Vilnius bol hlavným mestom Litovského veľkovojvodstva, ktoré siahalo v 15. storočí od Baltského k Čiernemu moru. V meste pôsobila sv. Faustína Kowalská, kde dala podľa svojej vízie namaľovať prvý obraz Božieho milosrdenstva.

Do Vilniusu sme dorazili v sobotu podvečer, stihli sme svätú omšu s platnosťou na nedeľu práve v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva, ktoré sme plánovali navštíviť. Pán nám doprial v tomto chráme ešte aj adoráciu s požehnaním. Potom sme sa túlali po uliciach centra, aby sme našli niečo na jedenie.

Sanktuárium Božieho milosrdenstva. Pôvodne gotický kostol dnes chráni prvým obraz Božieho milosrdenstva, ktorý bol namaľovaný v roku 1935 podľa vízií sv. Faustíny Kowalskej, ktorú neskôr preložili do Krakova. Aj keď sa Faustíne obraz nepáčil, nezodpovedal jej víziám, dodnes je milostivý. Svedčí o tom množstvo ďakovných predmetov.

V 13. storočí sa Baltské kmene spojili proti prenikajúcim nemeckým rytierom. Vytvorili Litovské veľkovojvodstvo. Vilnius sa stal jeho centrom v 14. storočí. Litovci začali byť výbojní a rozširovali sa na východ a juh. V 15. storočí dosiahli až k Čiernemu moru. Obsadili územie dnešného Bieloruska, väčšiny Ukrajiny a časti Ruska.

Miesto, kde stojí katedrála bolo pôvodne spojené s pohanským bohom Perkunom. Neskôr tu vyrástol gotický kostol, keď Litovci prijali kresťanskú vieru. Dnes je to v klasicistickom štýle prestavaná Katedrála svätého Stanislava a svätého Vladislava s oddelenou vežou.

V katedrále sa nachádza Kaplnka sv. Kazimíra (1458-1484), litovského patróna, v ktorej sú uložené jeho ostatky.

V roku 1572 žilo vo Vilniuse 850 tisíc ľudí z toho 80 % Litovcov. Po vzniku Poľsko-Litovskej únie v roku 1569, do ktorej Litovci vstúpili oslabení, začali do centra bývalého Litovského veľkovojvodstva prenikať Poliaci a Židia. Neskôr, keď bolo Poľsko rozdelené veľmocami, Rusko dostalo aj Vilnius. Okolo roku 1900 bolo vo Vilniuse 40 % Židov, 30 % Poliakov, 20 % Rusov a len 2 % Litovcov. Vilnius nazývali aj Jeruzalemom Pobaltia.

Pravoslávny Kostol sv. Paraskévy v centre Vilniusu

Židovská štvrť je tvorená dvojpodlažnými domami. V nej sa skrýva aj rodný dom veľkého židovského učenca Gaona z Vilniusu (1720-1795), ktorý hájil tradičný judaizmus, najmä jeho morálne hodnoty. Vyzdvihoval štúdium. Odsudzoval v tej dobe sa vzmáhajúce chasidské hnutie, ktoré vzniklo na dnešnej Ukrajine a vyznačovalo sa radosťou a pokorou pri každodennom konaní. Kládlo dôraz na intenzívne prežívanie viery, čo človek mohol dosiahnuť len úplným odovzdaním sa a priľnutím k Bohu. Niečo ako Obnova v Duchu Svätom v kresťanstve.

Veľká zborová synagóga vo Vilniuse bola postavená v roku 1903. Vilnius mal vyše sto synagóg a modlitební a 10 duchovných škôl.

Po 1. svetovej vojne chceli Litovci svoje historické centrum opäť za hlavné mesto krajiny, ale v roku 1920 Poliaci Vilnius anektovali a oni si museli hlavné mesto zriadiť v Kaunase. Dnes žije vo Vilniuse vyše pol milióna obyvateľov a z toho je 63 % Litovcov, 17 % Poliakov, 12 % Rusov a 0,5 % Židov.

Mohutný barokový kostol svätého Kazimíra je najstarším barokovým kostolom celého mesta.

