« Späť

Ako sa rozhodovať

Ako sa rozhodovať

Ako sa rozhodovať

(Podľa sv. Ignáca)

 

Okrem bežných každodenných rozhodnutí, niekedy stojíme pred vážnymi životnými rozhodnutiami. Vždy by sme mali mať na zreteli, čo chce odo mňa Boh, ako by som sa mal zachovať podľa jeho vôle.

 

Rozličné typy ľudí

a) racionálny - na dosiahnutie svojich cieľov používajú silu vôle. Premyslí si všetko.

 b) emocionálny - reagujú a rozhodujú sa na základe svojich pocitov. Vedia byť nadšení, zapálení pre niečo. No zmena nálad niekedy spôsobuje aj zmenu rozhodnutia.

 c) zdráhavý - takýto človek odkladá rozhodnutia, možno aj zo strachu pred tým, že by mohol urobiť nesprávne rozhodnutie. Títo ľudia si myslia, že ešte neprenikli na koreň problému a veci. Boja sa riskovať; chcú si byť absolútne istí. Odkladajú svadbu, voľbu duchovného povolania, alebo novú prácu, lebo sa boja. Niekedy preto minú aj cieľ.

d) rýchly - veci majú veľmi rýchle vyriešené a jasné aj bez dopriania si dostatočného času na rozmyslenie. Takto urobené rozhodnutia môžu sa neskôr ukázať ako nesprávne, bolestivé a zraňujúce.

 

Predpoklady pre správne rozhodnutie

Môj vnútorný svet

Ide o moje preferencie, sympatie, náklonnosti, averzie, strachy, obranné reakcie…

Tie môžeme deliť na:

a) usporiadané - trpezlivosť, obetavosť, nábožnosť, rozvážnosť, empatia…

b) neusporiadané - láska k peniazom, pohodlnosť, túžba po moci a ovládaní iných, zameranosť iba na seba, zranenia z detstva, paralyzujúci strach…

 

Vnútorná sloboda (”indiferencia”)

a) sloboda “od” - je to sloboda od horeuvedených neusporiadaných náklonností. To neznamená, že už nebudú vôbec prítomné v mojom živote. Skôr to znamená, že som si ich vedomý a nedovolím im, aby oni určovali smer môjho rozhodnutia. (Viem, že som lenivý, ale nechcem dovoliť lenivosti rozhodnúť, preto si vyberiem aj proti svojej vôli napr. ťažšiu úlohu. - napr. na tábore si môžeš vybrať umyť kuchyňu, alebo záchod... čo si vyberieš, aby si premohol lenivosť?)

b) sloboda “pre” - rozhodnúť sa pre lepšiu možnosť. Voľba v pravom zmysle slova spočíva v rozhodovaní sa medzi dvoma alebo viacerými možnosťami, z ktorých všetky musia byť dobré. Pretože rozhodovanie medzi očividným zlom a dobrom by malo byť jasné. Napr. Idem pomôcť do detského domova, alebo idem pomôcť k babkám do domova dôchodcov. (K deťom idú 10 ďalší kamaráti a k babkám chcú ísť len 2 - viac by sa ti páčilo ísť k deťom, ale užitočnejšie by to bolo pri tých babkách. Ako sa rozhodneš?)

Úloha: poznať svoje vnútorné náklonnosti, tak dobré ako aj zlé. Využívať prostriedky na očisťovanie svojho vnútra a napĺňanie dobrom (sviatosti - sv. spoveď, sv. prijímanie: denná modlitba, večerné spytovanie svedomia, duchovný sprievodca, pôst).

 

 Tri spôsoby/metódy pre urobenie voľby

 

1. Priame Božie vnuknutie - ktoré objasňuje bezpochyby to, čo má byť urobené. Napr. Šaulovo obrátenie na ceste do Damašku. Je to čistý Boží dar. Treba ho však podrobiť nášmu osobnému skúmaniu - rozlišovaniu, prípadne poradiť sa aj s osobou znalou v duchovných veciach. Môžeme aj prosiť o takéto vnuknutie.

