« Späť

Otče náš - úvod

Uvedomme si Bratia a sestry tú veľkú milosť, že Boh mi dovoľuje prihovoriť sa mu v modlitbe. Boh je ochotný nadviazať so mnou dialóg a počúvať ma. /Nie je to naopak – ty buď Bože rád, že som si našiel na teba čas a dačo ti porozprávam či tu v kostole zaspievam atď./

Vďaka modlitbe Boh pre nás nie je vzdialený neznámy, nedosiahnuteľný, ale naopak – dokonca nám chce ukázať svoju tvár, chce, aby sme ho videli, preto poslal svojho syna – Ježiša. V Kristovi, v jeho konaní a v jeho učení sa učíme aj my spoznávať samotné Božie myšlienky a Božiu vôľu.

A sám Boh v Ježišovi nás učí ako sa máme s ním rozprávať – aké slová použiť. A to prostredníctvom modlitby Otčenáš. Túto modlitbu nám v evanjeliách zachytávajú Matúš a Lukáš.

Často naša modlitba vyzerá ako táranie s množstvom slov – niekedy naozaj vyslovujeme len formulky a duchom sme úplne niekde inde. Najlepšie sa asi sústreďujeme vtedy, keď vo veľkej núdzi Boha o niečo prosíme, alebo mu ďakujeme za prežité dobro. No dôležité je, aby aj mimo týchto intenzívnych zážitkov a situácií bol v hĺbke našej duše stále prítomný vzťah k Bohu. Preto musíme k Bohu vzťahovať a rozprávať s ním o každodenných udalostiach života. /Mala by byť v nás taká akási tichá Božia prítomnosť v pozadí nášho myslenia, uvažovania, bytia.../

Toto tiché vnútorné prebývanie s Bohom treba sýtiť a k tomu slúži konkrétna modlitba slovami predstavami, myšlienkami.

Bez modlitbovej pomoci sa naša vlastná modlitba a náš obraz o Bohu môžu stať subjektívnymi a nakoniec budú väčšmi odrazom nás ako odrazom živého Boha. V slovách modlitieb, ktoré vyšli i z tradície Izraela, i z Cirkvi sa učíme spoznávať Boha a aj seba samých.

Myšlienka zvyčajne predchádza slovo, hľadá slovo a formuluje ho. Ale pri modlitbe napr. žalmov, alebo liturgickej modlitbe je to presne naopak. Slovo, hlas nás predchádza a sluch sa má k tomuto hlasu pridružiť a počúvať a uvažovať.

Ako hovorí sv. Písmo – my ľudia ani nevieme za čo sa máme modliť (Rim 8,26) – sme príliš vzdialený od Boha je pre nás príliš tajomný a veľký. A preto nám Boh prišiel na pomoc – on sám nám predkladá slová modlitby a učí nás modliť sa. Dovoľuje nám v tých slovách postupne ho spoznávať a približovať sa k nemu.

Tak sa stáva zjavným niečo z toho, čo je vlastné kresťanskej mystike /na rozdiel napr. od Budhizmu/ Tá nie je v prvom rade ponorením sa do seba, ale stretnutím s Božím Duchom v slove, ktoré nás predchádza.

U Lukáša nachádzame modlitbu Pána Otčenáš rozobratú v tejto súvislosti: „Ježiš sa raz na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil povedal mu jeden z jeho učeníkov – Pane, nauč  nás modliť sa.“ (Lk 11,1) Kontextom tu teda je stretnutie učeníkov s Ježišovou modlitbou, ktoré v nich vzbudzuje túžbu naučiť sa od neho modliť. To má veľký význam, že Lukáš kladie Ježišovu osobnú modlitbu do súvisu s modlitbou Otčenáš. Tým akoby nám Ježiš dával účasť na svojej vlastnej modlitbe a vovádza nás tak do vnútorného dialógu trojičnej lásky, akoby vyťahujúc naše ľudské potreby k Božiemu srdcu.

Význam Otčenáša siaha ďalej ako len k odovzdaniu slov modlitby. Otčenáš chce formovať naše bytie, život, chce, aby sme si cvičením osvojili Ježišove zmýšľanie.

Teda v prvom rade sa musíme snažiť spoznať Ježišove myšlienky, ktoré nám chce v týchto slovách modlitby zanechať a odovzdať.

Štruktúra tejto modlitby – pozostáva z úvodného oslovenia a 7 prosieb. Tri z tých prosieb sú v druhej osobe jednotného čísla /TY/ a štyri v prvej osobe množného čísla /MY/. Tie prvé sa týkajú Boha v tomto svete ostatné sa týkajú našich nádejí, potrieb, ťažkostí. Je to podobne, ako je to na tabuliach desatora, ktoré sú rozvinutím hlavného prikázania lásky k Bohu a blížnemu.

Tak sa aj v Otčenáši potvrdzuje primát Boha z ktorého vyplýva starostlivosť o správne ľudské bytie.

Nič nemôže byť správne usporiadané v našom živote ak neexistuje správny poriadok medzi nami a Bohom.

Nech nás teda modlitba Pána – formuje k osvojovaniu si Ježišovho zmýšľania.

A konkrétnym predsavzatím pre nás môže byť:

Rodičia – má vo vašom manželskom a rodinnom živote priestor spoločná modlitba?

Deti – zavolajte rodičov pomodliť sa.

Starí rodičia – zavolajte vnúčatá k spoločnej modlitbe a samozrejme vysvetlite im čo to moditba je.