Poznáš to. „Deň blbec.“ Nič sa Ti nedarí, strácaš sa v pochmúrnych myšlienkach, udalosti okolo Teba pripomínajú skôr nepodarený katastrofický filmový scenár, nie realitu. Je to ale tak, povinnosti sa kopia, času je stále menej a menej, z nevydareného dňa, je už možno nevydarený týždeň či mesiac...

A možno sa máš dobre, ale aj Ty máš pocit, že tomuto uponáhľanému svetu niečo chýba? Nemýliš sa, svet potrebuje zmenu, potrebuje hrdinu, ktorý sa o to postará. Ale nieee, nenavštívia nás Transformeri, nepríde ani Superman a musím Ťa sklamať, ale aj Batman je len komiksová postavička.

Asi sa pýtaš, čo to tu vlastne kecám, no len nedávno som sa dostal do celkom bežnej situácie, z ktorej ale napokon vyplynulo krásne poučenie, zvlášť pre mňa. Uvedomil som si ako veľmi nás obklopuje Božia prozreteľnosť, ako Pán túži po tom, aby mohol skrze nás – Teba, mňa, Tvojho suseda, kamaráta či kolegu – cez všetkých nás konať. Prišiel som na to, že napriek všetkým mojím nedostatkom, pokleskom, pádom a chybám, ktorých sa dennodenne dopúšťam, ma Boh naďalej nielenže obklopuje svojou nekonečnou Milosťou a Láskou, On má pre mňa, rovnako ako pre Teba, pripravené omnoho viac.

„O koľko viac?“ Na to odpoveď nepoznám, no viem jedno. Len nedávno sme slávili Veľkú noc, keď Ježiš za nás položil svoje životy, On vystúpil na drevo kríža aj keď mal moc zmeniť to. Pozastavme sa nad tým trochu a uvedomme si, čo pre nás vlastne Ježiš Kristus spravil a aplikujme to do nášho života. Stále nič? Skúsme sa teda vžiť do kože samotného Otca, či by pre nás nebola smrť Syna tou najväčšou tragédiou? On ale napriek tomu dopustil Jeho smrť, len pre to, aby si Ty mohol žiť. Nie je to tak trochu šialené? Myslím, že je, no Jemu skutočne tak záležalo na Tvojom živote, že sa prizeral na to ako klince po úderoch kladiva pretínajú Ježišove ruky a vzápätí aj kríž. On takmer na úplnom konci svojej svetskej púte volá „Eli, Eli, lama sabachthani?!“ Aj túto „výčitku“ Otec „prepočul“ a nechal svojho Syna dokonať dielo. Ako v ôsmej kapitole v Liste Rimanom opisuje apoštol Pavol: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“

My máme k dispozícii „všetko“. Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči v štrnástej kapitole Jánovho Evanjelia hovorí toto: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi.  Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ Čo tým chcem všetkým povedať... Ako som v úvode spomínal, mal som možnosť vidieť na vlastnej koži, ako Boh koná prostredníctvom nás.

On o nás má záujem a pokiaľ tápeš, pokiaľ si myslíš, že na to nemáš, že Ty jednoducho nie si „na také veci“, keď si myslíš, že práve Ty nie si toho hoden, lebo si taký a taký a máš za sebou to a to. Keď sa cítiš nepotrebný, príliš mladý/starý, slabý, keď máš pocit, že Tvoj život nemá zmysel. Mýliš sa. Mojžiš koktal, Dávid bol podceňovaný a bol sukničkárom, Jonáš sa snažil skryť pred Bohom, Tomáš pochyboval, Peter zapieral, Judáš zradil a Lazar... Lazar bol dokonca mŕtvy. Je to len zlomok ľudí, ktorých tu môžem menovať a ktorí napriek svojim chybám zažili skutočný dotyk Boha, ktorí kráčali životom ruka v ruke s Kristom. Myslíš si, že Ty si niečo menej?

Sled udalostí v Jánovom Evanjeliu pokračuje, v dvadsiatej kapitole opisuje Ján príchod zmŕtvychvstalého Krista, ktorý prichádza za učeníkmi. Tí sa skrývali za zatvorenými dverami pred Židmi. Apoštoli boli zavretí a strachovali sa. Prichádza ale Ježiš a prináša pokoj do ich života. Cítili sa obmedzení, ale On svojím príchodom cez zatvorené dvere dokazuje, že pre Neho neplatia žiadne limity. On vnáša pokoj do našich životov, odstraňuje strach, stres, obavy. Že to nepociťujeme? Musíme sa mu len chcieť (resp. viac) otvoriť.

Boh Ťa chce. Strašne po Tebe túži. A je mu jedno, v akej situácii sa teraz nachádzaš, čo zažívaš, čo máš za sebou. Nezáleží na tom či Ježiša začínaš spoznávať alebo už niekoľko rokov kráčaš po Jeho chodníkoch a nechávaš sa viesť Jeho Duchom. On Ťa má bezvýhradne rád bez ohľadu na „level“ Tvojej viery - toto je pravda o nás, my sme Bohom milovaní, každý z nás – aj Ty! A preto neexistujú žiadne dvere, žiadne limity, cez ktoré by si nedokázal prejsť.

