blog - slovensky

« Назад

Slzy, ktoré pália najviac

Slzy, ktoré pália najviac

Kedysi som počul, že (silní) chlapi neplačú. Potom som počul pesničku od Elánu... spievali, že "keď muži plačú, je to zlé". A potom... potom som začal učiť náboženstvo v Proseku (blog Krotenie divej zvery) a zistil som, kedy je to fakt nanič...

Ešte predtým som sa naučil, že slzy sú dar. A že je blbosť povedať, že chlapi neplačú. Na druhej strane je to kus pravda... Chlap neplače. Reve. Keď skríkne, je to, ako keď sa žena rozplače. Keď tečú slzy, je to vážne. A keď náhodou nechcú tiecť, je to fakt zlé.

To potom tečú po vnútornej strane líc (ako mi raz povedala jedna veľmi vzácna duša). A neskutočne pália. Nie je to ten strašný pocit malosti a bezmocnosti. Nie je to ani od hanby, že by ma niekto videl. Dokonca to nie je ani zo zlosti. Úprimne: neviem to definovať.

Ale dnes som to zažil. Chcel som plakať ako malé decko a nedalo sa. Nevyšla ani slza. Zasa pri krotení divej zvery... Dnes som nekričal. A ani neplakal. Nevládal som. Aj keď som veľmi chcel... Dnes ma moje zvery zrovnali so zemou. Nenechali ma povedať 2 súvislé vety.

Poslal som ich domov. Najprv jedného extra a keď "výstrahu" nepochopili, poslal som všetkých. Sadol som si do lavice a začal som sa modliť ruženec. Ani som kríž poriadne na seba nespravil, sedeli pri mne. Nadávali jeden druhému, kto robil väščí hurhaj. Potom stíchli. Niekto to nevydržal a odišiel. A niekto sa ospravedlnil... No povedzte, dá sa im neodpustiť? Ako dobre, že tie slzy pália...

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Naozaj silné svedectvo.VĎAKA za podelenie sa .Niečo podobné som mala chuť spraviť ako animátorka birmovancom.Podotýkam ,že to tiež boli aj moji susedia emoticon
Отправлено в 14.12.11 21:36.
Slzy čo tečú po vnútornej strane líc pália asi najviac. Lepší je plač z radosti, než plač zo smútku. Pane Ježišu, daj tvojmu kňazovi Tomášovi dostatok síl, aby zvládal svoju namáhavú úlohu a keď sa mu bude chcieť plakať aj, vezmi ho do svojej náruče a uteš ho. Veď ty poznáš aké to je s nami všetkými ťažké.
Отправлено в 14.12.11 21:39.
Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať. Toto som ešte musel pridať k tomu, jak som sa modlil breviár, tak toto sa tu hodí emoticon
Отправлено в 14.12.11 21:49.
Tak sem by patrila fotka ktorú uverejnil Miro. Ta profilová hovorí- pohľad na nebo.
Celá už hovorí- prosba neba o pomoc. Vďaka.
Отправлено в 14.12.11 23:05.
Čítajúc Vaše svedectvo, rozpamätal som sa na rozprávanie jedného pátra frrantiškána z rumunskej Dévy, ktorý vychováva opustené deti.
" Keď ma vysvätili za kňaza, preložili ma do jednej malej odľahlej dedinky . Bol som nadšený, plný elánu. Človek šesť rokov dupe nohou na jednom mieste v seminári,ako kôň v stajni a ledva čaká aby mohol cválať naplno... Napísal som mohutnú nástupnú reč, a ledva som čakal , aby som konečne dorazil na miesto môjho pôsobiska.
Bola nedeľa , a na mojej omši boli dokopy siedmi. Šesť tetušiek a jeden deduško. V dobre vykúrenom kostolíku sa pohodlne usadili. Hneď ako som začal kázať, deduško súčasne som mnou začal chrápať, a vo mne sa zrútil jeden celý svet. Pokúsil som sa vysypať všetky tie moje filozofické múdrosti, ale darmo som sa namáhal, nikoho to nezaujímalo. Cítil som sa všelijak, a ledva som čakal aby sa skončila omša. Vrátil som sa do sa do sakristie, a celkom som sa zrútil. Sediac na stoličke ľutoval som sa a hovorím : Vidíš, Pane, šesť rokov som študoval, bol v celibáte a zriekol som sa všetkého kvoli Tebe, a toto som dostal ako odmenu. " A akoby si Ježiš prisadol ku mne a hovorí. " Vidíš, a ja som zomrel pre týchto na kríži." Teraz sa za to hanbím, ale vtedy spontánne zo mňa vyhŕklo: .. tak aj Teba poriadne oklamali. Potichu, osamelý, som sedel v prázdnom kostole, a zahanbil som sa. Porozumel som niečomu dôležitému: fakt, že ja som šesť rokov študoval , aby som slúžil týmto ľuďom, ale Kristus za nich zomrel na kríži.
Отправлено в 14.12.11 23:26.
Stáva sa nám často, že sa namáhame, chceme niečo dosiahnuť, a nie a nie sa pohnúť z miesta. Ctime, že už nemáme viac síl ísť ďalej, vzdávame to, a vtedy vstupuje do toho Boh. Beznádejné situácie vyrieši. Len treba veriť. Ísť po tej ceste , hoci aj malými krôčikmi, centimeter po centimetri.
Отправлено в 14.12.11 23:38.
Nuž tiež neviem čo si myslel ten mladý pán farár, že ho pridelia hneď niekam kde bude super? Dali ho na také miesto, kde sa zabehne. To sú tie naše ciele a ideály, lenže život je často o inom a viacej nás prefacká a schladí ako studená sprcha než by šlo niečo úžasne presne podľa našich predstáv.
Отправлено в 15.12.11 5:44 в ответ на Jozef HORVÁTH.
ďakujem, mirec emoticon najma za zalm. fakt sa hodi emoticon
a aj za to, ze rozumies, ze sa nelutujem. nemam to v povahe...
Отправлено в 15.12.11 14:22 в ответ на Miroslav Čonka.
Jarmila Semanová
Slzy sú dar. Všetky. Aj tie od radosti, aj tie od bolesti. A aj tie, ktoré tečú po vnútornej strane líc.

