Edith: H o r a T á b o r

Peter,a komuže

by tu dobre nebolo?

Nedivím sa ti,

hora kvitne kríkmi

zeleň nádeje farbí trávu

spievajú vtáčky

a zem je plná

farebných hviezdičiek,

i majestátne olivy mlčia

ako svedkovia

že tak to bolo.

Nevidím Eliáša ani Mojžiša

iba Pána v rukách veľkňaza

usmiateho a láskavého

a desiatky Jánov a Petrov,

Tomášov a Jakubov,

Bartolomejov a Júdov....

Magdalén,

Márií a Márt.

Musíme z Hory späť

ku svojim núdzam a prácam

po krátkom pookriatí.

Azdai k bolestiam

našim a našich.

Ale Tábor....

si iba náznakom

že potom nám bude dobre

a preto schádzame

s piesňou na perách:

Pán bol a je tu

pre nás

a raz bude

naveky.