« Back

Večer s otcom Caffarelom - 18.3.2018

Večer s otcom Caffarelom - 18.3.2018

KRÍŽ alebo RADOSŤ

 

Vaše pokolenie našlo isté zásadné hodnoty. Svedčia o tom slová, ktoré sa bez prestania opakujú v rozhovoroch a činnosti: humanizmus, radosť, láska, rovnováha, rozkvet atď... A držíte sa týchto hodnôt. Predovšetkým pre vás samých, ale ak pre neveriacich, ktorí sú okolo vás. Dúfate, že ich tieto hodnoty oslovia a tým privedú k premene, alebo aspoň k väčšej úcte ku kresťanstvu.

Hodnoty, o ktorých tu hovoríme, sú naozaj kresťanské – nebudem oponovať, ale istá závisť, precitlivenosť, privlastňovanie, ktoré niektorí súčasníci robia, sa mi zdá podozrivé. Poukázal by som na iné, nie menej autentické kresťanské hodnoty: sebazaprenie, zrieknutie sa, pokánie, kríž.

V anketách, ktoré vypĺňali dnešní kresťania, som našiel takúto výpoveď: „Moderní svätci budú klásť menší dôraz na chudobu, na poníženosť Boha, ktorý sa stal človekom, na pozdvihnutie dôstojnosti človeka skrze vtelenie sa Boha ... na morálnosť, ktorú dajú na službu Bohu. Svätci zajtrajška budú menej pokorní, ako tvorcovia tohto sveta!“ Uznáte, že tieto vety dobre vystihujú úplné zavrhnutie Kríža. Možno poviete, že to je len názor autora, že by som nemal zovšeobecňovať? Ale je to pravda? Naozaj len niektorí by sa podpísali pod týmto vyjadrením?

Ako kresťania však nemôžeme zabúdať na Kristove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma!“ (Lk 9,23), a na slová sv. Pavla: „Židia žiadajú zázraky a Gréci hľadajú múdrosť. My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvom.“ (1 Kor 1,22-23).

Kresťanská rovnováha je vyjadrená dvoma slovami sv. Pavla: Smrť – Zmŕtvychvstanie. Ak sa eliminuje alebo nedocení jedno z týchto dvoch elementov, zmrzačí sa kresťanská spiritualita.

Iste máte pravdu, keď chcete ukázať neveriacim láskavú tvár a silu lásky a viery. Ale nezabudnite, že Utrpenie predchádza Zmŕtvychvstanie, že radosť je ovocím Kríža. Ten „kto neberie svoj kríž a nasleduje ma...“ je ten, kto nebojuje so svojim stále rastúcim egoizmom; kto si nepripúšťa myšlienky o utrpení, či už malom alebo veľkom; kto nedokáže druhým ukázať vyžarujúcu lásku, príťažlivú zbožnosť.

O. Henri Caffarel