Víťazstvo lásky pri koreni zla. Vatikán 12. apríla (RV) Kristovo zmŕtvychvstanie je „víťazstvom lásky pri koreni zla“, zdôraznil vo veľkonočnom posolstve Urbi et orbi pápež František. Už v predvečer pri vigílii v homílii upriamil pozornosť na potrebu dať nádeji a odvahe hlbší základ než len dobromyseľný optimizmus.
Vatikán 12. apríla (RV) Kristovo zmŕtvychvstanie je „víťazstvom lásky pri koreni zla“, zdôraznil vo veľkonočnom posolstve Urbi et orbi pápež František. Už v predvečer pri vigílii v homílii upriamil pozornosť na potrebu dať nádeji a odvahe hlbší základ než len dobromyseľný optimizmus.
V sobotu 11. apríla pri veľkonočnej vigílii požehnal Svätý Otec veľkonočný oheň a paškálnu sviecu, symbol Krista – svetla sveta. Nočné slávenie o 21. hodine pri zadnom oltári Baziliky sv. Petra bolo radostným vstupom svetla do tmy, ktorú tento rok veľmi intenzívne dávajú pocítiť nielen prázdne miesta v chrámoch, ale aj komplexná kríza zapríčinená pandémiou.
Nádej nie je iba optimizmus
V homílii na Matúšovo evanjelium o zjavení sa vzkrieseného Krista ženám pápež František zdôraznil tri momenty: nádej, odvahu a poslanie. Okrem iného povedal:
„V túto noc nadobúdame jedno základné právo, ktoré nám nebude odobraté: právo na nádej. Je to jedna nová, živá nádej, ktorá pochádza od Boha. Nie je iba optimizmom, nie je akýmsi tľapnutím po pleci či príležitostným povzbudením s chvíľkovým úsmevom. Nie. Je to nebeský dar, ktorý sme si nemohli zaobstarať sami.
Všetko dopadne dobre, hovoríme s vytrvalosťou po tieto týždne, pridŕžajúc sa krásy našej ľudskosti a vyslovujúc od srdca slová povzbudenia. No s plynutím dní a vzrastaním strachov, aj tá najsmelšia nádej môže vyprchať. Ježišova nádej je iná. Vkladá do srdca istotu, že Boh vie všetko obrátiť na dobré, pretože dokonca aj z hrobu dáva vychádzať životu.“
V súvislosti s odvahou pápež zacitoval postavu ustrašeného kňaza Abbondia z Manzoniho románu Snúbenci: „Odvahu si človek nemôže dať.“ - „Nemôžeš si ju dať sám, ale môžeš ju prijať ako dar“, vysvetlil Svätý Otec. V závere sa zameral na moment poslania, obsiahnutý v slovách odkazu vzkrieseného Pána apoštolom, aby išli do Galiley.
Ohlasovatelia života v čase smrti
Ide o poslanie veľkonočného hlásania nádeje. Ježiš kráča pred nami, tak ako predišiel učeníkov do Galiley. Galilea znamená živú pamäť osobného povolania. Galilea ako kraj periférie a pohanstva zároveň znamená všetky miesta, kde ešte nezasvietilo Kristovo svetlo nádeje, vysvetlil Svätý Otec:
„Aké pekné je byť kresťanmi, ktorí utešujú, ktorí nesú ťažoby druhých, ktorí povzbudzujú: ohlasovatelia života v čase smrti! Do každej Galiley, do každého regiónu toho ľudstva, ku ktorému patríme a ktoré nám patrí, pretože všetci sme bratmi a sestrami, nesieme spev života!
Umlčme výkriky smrti, dosť bolo vojen! Nech sa zastaví výroba a obchod so zbraňami, pretože potrebujeme chlieb a nie pušky. Nech sa zastavia umelé potraty, ktoré zabíjajú nevinný život. Nech sa otvoria srdcia tých, čo majú, aby naplnili prázdne ruky toho, kto je obratý o to nevyhnutné.“
Veľkonočná omša a posolstvo Urbi et orbi
Vo veľkonočnú nedeľu 12. apríla slávil pápež František slávnostnú omšu, po ktorej predniesol v televíznom prenose z prázdnej baziliky veľkonočné posolstvo a udelil požehnanie Urbi et orbi.