Ráno pred cestou som sa ešte stihol obehnúť mesto s jeho najkrajšími pamiatkami. Poklonil som sa ešte raz pred obrazom Božieho Milosrdenstva a prosil som Ježiša za blízkych, spoločenstvo a cestu domov. Čakala nás cesta domov dlhá 1140 km. Stihli sme to do polnoci. Počas dlhej cesty sme sa zdieľali, čo koho najviac počas púte oslovilo. Modlili sme sa za zmierenie medzi cirkvami a národmi.

Kostol sv. Anny je skvostom gotickej tehlovej architektúry, vysvätený bol v roku 1500. 

Nadbránový kostol skrýva zázračnú ikonu Matky Božej Brány úsvitu (alebo Ostrej brány) – Matky Milosrdenstva. Veža s bránou bola postavená v rokoch 1503 až 1522 ako súčasť opevnenia. Kaplnka zasvätená Panne Márii bola vybudovaná bosými karmelitánmi v roku 1671. V tomto kostole sa Panna Mária zjavila sv. Faustíne.

Po celé stáročia bola ikona Matky Milosrdenstva jedným zo symbolov mesta. Panna Mária v tejto uctievanej ikone spájala katolíkov a pravoslávnych. Obraz v renesančnom štýle bol dokončený asi okolo roku 1630. Panna Mária je na ňom pravdepodobne v požehnanom stave. Podobné skríženie rúk s výrazom modlitby, odovzdania sa Bohu a prijatie Božej vôle je ako na obľúbenej ruskej ikone Umilenia (nežnosti).

Počas našej dvojtýždňovej cesty sme prešli cez takmer výlučne katolícku krajinu Poľsko. Najsevernejšie zasa bola najviac luteránska krajina z celej cesty – Fínsko. Na východe bola takmer výlučne pravoslávna krajina Rusko. Poľsko bolo formované v histórii aj s veľkým prispením judaizmu, podobne i Litva. Pravoslávie silne vplývalo od rozdelenia Poľska. Najpestrejšou krajinou a jedinou takou v Európe, kde je silný podiel luteránov, pravoslávnych, katolíkov a v minulosti i židov je Lotyšsko. Najviac ateistická krajina počas cesty bolo Estónsko. Veľká národnostná pestrosť najmä v Pobaltských krajinách im dáva šancu k vzájomnému odpúšťaniu historických krívd. Cesta je však ešte ďaleká, lebo krivdy a nerovnosť národov pretrvávajú.

Riešením týchto problémov nie je rozpustenie národov, jazykov, náboženstiev a rás v multikultúrnom kotle, ale zachovanie si rozdielností spojených so vzájomným rešpektom a úctou. Malo by ísť o priateľský rovnocenný vzťah, v ktorom sa rozdielni ľudia spolu rozprávajú a počúvajú.

Podľa mňa by k zmiereniu náboženstiev, národov a rás prispelo:

1. spoznávanie špecifík tých druhých, vzájomné navštevovanie sa, spoločné akcie

2. postupné budovanie dôvery, odstraňovanie podozrievaní, predsudkov a strachov

3. uznanie a odpustenie si vzájomných krívd

4. prianie si všetkého dobrého, žehnanie si navzájom, vzájomná modlitba

Ako katolík považujem pravoslávnych za bratov, podobne ako sv. Ján Pavol II. Máme toho s nimi veľmi veľa spoločného, spoločný pôvod od Ježiša, sviatosti, eucharistiu, úctu k svätým. O miernych teologických odlišnostiach, ktoré nemajú význam pre praktickú duchovnú cestu k Bohu, nech sa dohadujú teológovia. S pravoslávnymi bratmi i väčšinou protestantov sa zhodneme na hlavných častiach vyznania viery. Veríme v spásonosnú smrť a vzkriesenie Božieho syna Ježiša Krista. Všímam si už 30 rokov od môjho obrátenia k živému Bohu mnohotvárne pôsobenie Ducha Svätého a ochutnával som z dobrých plodov činnosti Ducha Svätého v našej cirkvi, u pravoslávnych i v mnohých protestantských cirkvách.

Nech je v tom oslávený Trojjediný Boh, Otec, Syn a Duch Svätý!