Nosím so sebou papier a pero. Malý zošit, do ktorého si z času na čas napíšem, čo mi práve brnklo do nosa... Chodím s kožou na trh.... a dovoľujem iným, aby hodnotili, skúmali, s pohoršením či s radosťou prijali „kamienok blogu“, čo ma omína v „topánke.“
Čítaj ďalej o Skúsený Boh a blato »

Ach tie cintoríny. Ani v jeden deň v roku sa na ne nedostane toľko dupotajúcich nôh ako teraz. Veľkých, malých. Dospeláckych i detských. Nie každá z nich vie, prečo tam práve prišla. Jednoducho sa to má, veď sú „Dušičky.“
Čítaj ďalej o Aj keď ma zakopete v záhrade »

Zo dňa na deň je to ťažšie. Usmievajúci sa ľudia bojujú o pokoj duše a svoje pocity vlečú za sebou. Do módy sa dostáva „parazitovanie na úkor druhých.“ Na každodenný chlieb si natierame problémy v práci, v rodine, v škole. Motto života: „Len aby bolo dobre a aby boli všetci spokojní,“ nás valcuje a vytvára z nás „sväté obrázky“ Dokedy to máme vydržať?
Čítaj ďalej o Povolanie: Nedokonalý svetlonos »

Ach ten Augustín! Dnes je svätý, ale nebol. Keby nie jeho mama a jej neustále dobiedzanie na nebeskú bránu, kto vie kde by skončil.
Čítaj ďalej o Za čo sa modlia mamy »

Cintoríny sú plné svetla ale i smutných duší... Šúchajúcich nôh, či ťažko sa pohybujúcich francúzskych barlí... mám čo oplakávajú svoje deti a veľmi, veľmi by im priali, aby boli v nebi. No nebo je niekedy v srdci mamy.
Čítaj ďalej o Cintorínské povídání »

Spomienka na zimu.
Čítaj ďalej o POsypák,POpol, KAmienky.... a naša dokonalosť »

Je prestávka. Deti pobehujú po chodbe a s chuťou hryzú do desiaty. Mať "dozor" je skvelé.... Dozviem sa veľa. Od tých, čo chodia na náboženstvo i od tých druhých..... No dnes je to iné....
Čítaj ďalej o Aj etikári potrebujú veriť v Boha »

a nielen môj... Jedného dňa ti Boh vezme pero... Dotečie "atrament" pozemských dní. Už ani jedna bodka, ani čiarka, ani opravený "ypsilon".... Príbehy, poviedky, romány, komédie, tragédie a..... budú odovzdané .........
Čítaj ďalej o Môj príbeh alebo... skôr ako sa to stane »

"Vždy ju mal rád," vraví mama a hľadí do diaľky. Rozumiem. Obom nám chýba. Otec, manžel... Je čas Vianoc a naše duše objíma to isté lano nevypovedanej bolesti.
Čítaj ďalej o Novoročný deň »

Vyťahujem veci zo "šuflíka". Úvahy, či príbehy čakajúce na plnosť času. Na chvíľu keď.... keď sa bolesť dotkne tohto sveta, ľudskej duše... či na chvíľu keď sa SAMO vražda stane realitou.
Čítaj ďalej o SAMO vražda »

Vitajte v krajine hľadajúcich i strácajúcich (sa). Strácajúcich samých seba, strácajúcich iných, alebo len tak - obyčajné veci....
Čítaj ďalej o Krajina hľadajúcich a strácajúcich sa »

Dnes som stretla na benzínke muža. Potrebovala som pomoc... Dotlakovať vzduch do kolies... "Mohli by ste?" pýtam sa nesmelo... "Samozrejme, nech sa páči... poďme na to... ."
Čítaj ďalej o Sú "ľudia" a "ľudia" »

viem že si tu... No inak, ako včera. Život sa mení vo chvíli, keď má priniesť úrodu. Rovnako ako jar, leto, jeseň i zima.
Čítaj ďalej o Aj keď Ťa nevidím »

