Blog

« Späť

Odkaz fatimských zjavení pre nás

Odkaz fatimských zjavení pre nás

Mariánska akadémia k stému výročiu zjavení Panny Márie vo Fatime.

1. Úvodná pieseň: Keď žiaril a prekvital 

    Dovoľte, aby sme vás privítali na dnešnej mariánskej akadémii, ktorá má názov „Odkaz Fatimských zjavení pre nás.“ Našou túžbou je pripomenúť si priebeh zjavení a vzbudiť v srdciach nás všetkých hlbokú úctu a lásku k našej nebeskej Matke. Nech sú nasledujúce chvíle prežívaním vďaky za najkrajší dar stvorenia – dar Božej Matky.
    Dobrý Boh dal ľudstvu mnoho krásnych vecí. Koľko krásy je všade, kam sa ľudské oko pozrie: obklopuje nás krásna príroda s rozmanitými rastlinami a zvieratami, počúvame krásnu hudbu, obdivujeme umelecké diela. Rozochvievame sa pri pohľade na krásne maličké novonarodené dieťa. Avšak jeden dar, ktorý Boh dal ľudstvu je výnimočne krásny a vzácny. Je to dar najčistejšej Panny Márie, Matky Božieho Syna.
    V tomto roku stého výročia od zjavení vo Fatime si nanovo uvedomujeme ustavičnú blízkosť Panny Márie, našej Matky. Mária je prítomná v živote každého človeka, či o tom vie, alebo nie. Pre nás veriacich však zjavenie vo Fatime znamená ešte niečo viac. Je pre nás výzvou na spoluprácu. 

2. pieseň: Ave Maria, gratia plena

    Súrodenci Ferko a Hyacinta nedočkavo túžili po dni, kedy budú môcť chodiť k pánu farárovi na hodiny náboženstva, aby sa pripravili k prvému sv. prijímaniu.
    Ich sesternica Lucia tam už chodila a boli by radi, keby tam mohli ísť s ňou. Luciu a jej súrodencov viedla matka Mária Roza k prísnej poctivosti a jej viera v deťoch zušľachtila semienko čností, ktoré boli do ich duší zasiate už pri krste. Vštepila do ich sŕdc vernosť, ktorú pokladala za najvyššiu čnosť.
    Lucia bola veľmi bystrým dieťaťom. Roku 1913 bola prijatá medzi deti, ktoré pán farár pripravoval k prvému sv. prijímaniu. Rada sa učila. Kedykoľvek niektorí žiaci nevedeli odpovedať, kňaz sa obrátil na ňu. Stalo sa, že odpovedala lepšie ako staršie deti. Bola presvedčená, že jej bude umožnené absolvovať záverečnú skúšku. No kňaz jej raz povedal, že je ešte malá a spochybnil jej túžbu. Keď to Lucia počula, pustila sa do plaču.

    V tej chvíli vstúpil do kostola otec Cruz, ktorý prišiel vykonať trojdňové duchovné cvičenia k prvému sv. prijímaniu. Neunikol mu pohľad na uplakané dieťa a preto sa opýtal, čo sa jej stalo.
- Chcem ísť k prvému sv. prijímaniu, ale pán farár mi to ešte nechce dovoliť, lebo som malá. 
Otec Cruz vyskúšal malú Luciu. Presvedčil sa, že vie toho veľa a že tomu aj rozumie.
Prekvapený skúmal detskú dušu. V malom dievčati našiel zvláštne náboženské vlohy. Napokon povedal s milým úsmevom na tvári, akoby prorocky predvídal jej budúcnosť: „Buď vernou Pánu Bohu, lebo on si ťa vyvolil.“
    Spomienka na tieto slová posilňovala Luciu vo vernosti, keď neskoršie bola vydaná mnohým prenasledovaniam.