O 11.00 slávil Svätý Otec v latinčine slávnostnú nedeľnú Eucharistiu pri Oltári katedry za účasti skupinky veriacich v bezpečnostných vzdialenostiach. Po evanjeliu, ktoré spievali diakoni v latinčine a gréčtine, pápež zostal mlčky meditovať. Príhovor predniesol až po skončení slávenia, vo forme veľkonočného posolstva.
Po skončení omše prešiel Svätý Otec pod kupolu baziliky, aby z centrálneho miesta nad hrobom svätého apoštola Petra požehnal mestu Rím i celému svetu. Pred požehnaním Urbi et orbi spojeným s odpustkami predniesol svoje tradičné Veľkonočné posolstvo, ktoré po iné roky prednáša z loggie na priečelí baziliky.
V kontexte nákazy koronavírusu pápež František hovoril o Dobrej zvesti Kristovho zmŕtvychvstania ako o „odlišnej nákaze“ - nákaze nádeje. Ako vysvetlil, nie je to magická formula na odstránenie problémov, ale „víťazstvo lásky pri koreni zla“, ktorým Boh premieňa zlo na dobro.
V posolstve pápež pamätal v prvom rade na postihnutých epidémiou a na tých, čo sa nasadzujú v náročnej službe pre spoločné dobro. Toto nie je čas na ľahostajnosť, ani na egoizmus, konflikty, rozdelenia, či zabúdanie na potreby iných, upozornil Svätý Otec.
Európska únia dnes stojí pred epochálnou výzvou
Osobitnú myšlienku venoval pápež európskemu kontinentu, a to v nasledujúcom kontexte:
„Toto nie je čas na egoizmus, pretože výzva, ktorej čelíme, sa dotýka nás všetkých a nerobí rozdiel medzi osobami. Spomedzi mnohých oblastí sveta zasiahnutých koronavírusom sa obraciam v myšlienkach zvlášť na Európu. Po Druhej svetovej vojne tento kontinent dokázal povstať vďaka konkrétnemu duchu solidarity, ktorý mu umožnil prekonať súperenia minulosti. Viac než inokedy je naliehavé, predovšetkým v dnešných okolnostiach, aby také súperenia nenabrali opäť na sile, ale aby si všetci uvedomovali, že sú súčasťou jedinej rodiny a vzájomne sa podporovali.
Dnes Európska únia stojí pred epochálnou výzvou, od ktorej bude závisieť budúcnosť nielen jej, ale aj celého sveta. Nech sa nepremešká príležitosť dať ďalší dôkaz solidarity, aj hľadaním inovatívnych riešení. Alternatíva je iba egoizmus čiastkových záujmov a pokušenie návratu do minulosti, s rizikom vystaviť tvrdej skúške pokojné spolunažívanie a rozvoj budúcich generácií.“
Globálne a okamžité zastavenie zbraní
Ďalej pápež pokračoval výzvou na zastavenie bojov a presmerovanie investícií z výroby zbraní na humánne ciele, o čom hovoril aj v homílii v predvečer Veľkej noci:
„Toto nie je čas na rozdelenie. Kristus, náš pokoj, nech osvieti tých, čo nesú zodpovednosť v konfliktoch, aby mali odvahu pridať sa k výzve na globálne a okamžité zastavenie zbraní vo všetkých kútoch sveta. Toto nie je čas, aby sa pokračovalo vo výrobe a predaji zbraní, míňajúc obrovské sumy, ktoré by mali byť použité na liečenie ľudí a záchranu životov.“
V podobnom duchu pápež už v nedeľu 29. marca podporil výzvu generálneho tajomníka OSN Guterresa na zastavenie všetkých bojov vzhľadom na znásobenú krutosť dopadu krízy pandémie na civilné obyvateľstvo.
V záverečnej časti veľkonočného posolstva sa pápež František modlil za viacero oblastí sveta, ktoré trpia vojnou a spoločenskými krízami: Sýria, Jemen, Irak, Libanon, vzťahy Izreala a Palestíny, Ukrajina, Mozambik, Venezuela. Modlil sa aj za humanitárnych utečencov v Líbyi a na grécko-tureckom pomedzí.
Zdroj: Vatikan NEWS