Blog

« Späť

Odpoveď na tvoju otázku

Odpoveď na tvoju otázku

Možno sa obávaš toho, že sa nevydáš, alebo nenájdeš tú správnu. Možno čelíš strate práce alebo si hovoríš, že čo ak ani tento mesiac žiadnu nenájdeš..., možno to máš nahnuté v škole a bojíš sa , že sa to nebude dať opraviť- možno maturita, zápočet... Alebo len tak cítiš neistotu, či to zvládneš /byť dobrým študentom, dobrou manželkou, učiteľom, rodičom, priateľom, vodcom...kresťanom.../ a či to, čo robíš má vôbec zmysel.

 

Každý z nás musí čeliť strachu a zažíva ho. Ak hovoríš, že u teba to tak nie je, zrejme klameš samého seba. Obavy, pochybnosti, zneistenia, STRES !!! sú vlastne len inou formou strachu. A teraz veľmi nechcem mudrovať o tom aké to je zlé a aká je to nedôvera voči nášmu dobrému Bohu, ale chcem nás najmä povzbudiť.

Dôvodom prečo strach máme často je, že chceme všetko zvládnuť sami, ignorujúc silného Boha po našom boku. Mať strach nie je niečo, za čo by sme sa mali hanbiť- je to moment keď čelíme klamstvu zlého. Nepríjmime ho- prijímame Božiu pravdu a zlému povedzme to, čo hovorí nápis na benediktínskom medailóne: „Odíď diabol, nezvádzaj ma k márnostiam! To, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy !“  /„Vade Retro Satana Numquam Suade Mihi Vana Sunt Mala Quae Libas Ipse Venena Bibas !“/.

A pre všetky naše obavy chcem pripomenúť Božiu pravdu : Toto hovorí Pán :

„Ja poznám zámer, ktorý mám s Tebou, sú to myšlienky pokoja a nie súženia! Dám Ti budúcnosť a nádej“ Jer 29, 11

Nebojte sa, veď som s vami ja, aby som vás chránil a aby som vás vyslobodil.“ Jer 42,11

“Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ Jer 33, 3

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
dakujem za pripomenutie. ved pozname tieto biblicke verse... len treba znova nachadzat ich silu. ked som mala maturovat cely rok som mala vyvesenu pohladnicu s obrazkom puste a citatom: vzdy si ma vyslysal ked som ta vzyval a rozmnozil si vo mne odvahu. Ž 138, 3 ale clovek je tvor zabudlivy.. :-) naozaj, Boh nikdy neopusta, nedrieme ani nespi ten co strazi Izraela. Ž 121, 4
Odoslané 5.1.2012 15:56.
Veru tak, ďakujem za krásne a pravdivé doplnenie povzbudenia emoticon
Odoslané 5.1.2012 16:04 ako reakcia na Daniela Cerovská.
Strach je vlastný človeku.Len nezabúdať,že na strach nie sme sami.Sv.otec Ján Pavol II. pri návšteve v Nitre povedal: "nebojte sa!" Odvtedy sa nebojím. Ďakujem za výstižný článok! Nech Vás Boh žehná!
Odoslané 10.1.2012 14:23.
Odoslané 10.1.2012 18:50 ako reakcia na Anna Pešková.
Pri čítaní tohto príspevku som si spomenula na krásne obdobie v ranom detstve, kedy ma môj otecko odúčal od strachu...Je to úsmevné rozprávanie, tak sa, prosím, nepohoršujte...Bývali sme ešte vtedy v drevenej chalúpke, kde, samozrejme, nebolo WC. Mali sme ho postavené ďaleko od domu, v tzv. hospodárskej časti. Cez deň to nebol žiaden problém, ale v noci áno. Keď mi bolo treba ísť na potrebu, vždy som zobudila jedného z rodičov a ten ma doprevádzal a "držal stráž". Neviem, koľko rokov som už mohla mať, ale asi "som už prichádzala do rozumu", ako sa hovorí, a vtedy mi otec začal hovoriť: "Koho sa bojíš? Štyria tam na teba čakajú, práve teraz vedia, že tam ideš...A pamätaj si, i keby ťa zabili, zabijú len telo, dušu ti zabiť nemôžu! Tá je večná!" A opakoval mi to dovtedy, kým mi spred očí nezmizli ťažké predstavy oblúd, a rôznych príšer...Uvedomte si, prosím, že vtedy bol "tvrdý komunizmus", a otecko vedel, čo mi hovorí, pripravoval ma ako uvedomelého kresťana, na to, že raz môžem pre svoju vieru aj trpieť, preto mi toľkokrát opakoval tú vetu o večnosti duše...A ja som sa úplne prestala báť. Veď čo je tento smrteľný život? Iba zastávkou na večnosť...Vlastne, iba jedného sa bojím: Aby som svojimi hriechmi neurážala a nepribíjala na kríž Nekonečnú Dobrotu - Ježiša Krista...
Odoslané 15.2.2012 7:50.