Pri upratovaní izby som začula z rádia, známy to hlas: „Pán redaktor, prosím vás, neskáčte mi do rečí.“ Potom nasledoval monológ. Za ním otázka... a následne odpoveď typu: „... Ešte viac vám to vysvetlím, neodbiehajte pri tom od témy.“ A rečník spustil – akosi od veci, no za to na jeden dych...

Spozornela som. Aj ja by som chcela vedieť odpoveď na  predtým konkrétne položenú otázku redaktora.

Aj ja som v sebe objavila „nutnosť“ skočiť „istému pánovi s patentom na múdrosť“ do rečí....

A nielen raz. Viac krát. Keď som  následne čítala jeho vyjadrenie, kde je podotknuté, že dôrazne vyhlásil nasledovné:

 „ ... ale pokiaľ budem cítiť, že (zo strany cirkevných predstaviteľov) prichádzajú nejaké odporúčania, koho máme, alebo nemáme voliť, toto už považujem za prekročenie niečoho, čo by cirkev nemala robiť.“

Nuž nedá mi to a tak píšem akosi politicko – morálno – kresťansko - ľudský blog.

Neviem, ako vy, ale ja som ešte osobne nepočula z kazateľnice kňaza, ktorý by pred voľbami pomenoval nejakého politika – vhodného kandidáta menom alebo priezviskom. Nerobia to dokonca ani biskupi.

Tí sa väčšinou v čase „pred voľbami“ prihovárajú nám  - pokrsteným -  pastierskym listom.  

Apelujú nám svedomie....

morálne hodnoty...

a pozývajú nás, aby sme si otvorili oči a pozreli sa nielen na „prázdne“ či „naplnené“ slová politikov /či kandidátov do politiky/, ale aj na dôsledky ich konania a správania.

Na zdvihnuté ruky v parlamente pri schvaľovaní zákonov, ktoré sa dotýkajú konkrétneho ľudského života, ľudského bytia – či nebytia....

Uznávam, že sa tieto veci môžu zdať niektorým „kandidátom“,  že je to spôsob, ktorý sa priamo dotýka ich svedomia a možno začujú hlas: „Pozor, tí cirkevníci ti berú voličov. Práve hovoria o tebe!“

Ale ak človek rozmýšľa – biskupi nikdy nehovoria o konkrétnom človeku narodenom na konkrétnom mieste, ale o človeku, ktorý dostal talenty a ktorý ich chce využívať – či už iba pre svoje vlastné dobro alebo pre dobro iných....

Akosi mi to zapasovalo do dnešnej nedele, kedy si pripomíname svoj a Ježišov krst.

Dnes sa starý kňaz s nami počas kázne delil o tieto myšlienky:

„Vo chvíli krstu sme dostali od Boha významnú službu. Máme účasť na službe Ježiša Krista, v ňom sme sa stali: prorokmi, kňazmi a kráľmi.

Byť prorokom, znamená pamätať na zajtrajšok – na budúcnosť. Nežiť iba pre seba.

Nerobiť rozhodnutia, ktoré sú dobré iba pre mňa tu a teraz, ale pamätať na to, že vďaka mojim dnešným rozhodnutiam budú aj ďalšie generácie zápasiť o svoj život – či už na poli duchovnom alebo ľudskom... (Pozor – umelé prerušenie tehotenstva nie je PRERUŠENIE – ono je to smrť...)

Prorok pamätá, že práve od jeho postoja závisí šťastie, či nešťastie jeho detí...

Byť kňazom?

Nie každý z nás je povolaný k tomu, aby vystúpil na kazateľnicu. Ale každý môže a MÁ pripomínať, čo je dobré a čo nie. Morálka, ktorú nám dal Boh, sa nemení, aj keby sa na tom zhodli všetci ľudia planéty.  (Možno aj o tom sú tie biskupské listy pred voľbami... Majú nás vyburcovať, aby sme prestali veriť slovám a pozreli sa na činy...)

A byť Kráľom? Kráľ je ten, kto vládne a vie sa ovládať. Premýšľa vlastnou hlavou. (nedá sa presvedčiť mienkou médií, nežije zo škandálov, a nemastí si brucho pri myšlienke, že je lepší a spravodlivejší ako tí druhí)

Myslí na dobro všetkých.... (bohatých i chudobných) a vie si priznať chybu.

 Kráľ vie, že tu nie je iba na to, aby chodil na drahé luxusné dovolenky, vždy mal plné taniere jedla a vrecká plné euráčov,  ale aj na to aby pomáhal ostatným. Veď kto veľa dostal, od toho sa bude veľa žiadať.

Kráľ je tu preto, aby prinášal obety Bohu... prosil o pomoc tam, kde nevládze so svojimi silami. Radil sa s radcami, ktorí majú srdcia na správnom mieste a tiež vedia, prečo sú kňazmi, prorokmi a kráľmi...

Toto všetko nosíme v srdciach my, ktorí sme pokrstení.... Nestačí si pamätať deň krstu, nestačí sa byť do sŕdc a vyhlasovať o sebe, že som kresťan, treba ísť ďalej. Byť verný službe proroka, kňaza a kráľa v nás.“

Toľko z kázne....

Je noc a ja sa modlím a prihováram sa k Bohu...

... prosím Ho, aby sa nepozeral na naše: „Bože ja to zvládnem sám,“ a aby často zasahoval do našich životov.

.... aby nám často skákal do rečí, do slov, myšlienok i skutkov

.... aby nám cez svedomie pripomínal, čo je správne a čo nie...

... aby nám daroval odvahu vykročiť aj proti „krikľúňom,“ ktorí chcú zmeniť zásady Desatora

... aby nám daroval Ducha odvahy a Rozvahy, rozhodovať sa nie podľa toho, aké výhody budem „z toho“ mať, alebo „čo o tom hovoria v telke,“ ale podľa pravdy, ktorá je hlboko skrytá v každom z nás....

... aby nás naštartoval a my by sme sa stávali poslami lásky, pokoja, pravdy, spravodlivosti pre iných...

 .... aby nám daroval milosť nanovo objaviť poslanie, ktoré sme dostali v krste....

... a nielen ho objaviť, ale aj žiť...

.... a nakoniec, aby našim „politikom“ často skákal úspešne do rečí... aj keď si myslia, že sami najlepšie vedia, čo je to pravda.“

Pozývam vás, poďte, so mnou klopať na Božie srdce aj vy... Veď ako sa vraví: „Komu není z hora dáno, v apatece nekoupí.“