mi dal skrze chorobu, ktorá sa mi vrátila, druhú šancu, aby som pochopila, ako ma má rád.“


Inšpirujúci je jej pohľad na trpiacich ľudí. Svedectvo dievčaťa, ktoré oplývalo múdrosťou, ktorou ju napĺňal On sám.
 „Chcela by som pripomenúť ostatným ľuďom, ktorí sú zdraví, aby si si uvedomili, že nie sú na svete sami. Existuje mnoho iných, ktorí sa necítia dobre a trpia kvôli chorobám. Ľudia majú strach z chorôb a utrpenia. Je veľa chorých, ktorí zostávajú opustení - všetci ich priatelia ich opustia, lebo sa chorých boja. Nebojte sa ich! Práve toto vzdialenie v nás chorých prebúdza obavy. Ale keď sú ostatní nablízku, stoja po našom boku, kladú nám ruku na rameno a hovoria: "Uvidíš, že to zvládneš!", potom vám to dáva silu žiť. Keď tomu tak nie je, pýtame sa sami seba: "Prečo sa odo mňa tak vzďaľujú? Ak sa choroba vôbec netýka ich samých, a predsa sa toľko boja, potom by som sa asi mala báť tiež. Prečo by som mala bojovať za uzdravenie, keď pri mne nik nestojí?""

Musím prosiť Pána, aby mi skrze chemoterapiu daroval milosť uzdravenia. Ale to nestačí. Musíme Ho tiež prosiť, aby nám dal silu žiť ďalej, znášať liečbu a prijať ju! Verím, že tento rok sa uzdravím, ale i keby k tomu nedošlo, viem, že Pán je stále nablízku a dáva mi silu žiť ďalej. A naviac, skrze svoje utrpenie pomáham zachrániť mnoho ďalších duší, a to ma veľmi teší!“

Akosi si nič nevážime, pokiaľ o to neprídeme...
Gulia nežila ako jej rovesníci, jej život sa posledné dva roky odohrával zväčša v nemocnici.
A napriek tomu žila naplno a bojovala.
„Znie to absurdne, ale vážne sa to deje. Ja o svoj život bojujem, zatiaľ čo mnohí ho premárňujú, napr. alkoholom či drogami.“

„Skôr, keď som chodila do školy, vymýšľala som si všelijaké bolesti, aby som do nej nemusela ísť. A teraz by som sa najradšej všetkých bolestí zbavila, aby som sa do nej mohla vrátiť.“

Birmovka, ktorá je pre mnohých len rozlúčkou s Cirkvou, bola pre ňu začiatkom poslania, ktoré jej zveril Pán. Sama o tom hovorí takto:
„Otec Ondrej nám rozprával príbeh o jednom chlapcovi, ktorý počul: "Keď dostanete dary Ducha Svätého, mali by ste konať rovnako ako apoštoli: slúžiť Pánovi, plniť Jeho vôľu." A hneď ráno po birmovke prišiel za svojím farárom a povedal mu: "Som pripravený, čo mám pre Pána urobiť?" Stále som na to myslela, tá myšlienka mi stále behala po rozume. Skutočne som vôbec nechápala, čo by som mohla pre Pána urobiť ja. A potom, dva mesiace na to, sa dostavila moja choroba. Takže teraz ju znášam ako svoje poslanie, ktoré som dostala zo sviatosti birmovania. Preto sa snažím každý okamih prežiť čo najlepšie a som si istá, že Pán odo mňa chce práve toto. Je to poslanie, ktoré som dostala ja. Boh mi daroval Ducha Svätého a opýtal sa ma: "Chceš byť svedkom mojej lásky?" A ja som mu odpovedala: "Áno." Teraz chcem dodržať svoje slovo až do konca." 

Pri jej pohrebe modlitbu za zosnulú upravili nasledovne:
Radosť večnú daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. Amen."