« Späť

M - učeníci otázky

M - učeníci otázky

Jeden problém – desať otázok – a sto návrhov na to, ako, kde a kedy ho vyriešiť...Len ktorý návrh je ten správny? A čo sa za ním skrýva? Vzdanie sa zodpovednosti alebo úprimná snaha pomôcť? Dnes sa na to pýta Ježiš svojich učeníkov, ktorých postavil pred zdanlivo neriešiteľný problém. A sú tak bezradní, že sa v jednej chvíli stávajú „otázkovými mučeníkmi.“

 

Ježiš ich postavil  pred „malý problém.“ Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“  Ukázal na zástup ľudí...

Ostatní, čo postávali okolo, zbledli a odľahlo im, že sa to nespýtal priamo ich. Ani Judáš, správca mešca, nebol dosť bohatý aby nakŕmil zástupy....  Jednoducho je to stratený a neriešiteľný prípad...

Filip si baj očko okukol  zástup a zahlásil nahlas, čo si iní iba mysleli: „Je to beznádejné. Nemôžeme nakupovať. Ani 200 denárov nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo i len kúsok... Kapituloval. Vzdal sa spoluzodpovednosti za problém....

Tu však príbeh nekončí, do ich rozhovoru sa zapletie istý riešiteľ – Ondrej, brat Šimona Petra: „Nuž Majstre, nádej by tu bola, ale neviem,  neviem. Vidíš toho chalana. Tak ten má 5 jačmenných chlebov a dve ryby. Ale to nám nepostačí, aj keby sme ich rozlámali na zrnká...“ Akoby si v srdci hovoril: Ja to riešiť nebudem, ale môžem povedať niečo, aby si azda Majster nemyslel, že sa o jeho starosti nezaujímam. Aj tak to, čo som práve povedal  je  riadna hlúposť... je to nemožné.

Ostatní učeníci mlčali. Možno niektorí premýšľali o mieste, kam by  mali ísť nakúpiť chlieb aspoň v tom množstve, že by vyprázdnili „apoštolský mešec,“ ; ďalší hundrali a hovorili si: „Nech tých ľudí pošle preč, my nie sme ich otrokmi...“

A výsledok? Hoci sa každý snažil prispieť aspoň myšlienkou, problém ostal problém.

Ľudia boli hladní a ľudské riešenia sa stratili v beznádeji.

Ježiš vedel čo robí. Jednou vetou  položil svojich učeníkov na lopatky.....

Mal svoju stratégiu. A nepotreboval obchody. Nevyberal vzdialené miesta na to, aby nasýtil ľudí.... Nechcel a nemohol ich poslať preč...

Prvé pravidlo jeho konania  má dve písmená: TU  -teda na lúke, ďaleko od miest, kde by sa ľudia mohli spoliehať na peniaze a na známosti.

 TU – znamená zoči voči podmienkam, ktoré sú... A nie také o akých hovoríme my, keď skloňujeme slová typu: „Keby toto... a keby tamto...“ Ježišovo pravidlo je nemenné a dvojpísmenové: TU

 No nestačí. Hneď do praxe uvádza aj druhé. To, ktoré naučila Panna Mária sluhov v Káne Galilejskej, keď im pošepkala:Urobte všetko čo vám povie... A apoštoli si ho zapamätali tiež.

A tak keď im Ježiš prikázal, aby usadili ľudí, neváhali a hneď sa pustili do práce...

Sem tam ich rátali, ale keď prišli k číslu 5 tisíc, vzdali to.... Toľko tam bolo iba mužov, čo ešte ženy a deti???? Už to neriešili. Stačí im pravidlo číslo dva a to bolo jasné.

Ježiš  použil aj tretie pravidlo. A vysvetlil ho celkom stručne: Jedným trojpísmenovým slovom:DAJ.