2. Spozorovanie vlastných inklinácii a ich rozlíšenie. (K čomu ma to vnútorne ťahá. Napr. cítim, že isto by som nechcel byť policajtom, ale možno lekár, alebo učiteľ.) Najdôležitejšie na tomto mieste sú predovšetkým moje pocity. No oni sú rozličné, niekedy aj protichodné a mätúce. Treba si ich priznať, prijať ich a zhodnotiť ich; a spoznať, k čomu nás vedú.

3. Racionálny prístup

Pozostáva v uvažovaní o argumentoch “za” a “proti” tej-ktorej možnosti, alternatíve.

Skúsenosť však ukazuje, že konečné rozhodnutia sú veľmi často výsledkom 2. a 3. možnosti.

 

Kritéria pre rozlišovanie - pomoc pri rozlišovaní a urobení rozhodnutia

Ignaciánske “Magis” - “Viac”

Pri rozhodovaní medzi dvoma alebo viacerými dobrami sa pýtam: Čim môžem “viac” prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva? K šíreniu dobra. (To nie je len pre zasvätené osoby - aj v škole, doma je to pre nás výzva. Čo vidia na tebe rodičia, súrodenci, spolužiaci - vidia dobrého kresťana?) “Viac” však neznamená len viac pracovať, alebo robiť iba aktivitu za aktivitou. Čím sa viac posvätím, zdokonalím, čím viac premôžem seba svoju pýchu, lenivosť, zmyselnosť... tým viac budujem Božie kráľovstvo a dobro na tejto zemi. (Napr. zistiť, či viem ovládať facebook - rozhodnem sa ho na učité obdobie nepoužívať - iba ak odpíšem na správy a nepozriem nástenku. Tak chcem viac času ušetriť pre iné niečo napr. čítanie, šport, a tiež seba cvičiť v ovládaní zvedavosti.)

Rozmýšľaj: Nakoľko som ovplyvnený modernou mentalitou, kde “viac” sa chápe v zmysle úspechu či prestíže? Viem aj “nič nerobiť” napr. v zmysle “strácania času” v modlitbe a hľadaní, uvažovaní...?

Pri rozhodovaní sa sám seba pýtam:

Ktorá alternatíva prinesie lepšie výsledky, viac ovocia?

Ktorá alternatíva mi dá príležitosť konať viac dobro sebe a blížnym a urobí radosť Bohu?

Ktorá alternatíva bude účinnejšia, dobročinnejšia alebo produktívnejšie pre mňa a pre iných?

Ktorá z alternatív mi ponúka viacej radosti, pokoja a naplnenia?

Ako pracujem na zmenšení ľudského utrpenia a biedy? (Nielen vo svete - Afrika, aj spolužiaci, rodina, okolie, susedia, - stačí sa prinútiť usmiať sa a opýtať sa ako sa máš.) Využívam na to svoje talenty a dary?

 

Rozličné metódy rozlišovania

Modlitba v procese rozlišovania a rozhodovania sa

Často sa hovorí, že dnešná doba je uponáhľaná. Človek sa od rána až do večera stále niekam ponáhľa. V tomto kolotoči sa človek cíti unavený, nenaplnený, prázdny, nepokojný… “Nestíha sa” modliť, a predsa túži po pokoji. Tlačí ho potreba rozhodnúť sa, avšak životný kolotoč a beh mu nedovoľuje nabrať potrebný pokoj, aby veci a seba videl v jasnejšom a priamejšom svetle. Modlitba mu naopak poskytuje priestor pre zastavenia sa, načúvanie sebe a Bohu.

Zastaviť sa

“Zastaviť sa” môže mať rôznu podobu: pravidelná denná meditácia nad Božím slovom; spytovanie svedomia, duchovná obnova; duchovné cvičenia a pod. Pomocou nám môže byť aj dobrá kniha, rozhovor s duchovnou osobou a taktiež zmena prostredia.