Leto... čas festivalov ale i dlho odkladaných stretnutí... Čas, ktorý ignoruje hodinky v mobile alebo na ruke, a to len preto, že nad pozemským časom je nadčasový Boh.
Čítaj ďalej o Boh nad stredoeurópskym časom »

Po chrbte mi behajú zimomriavky. Všetko sa udialo behom niekoľkých mesiacov No v mojom živote a v spomienkach bude mať vždy čestné miesto. Možno budem dnes písať dlho, ale prosím o trpezlivosť... Veď práve ona nám pomáha v tých druhých objaviť dary... O kom chcem písať? O žene, menom Klára.
Čítaj ďalej o Deň, keď prehovorí Boh »

Kráčala po ulici. Opierajúc sa o dve barle, bojujúc s pľúcami o každý nádych... Starká... Chvejúca sa pod unikajúcimi dňami života...
Čítaj ďalej o Starká? Prípad pre »

Volám do neba... Pýtam sa... a čakám odpoveď. Si tak ďaleko no zároveň aj blízko...
Čítaj ďalej o Modlitba za teba »

Ako ľahko súdime iných.... ako ľahko nimi pohŕdame a predsa.... Modlím sa, aby sme vedeli čítať celé príbehy života a neurobili bodku za prvou, či druhou kapitolou z knihy ľudských životov.
Čítaj ďalej o Tebe, čo hovoríš, že ma poznáš... »

Nuž asi má na to dôvod. Keby nám ho dal, nejeden z nás, by ho "dobre" využil... Na čo? Na splnenie prianí...
Čítaj ďalej o Prečo nám Ježiš nedá bager »

Pozdrav k Veľkej noci som začala písať na Kvetnú nedeľu večer... Niekoľko minút po tom, ako som sa vrátila z koncertu... Nie že by som bola skúpa na slovo, ale akosi som ho nevedela a nemohla dopísať. To "pôstne Haleluja" potrebovalo dozrieť v mojom srdci.... Dozrieť a preporodiť sa k "Veľkonočnému Haleluja..."
Čítaj ďalej o Pôstne Haleluja a veľkonočný pozdrav »

Veru. Občas sa ťažko z pera i z hlavy derú priania.... Zvlášť vtedy, keď svoj sviatok neoslavuješ na zemi, ale na „druhej strane.“
Čítaj ďalej o Neviem, čo ti mám prať, keď to dobré už máš »

A teraz vážne.... skúsme priložiť ruku k dielu.... Darovať kúsok samých pre dieťa, ktoré bojuje o život... Prosím a žobrem spolu s Barborkou o ktorej som vám už písala... Neustále sa modlí za Edka a aj dnes... V čase, keď Edko potrebuje kostnú dreň. V čase, keď zhasína nádej, že ju môže dostať.... Nevzdávajme sa. Možno sa medzi nami nájde niekto, kto vie zachrániť život.
Čítaj ďalej o Barborka, Edko a kostná dreň »

Príde deň, keď budem písať posledný list. Deň ktorý sa blíži. Hodinu, po hodine, minútu po minúte... Čo v ňom bude? Ako ho napíšem? Aké slová doň vložím? Nuž asi takto...
Čítaj ďalej o Posledný list »

Čo to táram? Je možné modliť sa za Boha? Nuž skôr ako začnete čítať tieto riadky, prosím skúste sa „vpratať do viery dieťaťa.“ Chcem vám písať o malom dievčatku, ktoré dáva do pozoru celé nebo i ľudi okolo (vrátane mňa). Píšem tieto riadky v nádeji, že „do pozoru“ dá aj vás.
Čítaj ďalej o Modlitba za Boha (alebo o Barborke a Edkovi) »

Nakupujem v Lídli. Stojím v rade a čakám, kým budem môcť zaplatiť. Predo mnou mladý muž a dve na plné kolo chichotajúce sa slečny.... Nie nechystám sa vzdychať, ani nariekať.... práve naopak. Chcem ďakovať.
Čítaj ďalej o Neznámej pani a tebe.... »