3. pieseň: Znej pieseň Márii

    Začalo sa to 13. mája 1917. Tento deň sa natrvalo zapísal do histórie zjaveniami, ktoré sa udiali v portugalskej dedine Fatima. Panna Mária sa zjavila v údolí Cova da Iria spomínaným trom malým deťom Lucii, Hyacinte a Františkovi, ktoré v tom čase nevedeli čítať ani písať. Deti v tomto veku boli v Portugalsku väčšinou nevzdelané a tak to nebolo nič mimoriadne. Prioritou bola práca na poli. Je zaujímavé, že zjavenia sa udiali v údolí s menom Cova da Iria, čo znamená Údolie pokoja a to v čase,  keď vo svete už tretí rok zúrila prvá svetová vojna. 

    Prvé zjavenie
    Bola nedeľa. Deti pásli svoje ovečky. Na pravé poludnie slnko páli najviac. Odrazu jasný blesk oslepil malých pastierov. Nastrašení sa obzerali po oblohe. Všade bolo jasné bezoblačné nebo. 
- Čo sa to robí? – hovorí Ferko.
Lucia počula starších rozprávať, že v máji bývajú náhle búrky a preto aj teraz myslí, že sa za vrchom zbierajú mračná. Rozhodným vodcovským hlasom hovorí:
- Poďme domov! Blíži sa asi búrka.
- Áno, poďme čím skôr, pridáva najmenšia Hyacinta.  
Zoženú rýchlo ovce a vedú ich smerom k údoliu. 
Keď boli pod starým dubom v polovici stráne, ďalší a ešte ostrejší blesk oslepil ich oči. Naľakane zrýchlili kroky.
Len čo prišli dolu do údolia, zastali ako skamenení. Sotva na dva kroky od nich, v konároch mladého duba, vo výške asi jedného metra, videli krásnu Paniu, jasnú a ligotavejšiu ako slnko.
Milým pohybom ich volala k sebe a nekonečne sladkým hlasom im povedala:
- Nebojte sa, nič vám neurobím.
Bojazlivo prikročili ku stromu a celí očarení zastali a pozerali sa. 

    Aby deti mohli toto zjavenie opísať, bol by k tomu potrebný anjelský jazyk, ako sami hovorili. 
Podľa ich názoru, krásna pani mohla mať najviac osemnásť rokov. Nepodobala sa nijakému obrazu Panny Márie alebo iných svätíc, ktoré dovtedy videli.
    Jej tvár bola dokonale krásna, ušľachtilá a celá sa jagala neobyčajnou žiarou. I keď sa neustále usmievala, vychádzal z nej aj istý smútok. Ruky mala zopnuté na prsiach. Z pravej ruky jej visel krásny ruženec, ktorého zrnká sa ligotali ako drahé kamene.
Snehobiele šaty zakrývali celú postavu až po členky a okolo hrdla boli zopnuté zlatou stuhou, ktorej konce siahali až k pásu. Snehobiely závoj bol obrúbený zlatou výšivkou a zakrýval hlavu i celé telo.
Bosými ružovými nohami stála na snehobielom oblaku, ktorý sa vznášal v konároch kríka. Keď neskoršie žiadali Luciu, aby opísala tvár krásnej panej, vedela povedať len jedno:
- Bolo to svetlo, svetlo, svetlo! Era luz, luz, luz!
    O dvadsať rokov neskôr, keď išlo o maľovanie obrazu fatimskej Panny Márie, napísala leirskému biskupovi tieto slová:
„Tak sa mi zdá, že i keby som vedela maľovať, nebola by som schopná namaľovať ju takou, akou skutočne bola. Žiadnymi slovami sa nedá opísať jej zjav. Ak by som ju teda chcela namaľovať, dala by som jej tie najjednoduchšie a najbelšie šaty a závoj siahajúci od hlavy až po päty. Nevedela by som namaľovať ten jas a krásu, ktorá z nej vyžarovala, vynechala by som všetky okrasy šiat, okrem jemnej zlatej obšívky na závoji. Táto ozdoba sa jagala vo svetle ako najjasnejší lúč.“ 