Je zle, ak netečú vôbec.

Poznám to. A trvalo to celé roky . . . Bohu vďaka, že dnes už plakať môžem - a som vďačná za každú slzu.
Отправлено в 15.12.11 15:32.
ja som mala vcera den o ktorom by sa dala kniha napisat. ale ako som sa vystizne prave vcera dozvedela na dogme, mame neslychaneho Boha: ktory chce zit a zije chudobu a utrpenie svojho stvorenia..
Отправлено в 16.12.11 10:45.
dadka emoticon
ty sa este ucis. to je mile prekvapenie. a nielen to, aj davas pozor. ja som vedel, ze daco z teba bude emoticon
na dogme vam povedali pravdu... aj ked nie celu. ale nalejme si cisteho vina - na celu pravdu budeme mat celu vecnost a aj tak nam nebude stacit emoticon
Отправлено в 16.12.11 21:35 в ответ на Daniela Cerovská.
ciste vino a mila spolocnost, co viac si mozem priat :-) to je asi jeden z dovodov preco chodim stale do skoly napriek tomu ako vyzera moj elektronicky index. vo vecnosti naozaj tie vedomosti trosku vylepsime (budu nam vylepsene)
Отправлено в 17.12.11 8:21 в ответ на tomáš kuník.
joj... ani nevrav. dnes nam z rreshenu odchadza jeden manzelsky par - koncia misiu po 6 rokoch. tak si vecer bude spievat so stenlym: "z fotiek na mna dychol cas, laska slzny plyn, aj by som si vypil zas, ale nemam s kym..." teraz uz fakt...
s indexom sa netrap, ved nas "bude ucit sam Boh" emoticon
Отправлено в 17.12.11 9:14 в ответ на Daniela Cerovská.
Hore hlavu,Tomáš, Kiko s Carmen niečo vymyslia a pošlú ti nejakú rodinu na misie...Tuším v januári to robia. Minulého roku boli medzi rodinami aj dve od nás, jedným vylosovali Nairobi v Keni a druhým Plzeň. Vieš dôvod pre ktorý končia?
Отправлено в 17.12.11 16:29 в ответ на tomáš kuník.
no ved... uz sme s katechistami pytali cez equip nejaky par. uvidime. tito nasi odisli zo zdravotnych dovodov. povodne chceli potiahnut s otcom biskupom - este 3 roky, ale Pan to zariadil inak... modlime sa
Отправлено в 17.12.11 17:46 в ответ на Otília Ferenčíková.
Normálne by som aj ja radšej vypadol niekam na misiu. Ale musím sa veciam postaviť doma zoči voči už a prijať konečne také aké sú a neutekať nikam ani sa nevyhovárať. Drž sa tam Tomáš.
Отправлено в 17.12.11 20:24.
Ďakujem, Jozef.
Niekedy máme svoje predstavy... a život je možno úplne iný.
Ideme na to asi naopak... počnúc predstavami...
Naučiť sa čítať život a v ňom, tom každodennom, hľadať ako plniť Božiu vôľu...
Отправлено в 18.12.11 12:36 в ответ на Jozef HORVÁTH.
dobre, Miroslav, dobre. pred sebou clovek neutecie. potom, ked nebude treba utekat, potom sa vyberies pripraveny.
Отправлено в 18.12.11 14:25 в ответ на Miroslav Čonka.
Отправлено в 18.12.11 18:37 в ответ на Daniela Cerovská.