« Back

Pastiersky list spišského biskupa Štefana Sečku na sviatok Sv. Rodiny

Pastiersky list spišského biskupa Štefana Sečku na sviatok Sv. Rodiny

Pastiersky list spišského biskupa Štefana Sečku na sviatok Sv. Rodiny

Upozornenia otvárať v novom okne. E-mail

Spišská Kapitula 29. decembra (TK KBS) - V kostoloch Spišskej diecézy čítali kňazi veriacim pastiersky list diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku na sviatok Svätej rodiny, ktorý slávime v nedeľu 30. decembra 2012. Ponúkam vám ho v plnom znení.

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 2012

Drahí bratia a sestry,

všetky rodiny nášho biskupstva dnes na sviatok Svätej rodiny chcem pozdraviť a prihovoriť sa k Vám týmto pastierskym listom. V Roku viery a v Jubilejnom roku sv. Cyrila a Metoda sa chcem spolu s vami za­mys­lieť o viere v kresťanskej rodine, ale aj o nevyhnutných predpokla­doch kres­ťan­ského života v našich rodinách.

 

Cesta rodiny k opravdivému ľudskému šťastiu má svoje vlastné meno: viera v Boha. O tejto viere – hovorí práve dnešné tajomstvo sviatku. Svätá rodina: Ježiš, jeho matka Mária a pestún svätý Jozef, žili v Naza­rete pod jednou strechou. Ich domov môžeme označiť za domov viery. Bol postavený z tých staveb­ných prvkov, ktoré tvoria podstatu viery každého kresťana: úcta k Bohu, dôvera v jeho prozreteľnosť a láska, v ktorej sa viera naplno realizuje a je v nej činná. To najhlav­nejšie v nazaretskom domove bola prítomnosť Božieho Syna Ježiša uprostred nich. Viera bola základom, nádej smero­va­ním a láska obsa­hom ich pozem­ského domova; sú to aj pre nás tri duchovné rozmery rodinného života pre všetky naše rodiny.

Drahí bratia a sestry, všimnime si tieto duchovné rozmery Svätej rodiny teraz podrobnejšie.

O viere Panny Márie vydávajú svedectvo texty evan­je­lia. Jej vieru objavujeme najmä v udalosti zvesto­vania, keď na po­solstvo anjela Gab­riela odpovedá veľkodušným a rozhodným: „Hľa, služob­nica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,37) Máriin postoj viery odkrýva zároveň aj pod­statu viery, hovorí, čo zna­mená veriť v Boha. Je to jednoznačné „áno“ Bohu. Na kva­litu Márii­nej viery poukazuje chváloreč Alžbety: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej po­vedal Pán.“ (Lk 1,45) O viere svätého Jozefa môžeme len tušiť, lebo Písmo o jeho viere neho­vorí. Hovorí o ovocí jeho viery: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý“ (Mt 1,19).

Viera Panny Márie a sv. Jozefa sa denne premieňala na bezhraničnú dôveru v ich každodennej mod­litbe, v uctievaní ho slovami i všednou prácou. Ich dom i Jozefova dielňa boli miestom trvalej ži­votnej oslavy Boha a naplňovania jeho vôle. A čo povedať o láske v nazaretskom dome, ktorá je hlav­ným ovo­cím ich viery? Láska, ktorá napĺňala srdce Matky i srdce svätého Jo­zefa bola ich dýchaním, obsa­hom všetkého, čo ro­bili pre Ježiša. V Nazaretskej rodine bývala a žila vtelená Božia láska – Ježiš Kristus, ale zároveň vtelená aj do každej myšlienky a činu obyvateľov do­mova – Jozefa a Márie.