    Pani sa pozerala na deti.
Dojatej malej Lucii sa hmlisto zdalo, že toto by mohla byť Panna Mária, ale neodvážila sa na to myslieť.
-  Kto to len môže byť? – vŕtalo jej v hlave a napokon, napriek zvyčajnej zakríknutosti, si dodala odvahy a opýtala sa cudzinky.
-  Z ktorej krajiny pochádzate?
-  Prišla som z neba.
-  A prečo ste prišli?
-  Prišla som vás poprosiť, aby ste sem prichádzali v túto istú hodinu šesťkrát, vždy trinásteho každého mesiaca. V októbri vám poviem kto som a čo chcem.
-  Teda vy ste prišli z neba!... A či aj ja prídem do neba?
-  Áno, aj ty prídeš.
-  A Hyacinta?
-  Aj ona.
-  A Ferko?
Jasná Pani pozrela na Ferka s akousi nežnou dobrotou a spolu aj materinským súcitom:
-  Aj on príde, ale predtým sa musí veľa modlievať ruženec.
Uradostené deti stáli chvíľku bez slova, lebo ich myšlienky boli zaujaté slovom „nebo“, touto večnou túžbou vyvolených.

    Po tomto dni bolo veľa vecí záhadných v zdržanlivom správaní vyvolencov, ktoré nemohli pochopiť ani ich rodičia, ani dotieraví zvedavci. O veľkom tajomstve, ktoré im krásna Pani zverila a o sľube, ktorý jej dali, nehovorili nikomu. Bola to Lucia, ktorá zvážila, že najlepšie bude o tom nikomu nič nehovoriť, práve tak ako o zjavení anjela. Táto dobrovoľne utajená skutočnosť osvetľuje mnohé veci z dojímavého života troch fatimských pastierikov a dáva im neobyčajný význam.

    Potom sa Pani opýtala detí:
-  Chcete sa obetovať Pánu Bohu a ochotne prinášať obety a radi prijímať všetky súženia, ktoré vám on bude chcieť poslať ako náhradu za toľké hriechy, ktorými urážajú jeho božskú Velebnosť? Chcete trpieť za obrátenie hriešnikov, na uzmierenie toľkých bohorúhaní i za všetky urážky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie?
Pani dobre vedela, že traja malí kamaráti sú schopní dodržať svoj hrdinský sľub. Lucia v mene všetkých nadšene povedala: Áno, chceme!
S milým prikývnutím a s úsmevom materinskej nežnosti Panna Mária ešte povedala:
- Čoskoro budete veľa trpieť, ale milosť Božia bude s vami a bude vás posilňovať.
    Pri týchto slovách Panna Mária roztiahla ruky, ktoré mala doteraz zopnuté na prsiach a v tej chvíli vyžiarilo na deti neobyčajný lúč tajomného svetla, ktoré bolo veľmi silné a ktoré – ako hovorila Lucia – vniklo im až na dno duše a videli sa v Bohu jasnejšie ako v najčistejšom zrkadle.
    Strhnutí neodolateľnou silou padli malí pastierikovia na kolená a z úprimného srdca opakovali: Ó najsvätejšia Trojica, klaniam sa ti! Bože môj! Bože môj, milujem ťa!
    Po chvíli prosila Panna Mária deti, aby sa každý deň pobožne modlievali ruženec a tak vyprosili svetu pokoj.
Potom sa Pani kĺzavým pohybom vzďaľovala bez toho, aby pohybovala nohami, rovno na východ a neuveriteľné videnie sa pomaly rozplynulo v dennom svetle.

