Rozhovory

« Späť

Dar materstva

Dar materstva

Materstvo nie je samozrejmosť. Materstvo je dar. Článok o mladej mamičke, ktorá neľutuje, že uprednostnila svoju dcérku pred mnohými inými výzvami a záležitosťami.

Som mladá mamička, na materskej dovolenke. Otehotnela som hneď po svadbe a s bruškom som si dokončila 4. ročník vysokej školy. Do piateho som už nenastúpila, hoci ma každý na to nahováral, ponúkali sa mi, že malú budú strážiť, ja budem môcť študovať, chodiť na prednášky a donesú mi ju, keď bude chcieť papať. Odmietla som, pretože som si vedomá toho, že ma moja dcéra potrebuje a najdôležitejšie sú pre ňu prvé tri roky, keď sa formuje jej osobnosť, učí sa novým veciam a ja som chcela byť tá, ktorá bude pri všetkých jej pokrokoch.

Zuzka si s dcérkou Veronikou užíva každý deň

Na materskej som už rok a bol to rok plný nových a nových veci nielen pre moju dcérku, ale aj pre mňa samú. Spoločne sme sa učili navzájom fungovať, prebaľovať, kúpať, zosúladiť papanie, spinkanie, hranie. Každodenným pozorovaním som zisťovala, čo má rada, čo jej robí radosť, pri čom sa vie zasmiať nahlas, kedy prežíva strach. Bola som pri každej novej bľabotke, keď sa v noci bála a potrebovala len moje hladkanie. Bola som pri tom, keď nám šli zúbky a celý deň potrebovala iba moje ruky, nosenie a spievanie. Mohla som ako prvá zavolať manželovi a starkým, že nám vyšiel prvý zub. Počula som jej prvé slovíčko BA-BA ( áno poteší to, že som s ňou celé dní a ona povie prvé BABA :) ) , neskôr prišiel na rad TA-TA a po čase som sa dočkala aj MA-MA. Čítame si sv.Písmo, spolu sa modlíme, hráme si na gitare a snažím sa ju už teraz viesť k nášmu Nebeskému Otcovi.  Každé ráno nás s manželom zobúdzajú hladkania našej malej, niekedy aj kopance. Užívam si spoločné chvíle s ňou, keď len tak ležíme na posteli a spoločne sa túlime, pusinkujeme, objímame.

Láskyplné a pokojné zázemie je nenahraditeľné nielen pre deti, ale aj pre manželov.

Na fotke: manželia Zuzka a Tomáš s dcérkou Veronikou

Sú to nezabudnuteľné spomienky a chvíle, ktoré nikdy nevrátim späť a ukryli sa hlboko v mojom a verím, že aj Veronkinom srdiečku. Keby som nastúpila do školy, pripravila by som sa o toto všetko a myslím, že by mi to časom chýbalo. Už od narodenia si vytvárame puto a vzťah a ak mám možnosť byť tu pre ňu, venovať sa jej, určite to využijem. Verím, že Pán mi zveril toto poslanie a službu matky, a tak som prijala Jeho pozvanie naplno. 

Za rozhovor ďakujeme Zuzane Kohútovej

Foto: archív manželov Kohútovcov

redakcia portálu Moja Komunita

Ďalej