Všetky rodiny na svete by mali vstúpiť do domu v Nazarete, do domu a školy viery a učiť sa týmto hlavným prejavom a skutkom ich viery.Kresťanská rodina je v prvom rade taká rodina, ktorá žije z viery.Ro­dina žije vie­rou, ak v jej strede prvé miesto patrí Bohu. Ve­riaca rodina nežije len prítomnosti, ale má zameranie na večný život. Preto ok­rem pozem­ských a časných zá­ujmov, ako je zabez­pečo­vanie každo­den­ných životných potrieb, chleba, oblečenia, býva­nia, túži aj po du­chovných hodnotách. Viera v ro­dine, to je rešpekto­vanie Božieho poriadku, úprimná snaha ria­diť sa Božou vôľou a zachová­vať jeho prikázania. Viera v kresťan­skej rodine je aj živá a stála prí­tulnosť k Cirkvi a mnoho­raké väzby prepojenia na jej život: bohoslu­žobný, sviatostný, modlit­bový, apoštolský.

Druhým znakom a uplatňovaním viery v rodine je nádej. Rodina žije vierou, ak bezhra­nične dôveruje Bohu a počíta s jeho pomocou.Keď sa kresťanskej rodine dobre darí, vie Bohu za všetko ďakovať. V čase skúšok a kríža zasa tr­pezlivo znáša telesné i duchovné trápe­nia a počíta s Bo­žou pomo­cou. Nádej v rodine znamená preniesť na Boha všetky svoje starosti a žiť vo vedomí Božej proz­reteľnosti. Výrazom takejto nádeje je modlitba v rodine. Ro­dina, ktorá žije vierou a náde­jou, po­važuje modlitbu za každodennú súčasť svojho života. Domáca ro­dinná modlitba živí túto nádej a dôvera v Boha sa v modlitbe utvrdzuje.

Tretím znakom a ovocím rodinnej viery je láska. Kres­ťan­ská ro­dina je hlavne vtedy kres­ťan­skou, ak sa v nej žije láskou. Láska je podstatný pr­vok, bez ktorého nemôže byť reč o kresťan­skej ro­dine. O tomto najdôleži­tejšom znaku po­vedal Pán Ježiš tieto významné slová: „Podľa toho spo­znajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,25)

Drahí bratia a sestry! Prečo sú na svete aj nešťastné rodiny? Nikto z ľudí, čo sa rozhodol prijať svia­tosť manželstva a založiť rodinu, nemal v úmysle zlé manželstvo, ani nešťastnú rodinu. A predsa, nie všetky manželstvá sa vyda­ria, a nie všetky rodiny sú šťastné. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku je zložitá. Obsahuje mnoho fak­torov, ktoré sa nikdy nedajú všetky vypočítať. Odborníci triedia príčiny neúspešných man­želstiev a rozbi­tých rodín a vytvárajú z nich priam celý vedecký systém. V mnohom majú pravdu, mnohé veci zostávajú skryté a sú nevysvetliteľným tajomstvom ľudských osudov.

Jedno je ale isté, že šťastné manželstvo a dobrá rodina je nad ľudské sily. To však ale nezna­mená, že je to neuskutočniteľné. Úspešné manželstvo a dobrá rodina je celkom reálnou možnosťou. Potvrdzuje nám to denná skúsenosť. Sú dobré rodiny a šťastné manželstvá, ale aj nešťastné manžel­stvá a krízové rodiny. Šťastie a úspech manželstva a rodiny sa zvrtne na tom, či manželia dokážu spo­lupracovať s Bo­hom a spoliehať sa na jeho pomoc, alebo s ňou vôbec nepočítajú.

Pán Ježiš nie zbytočne a bez dostatočného dôvodu povýšil manželstvo a rodinný život na svia­tosť. Utvoril ho tak prameňom Božej pomoci - tej zvláštnej božskej dotácie, ktorá dopĺňa ľudskú ne­dosta­točnosť, zavinenú prvým hriechom, ako aj mnohými osobnými hriechmi a mravnými nedostat­kami. To, čo je v manželstve a rodinnom živote nad ľudské sily, to práve dostávajú veriaci manželia a kresťanské rodiny od Boha ako istý prísľub jeho po­moci a požeh­nania, ktorý dáva sviatosťou manželstva, ale aj ostatné prostriedky Božej milosti: sviatosť poká­nia, Eu­charistia, modlitba a mnohé ďalšie. Tieto duchovné prostriedky majú takú moc, že môžu aj krízové a nešťastné rodiny premeniť na šťastné a dobré rodiny.

