« Späť

Sila môjho Boha

Na mojej ceste do školy sa nachádza asi tristometrový úsek po starej slepej ceste, ktorá vedie popri diaľnici. Okolo nie sú žiadne domy alebo kopce, ktoré by ju chránili.

 

Na tomto mieste živly vyčínajú v plnej sile. Vietor sa do vás oprie, až vás dvíha zo zeme, dážď sa leje zo všetkých strán a kvôli snehu nevidíte ani na krok.

...

A v tej chvíli cítim Boha úplne pri sebe, v jeho sile, v jeho vášni a v jeho radosti.

Vchádzam do školy, a hoci so skrehnutými rukami, predsa s úsmevom na perách a hrejivým pocitom v srdci. Môj Boh je so mnou.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
My tu máme zamračené a sneží, ale "Za mrakmi je moje milované slnko".....Pozdravujem siŤa.
Odoslané 17.2.2012 14:59 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Jarmila Semanová
Áno, Zuzka, a keď mi vietor strapatí vlasy a hrá sa s nimi, to je ten úchvatný zážitok.
Odoslané 18.2.2012 1:09.
Jarmila Semanová
Boh nás miluje naozaj vášnivo. A neváha nám o tom dať vedieť aj cez prírodné živly.
Odoslané 18.2.2012 8:42.
emoticon presne tak... Aj ked je na tom mieste, co spominam jasno, obloha je tam nekonecna a po nej sa prehanaju oblaky.
Odoslané 18.2.2012 20:03 ako reakcia na Jarmila Semanová.