« Späť

Slnečnice

Slnečnice

Jedna naša priateľka mi poslala krásnu pohľadnicu so slnečnicami. Vraj len tak. A ja som si spomenula na jeden milý príbeh. Len tak, na odľahčenie.

Keď ma prepustili z práce-školy, musela som si hľadať nové miesto. K rodičom som nemohla, ocko si ma 7 rokov po krste neprial vidieť. Ale Pán mi pomohol. Cez tajne sväteného otca saleziána som dostala dobré zamestnanie v pobočke výskumného ústavu liečiv. Šéfom bol pán, vtedy sa nám zdal starý, my ostatní sme mali všetci okolo tridsiatky. Musel byť veľmi zranený, bol veľmi málo zhovorčivý. Ani tú päťdesiatku osláviť nechcel. Ale my sme predsa len priniesli kvety a fľašku jeho obľúbeného vína. Trochu mu zmäklo srdce, pani sanitárka mala ešte jedno prekvapenie- výborný koláč, tak sme si predsa len posedeli.

Posádka sa skladala z dvoch pánov a piatich dám. Medzi rečou prišla reč na obľúbené kvetiny....keď som prišla na rad ja, povedala som: slnečnice!

A prečo?

Lebo milujem žltú farbu a to, že sa otáčajú za svetlom. Pre mňa je to symbol, kam sa mám otáčať, keď mi je nanič. Takmer všetci pochopili.

Prišiel deň mojej tridsiatky. Bývala som najbližšie ku pracovisku a mala som kľúče, prichádzala som do práce prvá. Po mne otec salezián a ostatná časť išla uličkami od stanice, dochádzali zo susedných dedín.

Keď prichádzali, všetci sa veľmi chichotali. Pozrela som sa viackrát do zrkadla, či som niečo nepokazila s frizúrou alebo make-upom. Nič. Pohostenie som mala na dobre skrytom mieste.

Príčina smiechu sa o chvíľu objasnila!

Ako posledný prišiel šéf a opatrne cez dvere skláňal .........dvojmetrovú  slnečnicu. Chichot bol z toho, ako riskoval, že sa za ním budú otáčať cez pol mesta všetky hlavy, čo sa aj stalo. Ale on to statočne vydržal! Gavalieri nevymierajú. A na umiestnenie toho skvostu mi zvyšok kolegov kúpil krásnu vázu, ktorá ho udržala. Váza existuje dodnes a milý šéf je deväťdesiatnik, keď som nedávno kráčala ulicami mestečka, okamžite ma spoznal a prihovoril sa. Býva pri dcére, a má veľa,veľavnúčeniec a pravnúčeniec. Vždy,keď vidím slnečnice, spomeniem si aj na Svetlo, aj na tohto dobrého človeka,ktorý sa nebál prijať do práce "poznačenú" na vtedajšiu dobu nepriaznivým posudkom a neznámu osobu.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
To je zase jedno krásne svedectvo. Vďaka Irmuška. emoticon
Odoslané 16.3.2013 22:35.
Veľmi milé a pekne vyjadrenéemoticon Vďaka, Irmuška!
Odoslané 17.3.2013 8:16.
Nech Tvoje srdce, ktorého Svetlom je Ježiš Kristus, stále žiari ako tá najkrajšia slnečnica v Pánovom láne živých kvietkov v tomto, i budúcom živote, to Ti z celého srdca vyprosujem, drahá Mária Irmuška! emoticon
Odoslané 17.3.2013 11:56.