« Späť

Chápete čo som vám urobil?

Otázka, ktorou sa Ježiš obracia na apoštolov. V danej chvíli, ako sa zdá, je to všetkým jasné: "Umyl si nám nohy." A práve vo chvíli "jasnosti", kedy sa uspokojíme a presvedčíme samých seba, že vieme, o čo v danej chvíli ide, prehrávame na plnej čiare.

O niekoľko dní sa pohľad pred tým chápajúcich apoštolov mení. Už nechápu, ale vyčítajú: "Pane, my sme uverili v teba a to čo si nám urobil? Akože si zomrel na kríži? Akože je to možné, že nie si v hrobe? Prečo si z nás robíš bláznov..."

Namiesto odvahy sa ich srdcia napĺňajú strachom, bolesťou, sklamaním.... Chcú všetko zabaliť, ako veľký omyl. Chcú sa vzdať Krista, jeho Slova, a možno aj cirkvi, ktorú v ich mene založil... Chcú odísť von. Do svojej predchádzajúcej práce. K ľuďom s ktorými sa stretávali a s ktorými žili... 

Každú správu, ktorá sa dotýka prázdneho hrobu a je spojená s emóciami, odmietajú. Ženám pre istotu neveria. Ján a Peter utekajú, aby sa presvedčili, či "pochopili", o čo v to veľkonočné ráno ide... No odpoveď nedostávajú... 

Poviete si, že je to situácia z pred viac ako dve tisíc rokov.... No prepáčte mi, nemôžem s vami súhlasiť. Je to situácia z nášho - môjho, i tvojho života.

Ak si povieme, že "Chápeme, čo nám Ježiš urobil. Čo pre nás urobil." - tak sme skončili. Možno uvidíme bohatých farárov, plné kostoly ľudí, spovednice, omše... to čo si chránia kresťania na Veľkú Noc a povieme si: Robia to preto, lebo im to tak niekto natlačil do hlavy. 

Lenže za každým "bohatým farárom" sa skrýva Boh, ktorý prichádza k človeku a nezáležiac na tom, či ten kňaz je blízko Bohu, alebo "sa snaží vybočiť z cesty svätosti", dáva hriešnikom lásku, radosť, odpustenie. Nanovo sa dotýka problémov človeka, jeho pádov vo sviatosti zmierenia a hovorí : "Je ti odpustené..." A ľudia vedia, že Ježiš odpúšťa aj to, čo si my navzájom medzi sebou nevieme odpustiť... 

 Za každým svätým príjímaním sa skrýva živý Ježiš, ktorý je  v malej hostii a ak mu dovolíme, pretvorí naše srdcia láskou. Stačí ak ho o to poprosíme...

Ježiš ostáva, nezávisiac na tom, akú má človek mienku o jeho cirkvi, biskupoch, škándáloch... Ostáva, aby sa nás dotýkal, aby ná uzdravoval, aby vstával z mŕtvych, zmizol z hrobu a priniesol nám život.

Priznávam sa. Nechápem to. Ale toto moje priznanie je víťazstvom. Pretože Ježiš,  ma vedie, a učí , že je tu vždy so mnou... v bolesti, v radosti... a že jeho Veľká Noc má svoju Moc. Moc ktorá sa nekončí...

Odísť od Krista, znamená, že presvedčíme sami seba, že poznáme Boha. Ostať pri ňom, znamená, povedať mu, že ho nechápeme.... A to je pre neho výzva.... Chce byť s nami a učiť nás v skrytosti srdca. Nie cez škandály, ktoré pretriasajú média... ale len tak... v tichu. Možno pri prázdnom hrobe. Možno v modlitbe, či pri čítaní svätého Písma....

Pane, daj, aby som ťa nikdy nepochopil....