4. pieseň: Kráľovná nebies

    Počas posledného zjavenia 13. októbra 1917 sa na miesto zhromaždilo asi 70-tisíc ľudí. V ten deň pršalo, bola zima a fúkal nepríjemný vietor. Všetci boli presvedčení, že ak sa udeje zázrak, bude to potvrdenie pravdivosti Máriiných zjavení. Ak nie, deti budú vyhlásené za podvodníkov a veriaci, zvlášť Katolícka cirkev, budú veľmi zosmiešnení. Takzvaný tanec slnka, vedecký nevysvetliteľný a viditeľný pre všetkých zúčastnených, bol potvrdením pravosti zjavení. Trval asi desať minút a po jeho skončení sa ukázala Panna Mária. Lucia povedala, že hoci sa Mária zjavuje v rôznych podobách, jej túžbou ako dobrej Matky je vždy pomáhať ľuďom kráčať cestou svätosti. 
Na poludnie dážď prestal. Lucia zvolala:
- Zablyslo sa!
Potom pokračovala:
- Hľa, tam je! Vidím ju!
- Dobre pozeraj, dcéra moja. Daj pozor, aby si sa nemýlila, – napomínala ju matka, ktorá sa znepokojovala a rozmýšľala, ako sa to len skončí.
Ale Lucia ju už nepočúvala. Prešla do vytrženia.
„Tvár dieťaťa opeknela – vyhlásil očitý svedok pri vyšetrovaní – a celá zružovela. Pery jej zjemneli.“

    Aj Ferko a Hyacinta videli Paniu na obvyklom mieste. Prítomní v tom čase zbadali, že okolo detí sa trikrát utvoril jemný biely obláčik, podobný dymu z kadidla, potom sa zdvihol do 5-6 metrovej výšky, akoby neviditeľný kňaz okiadzal videnie.
Lucia sa znova opýtala:
-  Kto ste Pani a čo chcete odo mňa?
-  Som Ružencová Panna Mária. Prišla som napomenúť verných, aby sa obetovali, aby viac neurážali nášho Pána, ktorý je tak veľmi urážaný; aby sa modlievali ruženec, aby sa polepšili a kajali za svoje hriechy. 
Ďalej pripojila: 
- Chcem, aby na tomto mieste bola postavená k mojej cti kaplnka.
Ďalej hovorila, že ak sa ľudia polepšia, vojna sa čoskoro ukončí a ich modlitby budú vyslyšané.
Potom sa s deťmi rozlúčila a vzdialila sa smerom k slnku. Pritom ukázala rukou na slnko, alebo dalo by sa povedať, že jej ruky sa v ňom zajagali. V tej istej chvíli, keď Pani ukázala na slnko, Lucia vykríkla k zástupu:
- Pozrite na slnko!
Celý zástup ľudí uvidel neobyčajný a nevídaný úkaz... jeden z tých nebeských zjavov, ktoré Spasiteľ predpovedal v proroctve o posledných dňoch:
    Odrazu prestalo pršať a tmavé oblaky pominuli. Slnko sa objavilo ako strieborný kruh, na ktorý sa dalo pozerať bez oslepenia, začalo sa krútiť okolo svojej osi ako ohnivé koleso. Na všetky strany vrhalo svetelné lúče, ktoré menilo farbu. Obloha, zem, stromy, skaly, skupinka vyvolencov a nesmierne zástupy zaplavovala farba raz žltá, potom červená, zas belasá a potom fialová.
Slnko sa na okamih zastavilo a potom sa znovu rozkrútilo vo svojom ohnivom tanci, žiarivejšie ako predtým.
Zastavilo sa znova, aby aj tretí raz začalo hádzať svoje svetlá, ako najfantastickejší ohňostroj, aký si ani jeden pyrotechnik nevie predstaviť.
    Ako opísať dojem, ktorý urobil tento zjav na zástupy? Sedemdesiattisícový zástup bol vo vytržení a nemo, bez dychu sa pozeral...
Odrazu všetci, celé to množstvo ľudu bez výnimky malo dojem, že slnko sa odtrhlo od nebeskej oblohy a rúti sa na nich.
Ľudia boli vydesení a vykrikovali:
„Zázrak! Zázrak! volali niektorí... Verím v Boha, kričali iní... Zdravas Mária, modlili sa zasa ďalší... Bože môj, milosrdenstvo! nariekali ostatní. Onedlho bolo počuť len toto posledné volanie.
Zástupy ľudu sa hodili na kolená a každý vzbudzoval v sebe dokonalú ľútosť. Potom všetci vstali a spoločne spievali Credo (Verím v Boha).
Kto opíše pohnutie, ktoré zachvátilo tento dav? Istý starec, doteraz neveriaci, zopäl ruky k nebu a volal:
- Panna svätá!... Panna požehnaná!...
A s tvárou zaliatou slzami, rukami natiahnutými k nebesiam ako prorok, pohnute volal z celého hrdla:
- Kráľovná ruženca, zachráň Portugalsko!
A všade po celom priestranstve sa odohrávali podobné výjavy.
    Slnko sa krútilo spolu s prestávkami desať minút. Tento zjav pozorovali bez výnimky všetci: veriaci, neveriaci, sedliaci, mešťania, vedci, novinári a práve tak dobre aj voľnomyšlienkári. Všetci, bez akejkoľvek prípravy a sugescie, okrem výzvy dievčatka, aby pozreli na slnko, videli na vlastné oči tie isté zjavy, s tými istými premenami, v ten istý deň, v tú istú hodinu, ktoré boli predpovedané už pred mesiacmi.
    Neskoršie, pri kanonickom vyšetrení o zázraku bolo zistené, že tieto premeny slnka boli spozorované aj osobami, ktoré sa nachádzali až 5 km od Cova da Iria a ktoré zrejme nevedeli, čo sa deje.

