Don Bosco hovoril: „Keď hovoríte dve slová z kazateľnice, jedno nech je o dobrej svätej spovedi.“A aj niektorí z vás ma povzbudili, aby som túto tému spomenul – tak myslím si, že nám tu dnes aj celkom dobre pasuje. Mali by sme hovoriť o Jánovi Krstiteľovi a pokračovať v tajomnom zvestovaní narodenia Pána Ježiša. Pozrime aký to má súvis s tou sv. spoveďou.
Poslaním Jána Krstiteľa bolo pripraviť cestu pre Ježiša – v ňom sa napĺňajú aj slová dávneho Izaiášovho proroctva: „Hlas volajúceho na púšti – pripravte cestu Pánovi.“ Ján hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. A tu sa môžeme pýtať samých seba – ako je to s našou prípravou na príchod Pána? Ako vyzerá ta naša cesta – to naše vnútro – či je naozaj očistené od všetkých hriechov, aby mohol do čistého srdca vstúpiť vo sv. prijímaní taký vznešený hosť?
Tá cesta – naše vnútro – alebo ešte akási vnútorná citlivosť na hriech je u začiatočníkov veľmi slabá. Slabo je tá cesta vyrovnaná, upravená. Vidia na nej len akési veľké balvany a vlastne iba tie veľké balvany si na tej svojej ceste všímajú. Spytovanie svedomia takýchto ľudí vyzerá asi takto: Ide na sv. spoveď po roku a ani nevie aké hriechy spáchal – veď nikoho nezabil, ani nič neukradol – akoby spytovanie svedomia začínalo pri piatom a končilo pri siedmom Božom prikázaní. Také hriechy, ako pyšné myšlienky v tomto štádiu veľmi do úvahy neprichádzajú.
Tí, ktorí už začali tú svoju cestu duchovného života trošku upratovať - najprv potrebujú odstrániť balvany – to sú ťažké hriechy. A potom sa púšťajú do všedných. Je pravdou, že sa všetkých hriechov nikdy nezbavíme – veď to aj Božie Slovo hovorí, že kto by tvrdil, že nemá hriech je klamár, ale to neznamená, že nemáme upratovať. A tiež to neznamená, že komu sa aj dlho darí odporovať ťažkým hriechom, že by už nikdy do nich nepadol. A taktiež tí, ktorí napredujú v tom raste duchovného života, prípravy tej cesty pre Pána, tak okrem snahy nerobiť zlo, viac snahy vkladajú aj do konania dobra. To akoby popri upratovaní tej cesty – snažili sa tam aj sem tam nejakú ozdobu, či kvet daťJ
Pri tom upratovaní nám nenahraditeľným spôsobom pomáha samozrejme sv. spoveď. Tá zázračným spôsobom všetko vyčistí. (Zaujímavé nie? Hosť, ktorému máme pripraviť cestu – a snáď sa o to v rámci svojich schopností snažíme, si väčšinovou účasťou tú cestu upraví sám.) Tu je vidieť ako nás Boh túži zachrániť a túži nám odpustiť naše previnenia. Prezrádza to, okrem mnohých iných skutočností už aj ten fakt, že pri zvestovaní, keď sa Mária a Jozef dozvedia, ako majú Božieho Syna pomenovať – tak v jeho mene Ježiš – je odhalené znova niečo z tajomstva Boha. A to konkrétne Boh zachraňuje alebo ešte presnejšie je to vyjadrené v zjavení, ktoré mál Jozef vo sne (Mt 1,21), keď mu anjel hovorí, že má dať dieťaťu meno Ježiš, lebo on svoj ľud vyslobodí z hriechov. Meno Ježiš a Jahve majú v hebrejčine ten istý základ. Teda tajomné meno Boha Jahve, ktoré zjavil Boh Mojžišovi – teraz sa ešte viac odhaľuje. Meno Boha je dopovedané ešte ďalej – Boh, ktorý je, ktorý skutočne existuje – je zachraňujúci Boh, ktorý oslobodzuje svoj ľud z hriechov.
Treba však doplniť tento dôležitý dodatok. Toto prisľúbenie, že Ježiš prichádza oslobodiť svoj ľud od hriechov mohlo spôsobiť u Izraelitov veľké sklamanie. Prečo? No oni nečakali niekoho, kto im príde hriechy odpustiť, ale kto prevezme v Izraeli vládu a moc a bude vládnuť a kraľovať. Ľudia sa totiž necítili utláčaný hriechmi, ale svojou biedou a chudobou, neslobodou. /Nie je to aj dnes podobne?/
Koľkí si naozaj myslia, že by hriechy a ich slabosti boli ich primárnym problémom. Keď nevedia poriadne ani dobro od zla odlíšiť. Hriechy si ospravedlnia veľmi ľahko – vetou – všetci tak žijú a hotovo. Nie, že by oľutovali poriadne pred Bohom a uznali si chybu. Ale vedz, že aj keby si bol jediný – nie v tomto kostole, ale na celom svete, ktorý bude žiť podľa Božej vôle, tak konáš správne a celý svet nesprávne. Vždy mi prídu na myseľ v tejto súvislosti –udalosti z Noemovho života. Za jeho čias tiež všetci tak žili. Ale ako? No zle. Neposlúchali Boha a tak to aj dopadlo. Zachránil sa iba Noe s rodinou.
A aj keď priviedli k Ježišovi ochrnutého...(Mk 2,5n) – On mu povie - synu odpúšťajú sa ti hriechy. Ale im o to predsa nešlo. Trpiaci človek, i ľud, ktorý to pozoroval boli sklamaný, že ho neuzdravuje, a mohlo to dokonca vyzerať tak, že mu Ježiš nechcel pomôcť a nebral do úvahy jeho skutočnú núdzu.
A Ježiš im to vysvetľuje - Čo je ľahšie povedať tomu človekovi – vstaň vezmi si lôžko a choď, alebo odpúšťajú sa ti hriechy? Naozaj – čo je ťažšie???Až potom dodá Ježiš, aby ste verili, že mám moc odpúšťať hriechy, uzdraví toho chorého.
Skončím dvoma citátmi zo Sv. písma, ako nám Boh odpúšťa hriechy – v tom budeme aj nabudúce pokračovať – to je ako návnada na budúce, aby ste povzbudili prísť aj tých, ktorí sú možno už dlho a ďaleko od Pána – že čo ich čaká, ak mu zveria svoje hriechy. „A na ich hriechy a neprávosti si viac nespomeniem.“ (Hebr 10, 17) „Lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy.“ (Iz 38, 17)
