Rozhovory

« Späť

Bože, povedz jej, že už teraz ju milujem

Bože, povedz jej, že už teraz ju milujem

"Keď sa dnes spätne pozerám na našu cestu do manželstva, vidím cestu plnú Božích podnetov, povzbudení, múdreho načasovania a malých či veľkých zázrakov. " hovorí Daniel Lysý o Božom riadení pri nájdení svojej manželky.

S Monikou sme sa zoznámili na jednom mládežníckom stretku u nás na fare pred desiatimi rokmi. Prišla tam vtedy so svojím bratom a pamätám si, že som si ich vtedy zapamätal ako sympatických usmievavých súrodencov. Ja som sa v tom čase pohyboval v spoločenstve mnohých mladých a veľmi mi to vyhovovalo. Moje srdce sa dávalo celé všetkým a robilo mi veľkú radosť, keď som sa podieľal na organizovaní duchovných stretnutí, spoločných výlety s kaplánmi a mnoho ďalších podujatí pre mladých. O hlbšom vzťahu som vtedy neuvažoval, hoci som bol už na vysokej škole. Monika sa mi stratila z dohľadu a vídali sme sa len veľmi zriedka, keď sme sa stretli pred kostolom po sv. omši. Bolo to veľmi milé dievča a mojou jedinou túžbou vo vzťahu k nej bolo pritiahnuť ju do nášho spoločenstva (ako mnohých ďalších mladých). Keďže však študovala mimo nášho mesta, veľmi sa mi to nedarilo. Čas bežal, roky ubiehali...

Daniel a Monika 

Asi päť rokov po našom zoznámení prišlo leto, keď som ju začal vídať častejšie. Prišla častejšie aj na stretnutia spoločenstva a keďže sme končili niekedy večer po zotmení, išiel som ju pár krát odprevadiť domov, lebo bývala mimo centra. Vtedy som ani len netušil, že ona sa už nejaký čas za mňa modlí. Modlila sa za to, aby Boh spojil naše cesty, ak si to On praje. Potom prišli študijné povinnosti mne. Dlhšie sme sa nevideli a ja som sa neozýval, netušil som, ako to ona vtedy prežíva. Vedel som iba to, že do môjho vnútra sa vkradla neistota a pocit smútku z toho, že mi ktosi chýba. Keď som bol v spoločenstve medzi priateľmi, bolo to skvelé. No keď sme sa všetci rozišli domov, cítil som sa hrozne sám. Veľa som v tom čase o sebe premýšľal, uvažoval som nad svojím povolaním, hľadal som, pýtal som sa Boha, no bolesť zo samoty na mňa viac a viac doliehala. Začal som sa vtedy modliť konkrétne za svoju budúcu manželku. Hovoril som Bohu asi toto: „Bože, neviem, kde teraz je, neviem, ktorá to je, ale verím, že je a že ty vieš kde, a to mi stačí. Prosím ťa, pohlaď ju dnes za mňa a povedz jej, že ju už teraz milujem.“ Táto modlitba bola mojou jedinou útechou.

S priateľmi zo spoločenstva Jerichové Trúby Spišská Nová Ves

Monika sa medzi tým vzdala myšlienky na mňa, nerobila si ilúzie. Dlhšiu dobu som sa neukázal ani neozval. No predsa sa za mňa modlila. Modlila sa, aby som bol dobrým manželom a aby mi dal Boh do života dobrú manželku, s ktorou budem šťastný. Zvláštne je, že práve v tom čase sa veci opäť dali do pohybu a dnes som skutočne šťastný, po boku s ňou a usilujem sa, aby ona bola šťastná ešte viac ako ja. Je to neuveriteľné a krásne tajomné, ako Boh riadi naše cesty životom.

Daniel a Monika v očakávaní bábätka

Jedno, čo dnes môžem s istotou povedať je, že manželku, ktorú milujem a som s ňou šťastný, mi vymodlila moja manželka :) 

Za svedectvo ďakuje redakcia portálu Moja Komunita.

Danielovi môžete napísať privátnu správu v jeho profile.

Foto: archív manželov Lysých

Ďalej