blog - slovensky

« Назад

"Pýchou nie sme nikdy opití"

Dohráva sa finále MS. Posledná minúta. RUS-SVK, aktuálne 6:2. Nie som smutný, som pokojný. jasné, zlato by potešilo viac, ale povedzme si otvorene, striebro je veľký úspech. Má v sebe trošku horkosti poslednej prehry, ale aj tak chutí nádherne...

Včera po semifinále som videl rozhovory s našimi chlapcami - Zdenom a Mirom. Išla z nich po tej výhre veľká pokora. "Hrali sme dobre," priznávali, "ale Česi majú veľmi kvalitný tím." Žiadne "my sme lepší" alebo "ja som dal 2 góly, som hviezda."

Veľmi mi to bolo sympatické. A blízke... Hrali ako tím, nie ako jednotlivci. Prehrali prvé 2 zápasy, potom 7 v rade vyhrali. Posledný zasa prehrali. Nevadí. Prinesú domov striebro. Je jasné, že budú "v nálade".

Mám z nich radosť. Bojovali ako vedeli, dali zo seba všetko. Presne tak, ako správni bojovníci. Bojovali spolu. Kryli si chrbát. Nikto z nich nepripisuje úspech sebe. Ba viac.. radi sa oň delia s celým Slovenskom. To, čo nevyšlo, si tiež delia - medzi sebou, v tíme, vo vedomí, kde kto spravil konkrétnu chybu.

Nie vždy výsledok zápasu ukazuje vyloženú námahu. Nie vždy na víťazstvo stačí vynaložiť všetko.

Celkom ako v duchovnom živote. Nie vždy je výhra alebo prehra matematickým výsledkom vytvoreným z nejakej jednoduchej operácie medzi skúsenosťou, tréningom, námahou a zápalom. Nestačí byť dobrý. Treba vedieť využiť aj chyby súpera. Nestačí mať niečo naučené a dokonca nestačí ani vedieť to použiť v správny čas.

Táto neistota výsledko môže byť desivá, alebo povzbudivá. Všetko záleží od uhla pohľadu. Preto je možné nielen v hokeji, ale aj v duchovnom boji celkom (ľahko) možné vyhrať aj s "papierovo silnejším" súperom, alebo naopak, prehrať aj s tým, ktorý sa javí slabý.

Preto sa mi tak veľmi na našich "zlatých strieborných chlapcoch" páči ich pokora. Presne to je návod na kvalitný zápas. "Hrať svoju hru" - ako včera povedal Zdeno - podľa pokynov Trénera, bez strachu zo súpera vo vedomí, že "Pán dáva víťazstvo" (Prís 21,31). Ak ho dáva, vie prečo. Ak ho nedáva, vie to tiež. Po každom zápase ostaňme v chvále a pokore - s nádejou, že ten ďalší zahráme lepšie.

Vidíme sa o rok. SLOVENSKOOOO!!!

Apropo: "hrať lepšie" ešte stále neznamená "vyhrať" :) Prajem požehnané zápasenie :)

foto: www.iihf.com

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 21.05.12 0:07.
Jarmila Semanová
Keď sme boli deti, spolu s otcom sme našim hokejistom veľmi fandili, tešili sa z ich postupu a smútili nad ich prehrami. Nenechali sme si ujsť ani jeden zápas a všetko sme prežívali s hokejistami. Aj sklamania ale aj víťazstvá. A s radosťou z každej výhry sme ako deti bežali aj za mamkou - mami, mami, vyhrali sme ... !