5. pieseň: Čakajú ťa nástrahy

    Najvznešenejšia úloha matiek je naučiť svoje deti modliť sa! Naučiť ich používať tento veľký prostriedok na spoznávanie, prijímanie a plnenie Božej vôle. Toto je najvznešenejšia úloha Márie ako Matky: učiť nás v modlitbe spoznávať, prijímať a plniť Božiu vôľu.
    Fatimské posolstvo, ktoré je plné materinskej lásky, ukazuje, že iba modlitba a pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. V súkromných zjaveniach – uznaných Cirkvou – ide o to, aby sme správne pochopili znamenia čias. Tak je to aj pri fatimských zjaveniach. V situácii, keď sa svet vysmieva z diabla a z pekla, fatimské deti vidia peklo v celej jeho hrôze. Keď si ľudia myslia, že ich zloba (vojny, násilie, vydieranie, korupcia...) nemá žiadne dôsledky, vidíme utrpenie ako dôsledok morálneho úpadku ľudstva. 
Výzva k zasväteniu ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a výzva k sláveniu piatich prvých sobôt v mesiaci sú vo fatimskom posolstve úzko spojené - tvoria jeden celok. Je to vyjadrené aj v samotnom sanktuáriu vo Fatime tým, že v jeho centre, pred kaplnkou zjavení, sa nachádza na stĺpe socha Ježišovho Najsvätejšieho Srdca.
    Pápež František po zvolení za hlavu Katolíckej cirkvi požiadal patriarchu Lisabonu kardinála J. Policarpa, aby zasvätil jeho pontifikát Panne Márii Fatimskej. Lisabonský patriarcha tak urobil  13.mája 2013. Na svätej omši, ktorú slávil v deň 96. výročia mariánskych zjavení, sa zúčastnilo okolo 300-tisíc veriacich. Biskup diecézy Leiria-Fatima v závere sv. omše prečítal posolstvo pápeža Františka, v ktorom vyjadroval hlbokú vďačnosť za splnenie jeho priania. Svätý Otec sa pripojil k modlitbe pútnikov a z celého srdca im udelil svoje apoštolské požehnanie.
    Podľa vzoru pápeža Františka zasväťme aj my svoje životy, rodiny, dediny a mestá Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

    Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: 
    Panna Mária, Matka Božia, útočisko hriešnikov a Matka Božieho milosrdenstva: Zasväcujem seba a všetkých členov našich rodín tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. V živote a smrti nech nás chráni od každej záhuby duše i tela. Viem, Matka Božia, že tí, ktorých ochraňuješ, sú v bezpečí a preto sa odovzdávam tvojmu Srdcu s úplnou dôverou pre čas i pre večnosť. Amen.

Záver a požehnanie.

6. pieseň: Zdravas Kráľovná, Matka milosrdenstva