Na ozrejmenie tejto myšlienky použijem prirovnanie. Pripodobnime si manželstvo, či rodinu k ovoc­nému stromu. K tomu, aby ovocný strom mohol žiť, zaodiať sa zeleným lístím, zakvitnúť a mať aj dobré a bohaté ovocie je potrebné viac vecí. Ponajprv musí mať strom zapustené korene v zemi, aby mohol z nej sať výživu. Ďalej potrebuje teplo a slnko. Ak by strom bol zasadený v tieni, veľa ovocia neprinesie. Nielen v strome samom, ale aj v prírode, v okolnostiach, z ktorých čerpá výživu, spočíva jeho úrodnosť - jeho úspešnosť. Tak isto je to aj s manželstvom a rodinou! Nie v samých ľuďoch je schopnosť urobiť manžel­stvo šťastným a rodinu úspešnou. Aj manželstvo a rodina potrebujú mať „za­pustené korene hlboko v zemi“ a žiť „na výslní". To je viera, z ktorej čerpáme posilu, to je Božia láska, ktorá nám dáva energiu konať dobro a byť dobrí. Božia pomoc spôsobuje, že sa manželom darí, že sa obetavo milujú, že sa majú dobre a ona zaisťuje aj úrodnosť ich rodiny, totiž to, že majú dobré, vycho­vané deti. Sviatosť manželstva, na ktorej je postavený manželský a rodinný život je stále otvo­reným prameňom požehnania a pomoci. Ide len o to, aby sa manželia a celé rodiny otvárali pôsobeniu milosti Ducha Svätého. Bez Boha a jeho stálej pomoci zostávajú manželia sami, len so svojimi schop­nosťami a nemohúcnosťou, ktorá ku šťastiu nestačí. Tak príliš sa v našom živote, v osude rodín, potvr­dzuje Ježi­šova výpoveď: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5)

O dobre viery pre rodinu Svätý Otec Benedikt XVI. povedal: „Dobrý život podľa evanjelia je práve tento nový pohľad, táto schop­nosť vidieť Božími očami každú situáciu. Je dôležité pomôcť všetkým členom rodiny, aby po­chopili, že viera nie je záťaž, ale prameň hlbokej radosti; je to vnímanie Božieho konania, spoznáva­nie prítomnosti dobra, ktoré nerobí hluk. Zároveň ponúka vzácnu pomoc, aby sme vlastný život vedeli dobre prežiť. Napo­kon je tu schopnosť počúvať a viesť dialóg: rodina musí byť prostredím, v ktorom sa učíme byť spolu, prekonávať rozdiely prostredníctvom vzájomného dialógu; priestorom, ktorý je tvo­rený počúvaním a slo­vom. Učíme sa v nej chápať a milovať, aby sme boli jeden pre dru­hého zna­mením milosrdnej Božej lásky.“ (Katechéza na generálnej audiencii, 31.10.2012)

Ďakujem všetkým otcom a matkám za službu, ktorú preukazujú viere, najmä tým, že sami z nej žijú a odovzdávajú ju kresťanskou výchovou svojim deťom. Zo srdca žehnám všetky rodiny nášho bis­kupstva a v modlitbe im vyprosujem pevnú a neochvejnú vieru, ktorá je základom rodin­ného do­mova, jeho atmosférou, ale aj strechou, ktorá uchráni rodinu pred každým nebezpečenstvom a nešťastím súčasnej doby.

Váš otec biskup Štefan