Dnes som vďačná ockovi, že to všetko tak oduševnene bral, aj keď už bol dospelý ... a že nám dal príklad, ako zostarnúť a predsa ostať radostným a tešiť sa z víťazstiev ... z výhier hokejistov, ale i z vlastných výhier ... z medaily za ochotu ísť do zápasov a nenechať sa znechutiť prehrami, z medaily za vytrvalosť v boli a za to, že sme sa nedali prevalcovať neprajnosťou ... vďaka, ocko.
Отправлено в 21.05.12 5:14.
Prišla som domov z omše, hneď som sa navečerala, aby som si mohla sadnúť a „zabojovať“ – za chvíľu bola 1:0. Radostný začiatok, ale nenechala som si zobrať radosť ani pri 2:6, lebo to bol krásny zážitok boja v jednote, porozumení, športového ducha a kde nechýbal ani Duch Svätý, ktorý dal našim športovcom ducha pokory a iste sa to prenieslo aj na nás – fanúšikov.
Отправлено в 21.05.12 7:36.
rástol som v športovom prostredí, takže viem, o čom je reč emoticon aj keď navonok to boli individuálne športy (všetky druhy lietania), vždy treba tím ľudí, ktorý zdieľa od raňajom po posledné pivo pri poletovej analýze všetko emoticon tiež to bol vždy "náš" úspech. aj keď na stupni víťazov mohli stáť len niektorí... práve tam som sa naučil, že nestačí byť dobrý sám. spolupráca je lepšia. aj keď to občas znamená vzdať "tie najlepšie" vlastné nápady...
Отправлено в 21.05.12 8:17 в ответ на Jarmila Semanová.
ja som pri prvom góle počas večere vyskočil zo stoličky a s radostným: "SLOVENSKOOO" som zamával cesnakovými cíbikmi nad hlavou. moji dvaja pátri (83 a 68) na mňa pozerali rozdielne. keď ma starší povzbudzoval viac jesť a menej pozerať (evidentná provokácia emoticon ), "mladší" mu na to: "nechaj, žije pre národ." potom sa pravidelne chodili pýtať, aký je stav.
Отправлено в 21.05.12 8:21 в ответ на Anna Václavová.
Veľmi ma toto vyznanie potešilo. Mala som veľmi pokojného a mierneho manžela, ktorý vedel bravúrne ovládať svoje emócie a moje prejavy temperamentu pri hokeji či futbale vždy krotil, ale teraz by aj on vyskakoval a kričal...
Отправлено в 21.05.12 8:50 в ответ на tomáš kuník.
mna tesi hlavne vyhra nad čechmi.. Tam to už bolo načase prelomiť "smolu"
Отправлено в 21.05.12 16:26.
Mňa tá prehra s Rusmi mrzí. Nemrzela by ma od hocikoho iného, ale od národa,ktorý nás 72 rokov škrtil svojou ideológiou a 40 rokov vyžieral....Sama som športovala a učila som sa prijímať aj prehry. Ale do večnosti sa plaziť pred Rusmi...( a možno ešte aj tam)....
Отправлено в 21.05.12 17:22 в ответ на Štefan Hrbček.
na www.iihf.com bol pekný článok: "Môže Dávid poraziť Goliáša?" Nu.. zo začiatku sa zdalo, že hej. Rusi dorovnali, druhú tretinu zvládli perfektne a v tretej... už len rany z milosti...
Je pravda, že Rusi nás sýtili nezmyslami a škrtili neslobodou. ale tí chlapi, čo do Ruska nesú zlato si to sotva pamätajú. Možno tak tréner... Mladí hráči tiež "len" znášajú následky komunizmu ako mladí v celom socialistickom bloku... Pred 10 rokmi sme s nimi vyhrali 4:3, tentokrát mali aj reálne kvalitnejší tím a vyhrali oni. Plyn ani ropa nezlacnejú tak či tak... emoticon
Отправлено в 21.05.12 19:30 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
tá teší aj mňa. júúj, aký pekný zápas to bol - teda, to, čo som z neho videl určite. Podľa mňa za tým stojí český tréner emoticon škoda hráčov, čo sa zranili. možno keby sme do finále išli so všetkými obrancami, vyzeralo by to inak. život sa ale nehrá na "keby". veď o rok si zasa raz zakričíme "toľko hviezd a náš dvojkríž..." emoticon
Отправлено в 21.05.12 19:33 в ответ на Štefan Hrbček.