« Späť

Grand

Niekedy dostaneš odmenu,aj keď ju najmenej čakáš.

Priznám sa, po prezretí výsledkov volieb som bola dosť zdrvená a povedala som si, že na raňajšiu sv.omšu nepôjdem. Pôjdem večer, pozad omy, aby ma nik nevidel, že sa tvárim ako smrteľne chorá, aby sa zvedavé susedky nevypytovali a deti neľutovali :"Teta, čo vám je." A dobrá pomôcka je aj tma. A naspäť pôjdem taxíkom, kým sa ostatní vyroja, budem doma.

Vtom sa ozval telefón, ktorý som nemohla odmietnuť. Aj moja kamarátka nebola nadšená, ale nežije sama, tak nemá azda toľko možností filozofovať, a vraví mi: vieš čo, u nás na Orave je sv.omša v rovnakom čase ako u vás teraz. Poďme spolu a spojme sa v duchu a prosme aj za nepriateľov Cirkvi. Priznám sa, hrýzla som si pery...."No doooooobre,....". Vybrala som sa teda. Zadnými uličkami, aby niekto nebodaj nezbadal pomuju pochmúrnu tvár. A pridala som do kroku.

Táto posledná predpoludňajšia sv. omša je pre deti. Už to vo mne neutralizovalo napätie, tešila som sa na ich spev.A na jasné hlásky, ktoré budú čítať.

Odrazu si prisadol ku mne nenápadný mladý muž, okolo dvadsaťpäťky. Do omše chýbaloešte zopár minút . Pohladil ma po ruke, čo ma dosť prekvapilo a pýtal sa: "Teta, vy ste neučili na cirkevnej škole? " "Ale áno, odpovedala som." Odrazu mi tvár bola známa. Oči. Ale tiež trochu smutné. " Jurko"......zašepkala som. A on: "Presne. Učili ste ma od piatej po ôsmu triedu náboženstvo". Prosím, ak máte čas, počkajte ma po sv.omši.

Dodržala som sľub. Všimla som si, že Jurko ťažko vstáva, drží sa lavice. Neďaleko mal pristavený vozík. Pomohla som mu doň a bezbariérovým východom sme zišli na cestu.

Jurko má dvadsaťšesť rokov, po maturite odišiel do armády a služba sa mu páčila....prišla však jedna autohavária, len-len že ho vytiahli spomedzi dokrčených plechov. Ostal ochrnutý na pol tela. Mesiac pred nehodou navštívil Lurdy a Fatimu.A komentoval to takto:  "Matka Božia ma povolala do inej armády....do armády tých, čo sa budú celý život modliť. Tri mesiace som bol v kóme a musel som sa odznova učiť rozprávať...ale vidíte, už mi to ide. Pridám si vás k tým, za ktorých sa denne modlím."

Keď som prišla domov, uvarila som si výborný obed a zmohla som sa len na stretlnú modlitbu: "Ježiš, Učiteľ, Ty si grand! Ty si Učiteľ, ktorý pozná správny čas a správne miesto. Ďakujem.Amen".

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Mária, hore hlavu: veď tie volebné čísla sú výsledok našich modlitieb! Pán (cez Štatistický úrad) nám oznamuje veci veľké a nevystihnuteľné, o ktorých nevieme (Jer 33,3): na Slovensku je cca 70% kresťanov, ktorí majú v sebe semeno vyššieho poznania (ktoré by malo byť rodiacou rastlinou) a Pán nám iba nastavuje zrkadlo: "aký národ (voliči) taký parlament (vláda)".
Odoslané 11.3.2012 23:04.
Peter,veľmi pekne ďakujem, že si ma trochu prebral z depky. Dovoľujem si pridať Ťa medzi priateľov.Mám rada realistov, lebo mne to trochu chýba. Vďaka.
Len...Pán bol ochotný kvôli 5 spravodlivým na Abrahámov príhovor zachrániť Sodomu a Gomoru....takže s nami je to horšie. Kam budeme utekať?.....
Odoslané 12.3.2012 8:18 ako reakcia na Peter Václavik.