« Späť

Dnes sa to musí

Dnes sa to musí

Popoludní sa ku mne priplichtilo malé dievčatko. Nestretávame sa často. Jej rodičia majú o jej živote svoje predstavy. A ja svoje....myslím si, že dieťa by malo mať detstvo a nie na hlave viac krúžkov, ako je kruhov na olympijskom znaku A že namiesto náučných encyklopédii, by občas mohlo dostať aj bábiku... Ale na tom nezáleží... Aspoň nie teraz. V rámci udržania akých takých vzťahov malá princezná vpochodovala na náš dvor.

 

Tu máš,“ podala mi čokoládové srdiečko. „Mám ťa rada.“ Povedala a bez úsmevu sa mi zahľadela do očí.

„Fakt?“ Spýtala som sa podozrievavo a tiež som sa usmiala. Nepochopila.  „No fakt. Dnes ti to musím povedať, lebo dnes je Valentína, vieš?“

„Viem,“ prikývla  som a vystrelila otázku. „A povieš mi to aj zajtra?“

„Nie,“ povedala presvedčivo. „Zajtra sa to už nepatrí, zajtra už Valentín nie je,“ oznámila mi a čakala, či aj ona niečo dostane.

 

„Nevadí,“ znovu som sa usmiala a vytiahla z vrecka anjela. „Aj ja mám niečo pre teba. A chcem, aby si vedela, že ja ťa mám rada dnes, aj zajtra, jednoducho stále....“

Dievčinka ho schmatla a neveriacky hodila do vzduchu otázku: „A to že ma máš rada, by si mi povedala aj zajtra?“

„Samozrejme.“

„Si fakt čudná,“ pokrútila hlavou a zmizla za bránou....

 

Premýšľam.

Láska na jeden deň a priazeň tak isto. Milé slová, aby zakryli prázdno nášho vnútra.

Nie je to náhodou hazardná hra s písmenami poukladaných do slov: „Valentínky.. Valentín... Ľúbim... Mám ťa rád...?“

 

Nevonia mi to.

Jednoducho nechcem. Nechcem hovoriť tieto slová, pretože MUSÍM... ani preto, že ich opakujú všetci všetkým... A ani preto, že si to niekto praje.

A nechcem ich ani nehovoriť  zasa iba  preto, že to niekomu lezie na nervy....

 

Možno presviedčame samých seba a chceme presvedčiť aj celý svet, že láska a jej vyznanie je aktuálne len v 14 – ty deň mesiaca február.

 

Lenže láska je o niečom inom. Láska je o živote. Láska je ŽITÍ    VZŤAHOV, ktoré máme a ktoré nám Boh požehnáva...

 

Niektoré bolia,

iné sú tiché a pokojné,

ďalšie búrlivé...

ale ak sú pravdivé, nie sú záležitosťou jedného dňa....

ani nejakého srdiečka či „valentínky...“

 

Ešte stále mi v ušiach znejú slová dievčatka: „Lebo sa to musí...“

Cítim, že sa zo života ľudí niečo stratilo... A to je odvaha.

Odvaha pozrieť sa do svojho vlastného vnútra. Do svojho srdca.

Odvaha uveriť, že sme milovaní, aj keď sa nám zdá že málo milujeme.

A že po každej prehre dostávame novú šancu k láske. A tú šancu nám dáva Boh.

 

On nemá iba jeden deň na to, aby nám povedal, že nás miluje.

Robí to 365 dní v roku, každú sekundu, minútu, či hodinu...

 

Posiela nám ľudí... aby nás, cez ich priateľstvo posilnil, či povzbudil, keď ideme do kopca...

 

To iba my, ľudia, sa bránime...

a žijeme zo svojich zranení...

z neodpustenia,

zo strachu, že nám zasa ten druhý podrazí nohy a že sa znova v našich očiach objaví slza, žijeme z hanby, že sa zasa ukážeme ako tí slabší...

 

Nechceme byť nimi...

My predsa MUSÍME byť silní!

Chceme byť silní!

A chceme mať všetko pevne vo svojich rukách.

 

Pozor!

Pravá láska, tá 365 dňová je krehká.... a my sme sa presvedčili, že práve preto ju treba odhodiť.

Môže sa rozbiť. A črepiny? Tie pichajú a zabárajú sa hlboko pod kožu.

A tak ju odhadzujeme a vymieňame za jeden deň v roku – za 14. február....

Teda, aspoň si myslíme... že práve to, čo dávame v ten deň je láska....

 

Je večer.

Myslím na ľudí, ktorí vstúpili do môjho života.

Na denné,

 mesačné,

 ročné,

viacročné,

 celoživotné vzťahy...

Na podané ruky i podrazené kolená a čítam v nich písmená lásky.

 

Vyhadzujem každé „Musím“ a hovorím „Chcem....“

 

Viem.

Láska v sebe skrýva aj odpustenie, aj nový začiatok....

Nenosí hnev, neraduje sa z neprávosti a nezatvára dvere za tým čo bolí...

 a hlavne sa nevymedzuje na čas, lebo ako hovorí svätý Pavol:

Láska nikdy nezanikne.

 

Ježiš,

ďakujem za lásku ktorú si dal...

a prosím ťa naplň láskou všetkých ľudí, ktorých som v svojom živote stretla.

Neurob to iba dnes na svätého Valentína, ale rob to každý deň...

veď si nás stvoril – ako inak - z lásky.

Nauč nás milovať nie láskou valentínskou, ale tou tvojou... večnou i dnešnou. Ľudskou i Božou...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Krásne! toto som potrebovala počuť.. Ďakujem! emoticon emoticon emoticon +
Odoslané 15.2.2013 15:16.
Z ľudí sa vytráca láska, preto i my kresťania musíme tú lásku vnášať tam, kde jej je málo ;)
Odoslané 15.2.2013 17:35.
krásne....a úžasná pravda, vďaka za krásne písmenká ♥
Odoslané 16.2.2013 14:58.
Pravdive a poucne slova. Zo srdca dakujem.
Odoslané 16.2.2013 22:11.