Mám obrovskú radosť, keď niekde vidím to, ako Boh koná a mení osudy ľudí, rodín, miest, obcí, štátov, národov atď. prostredníctvom ľudí, ktorí konajú a menia prostredie a ktorí žijú s obrovskou túžbou slúžiť, slúžiť svojmu Kráľovi. Naposledy som mal možnosť to vidieť v sobotu. Zúčastnil som sa Worship Festivalu v Liptovskom Hrádku. Nebol to ale čas (iba) o chválach, o tom, že si nás Boh „popestoval“ v náručí, že sme sa s ním zblížili a prežili sme fajn čas. Worship Festival bol o motivácii vykročiť vpred, dostať Boha z karantény nášho srdca, dostať ho von z našej intimity, dostať ho von z haly, do ulíc, presne na tie miesta, kde žijeme, vykričať z plných síl to, že patríme Bohu a sme ochotní mu otvoriť svoje srdce, nechať spočinúť Jeho Ducha v nás a nechať sa unášať Duchom Svätým, pustiť ho do všetkých sfér nášho života, možno priamo tam, kde nás najviac „tlačí topánka“. Ja som v Liptovskom Hrádku videl ľudí, ktorí v jednote, bez zbytočného hľadania rozdielov, „v tom“ spolu lietali. Držali spolu, boli si vzájomne nápomocní a bolo to vidieť, Božia prítomnosť, ale nielen prítomnosť, no predovšetkým Božia radosť z toho všetkého sa dala v Hrádku krájať. O tom by to malo byť.

Preto som svojmu blogu či zamysleniu dal taký názov, aký som dal. V Liptovskom Hrádku sa dejú skutočne veľké Božie veci a ľudia, ktorí sa tam schádzajú a pričiňujú sa o to všetko, sú hrdinami.

A ja verím tomu, že minimálne rovnako dobré to môže byť aj v našich životoch, že každý z nás môže byť akýmsi hrdinom. Hrdinom, ktorý možno nezmení celý svet, no môže zmeniť svet niekoľkých ľudí, môže ovplyvniť svoju rodinu, svoju farnosť, svoje mesto.

A verím aj tomu, že Pán chce s nami spolupracovať, Boh chce konať presne cez Teba, cez všetkých. Otvorme Mu svoje srdcia, sprístupnime sa Mu. Skúsme sa Mu odovzdať pri najbližšej možnej príležitosti a nechajme sa viesť Jeho Duchom. Lebo Pán chce konať aj v Tvojom živote a chce prostredníctvom Teba meniť osudy ľudí, meniť prostredie v ktorom žiješ.

Chcel by som Vás všetkých do toho pozvať. Dajme sa k dispozícii, skúsme sa v modlitbe odovzdať Bohu, žime s takou vervou, túžbou po Ňom. Máme obrovský potenciál, nebuďme ako zrno zasiate na okraj cesty, ako zrno v skale či v tŕní, prinášajme stonásobnú úrodu a počúvajme Pánov hlas, lebo „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

Mám víziu, že to môže byť lepšie. V Tvojej rodine, škole, práci, v Tvojich vzťahoch, v Tvojom meste, regióne, v našom štáte, v našom národe. Ty môžeš byť tým, ktorý ovplyvní dianie, pretože Ty si Boží Syn a všade tam, kam prídeš, tam sa zmení okolie, tam sa zmení vzduch, atmosféra a bude sa všetkým lepšie „dýchať“, pretože Ty môžeš vnášať kus Božieho Kráľovstva do vzťahov, do všetkých oblastí nášho života. S Bohom to dokážeš! A je len na Tebe či budeš budovať Božie Kráľovstvo už tu na Zemi alebo nie, nelimituje Ťa nič. Vek, vzdelanie, práca, minulosť. Toto všetko padá, Ty máš možnosť vykročiť do tohto sveta s Kristom a v autorite Božieho dieťaťa prinášať zmenu v tomto svete.

Chcem vidieť ako sa mení naše prostredie, chcem vidieť ako chromí chodia, hluchí počujú, slepí vidia. Ja chcem vyjsť von a vidieť ako sa mení náš štát, naše Slovensko, chcem vidieť ako sa na meno Ježiš zohne každé koleno v nebi, na zemi a v podsvetí. Mám túžbu kráčať týmto svetom s Pánom a plniť Jeho vôľu, Boh nás k tomu pozýva, On prichádza k Tvojmu srdcu, ktoré má často neprístupné, zavreté dvere, On ale aj tak prichádza... Vykročíš s Ním von alebo ostaneš sedieť? Nebodaj budeš neveriacky krútiť hlavou ako Tomáš? Nenechaj sa ovplyvniť svojou mysľou, miera toho, čo s Bohom dokážeme je často priamo úmerná tomu, čomu veríme. Ja Bohu verím, že môže zmeniť môj život a že môžem byť prostriedkom cez ktorý bude konať. Čo Ty?