Prijal všetko, aj keď je to zo strany človeka iba „odrobinka.“ Tak nejako to videl Ondrej, keď ukázal na chlapca, ktorý mal 5 chlebov a 2 ryby a porovnal ho s 5 tisícovou  masou mužov....

Ježiš vzal chleby a ryby, ďakoval, lámal ich a rozdával... To je pravidlo číslo štyri... s názvom Biznis požehnania: - bez peňazí, bez stabilného miesta, v rozhovore s Otcom a zadarmo... a viac ako treba...  

Len na okraj, teológovia tomu hovoria: plnosť Božieho požehnania.

A potom  znova Ježiš vsadil na druhé pravidlo a prikázal  svojim učeníkom: „Pozbierajte...“ A naplnili  dvanásť košov .... Požehnanie, ktoré ľudia už nevládali uniesť vo svojich žalúdkoch...

 Za to v hlavách a v rukách si ešte niečo niesli. Svoju pravdu. Premýšľali: „Ak tohto urobíme kráľom, tak nám bude sveta žiť...“ A chceli sa ho zmocniť. Možno by ho spútali a odvliekli...

 No Ježiš zvíťazil. Zdrhol sa skôr, ako sa rozhýbali svedkovia zázraku....  A tak sa ich „pravdivý zámer“ stratil rovnako, ako slnko, ktoré zapadá....

 

Je už noc. Nuž sedím si tu a premýšľam....

 Ani mne sa vždy nepodarilo správne „identifikovať“ Božie znamenia...

aj ja som prežívala s hrôzou chvíle, keď som stála pred neriešiteľným problémom....

a tiež som bola svedkom zázrakov...

 A ja som sa chcela zmocniť Boha a povedať, že ho už dobre poznám, že viem, čo pre mňa urobil... a mala som šťastie, že skôr ako som to vyhlásila „zdrhol“. Stratil sa, aby som ho každý deň hľadala v novom svetle a aby som sa učila jeho managérskym pravidlám....

Doteraz som si myslela, že evanjelium dnešnej nedele je o lámaní chleba. No teraz viem, že je o mne  a o hľadaní či nachádzaní „strateného Boha“ plného prekvapení....

Poďme k nemu, robí ich dnes, bude aj zajtra. Tu a teraz....

 

Ozaj čím vás už prekvapil?

 

 

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jozef Fatura
čím ma prekvapil?
-teraz nie, možno inokedy,
ale keď si spomeniem na hociktorú všednú príhodu, ktorú som bral ako samozrejmosť, vždy mi zvlhnú oči od dojatia, keď Boh dovolí vo svojej nekonečnej milosti, aby som to pochopil a uvedomil si, že tu je a miluje ma emoticon
Odoslané 29.7.2012 23:02.
Tretia adventná nedeľa - radostná...
Je pochmúrne, daždivé, sychravé ráno. Práve sa skončila raňajšia omša a vychádzame z kostola.
Som ešte ospanlivý, zamyslený , pod vplyvom zaujímavej kázne, keď odrazu zdvihnem hlavu a predo mnou vidím, pred kostolnými dverami čupiaceho chlapa v stredných rokoch .
Vyzerá dosť otrhane, na zemi čiapka a v nej pár 10 centoviek. Bez rozmýšľania siahnem do vrecka , že vyhrabem nejaké centy, ale mám iba jednoeurovku. V okamihu sekundy mi prebehne hlavou myšlienka: " dať či nedať ?" ale moja ruka takto nerozmýšľala a automaticky hodila mincu. Eurovka pyšne zaujala svoje miesto medzi centovkami a akoby na mňa veselo zažmurkla z čiapky.
Ale nie iba ona. Mali ste vidieť tú prekvapenú, radostnú tvár môjho bezdomovca, keď sa poďakoval. Neviem či sa mu v myšlienkach vynoril chlieb alebo vodka, ale to už nebola moja vec. Hlavne , že som mu spôsobil radosť. Veď je predsa tretia adventná nedeľa - radostná !
Odoslané 16.12.2012 18:09.