Ticho

Ticho je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dokázali počuť. (Aj seba, aj Boha) Všade vo svete je hluk - aspoň hučí TV, rádio, slúchadlá na ušiach...  Ticho prináša z nášho vnútra na povrch naše starosti, motívy konania, záujmy. Samozrejme ticho môže “vyplaviť” na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým “zametením pod koberec” -nemyslieť na to, by sme dosiahli možno iba zdanlivý pokoj avšak s rizikom, že nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej.

Môžem sa seba v tichu pýtať:

Čo zachytáva vtedy moju pozornosť? Čo ma nadchýna? Čo ochromuje moje rozmýšľanie? Čo mi zabraňuje urobiť krok vpred? Čo mi bráni v úprimnou pohľade na realitu? Sú moje obavy opodstatnené, alebo nie? Čo ma motivuje? Dávam príliš veľa dôrazu na názor iných ľudí? Po čom skutočne túžim?… Aký je môj postoj k tichu a načúvaniu iných? Viem aktívne počúvať iných - počúvam čo hovoria? Viem stráviť čas v tichu modlitby? 

 

Rady pri rozlišovaní a rozhodovaní

1. Jasne si urči, aké rozhodnutie chceš urobiť. A či tvoje rozhodnutie je v súlade s láskou k Bohu a blížnym i k sebe, aby sa nikomu neublížilo. A pros o milosť vybrať si správne.

2. Urob si zoznam dôvodov za a proti rozhodnutiu (aké motivácie ťa vedú k tomu rozhodnutiu, či sú to sebecké pohnútky napr. aj kňazom sa môže niekto chcieť stať, lebo si myslí: mám lepšie ekonomické zabezpečenie, žiadne dievča ma nechce, babky hovoria, že by som bol dobrým kňazom... môžu ma napadnúť aj také myšlienky, ale ja viem, či vo vnútri - v sebe - s nimi súhlasím, alebo nie.)

3. Ostaň v kontakte s realitou a s tým, čo sa skutočne deje.

Naše predstavy, sny, túžby, myšlienky a pocity musia byť v neustálom kontakte s realitou, aby mali váhu. (Snívam o pomoci v Afrike a plánujem si, ako tam budem pomáhať a mama povie vynes smeti a mne sa nechce.)

4. Nekonaj príliš rýchlo, ani príliš neodkladaj rozhodnutie.

5. Predstav svoje myšlienky a plán pred kritický zrak tvojich priateľov. Hľadaj radu rozvážnych ľudí.

6. Počúvaj čo ti tvoja myseľ, srdce a intuícia hovoria.

7. Buď si vedomý, že zlý duch často zamýšľa urobiť rozhodnutie komplikovanejším, než v skutočnosti je. Diabol často používa strach. Preto hľadaj dôveru v Bohu.

8. Nerob rozhodnutie, keď si ponorený v kríze, depresii... Počkaj, kým sa upokojíš.

9. Poznaj svoje obmedzenia; prijmi tú skutočnosť, že ich máš a pozoruj ich.

(Nehľadaj kríž - utrpenie a pod., ale buď pripravený prijať ho z lásky, ak to Boh od teba bude chcieť. --- Nie je správne pýtať napr. chorobu od Boha -ale skôr prosiť o silu, aby keď na nás príde, sme mali silu ju niesť.)

10. Netráp sa na možnosťami, príležitosťami, ktoré si nevyužil a už sa pominuli - život ide ďalej - pozeraj dopredu.

11. Ak povieme “áno” jednej veci, potrebujem povedať zväčša “nie” ďalšej. Napr. ak sa ti páči Zuzka - jej povieš áno, ale už všetkým ďalším hovoríš nie. (A neoplatí sa obzerať potom dozadu, keď si ju vezmeš za manželku - ako by to bolo s Aničkou... podobne to platí aj pri príklade duchovný život verzus manželstvo...)

12. Akonáhle sme zapojení do procesu rozhodovania, v určitom momente prídeme k bodu, kedy potrebujem povedať definitívne rozhodnutie a musíme prijať aj jeho dôsledky. Nikdy netreba zabudnúť na dôveru v Božiu pomoc, že on je pri mne a pomôže mi v mojom rozhodnutí vytrvať až do konca.

 

Praktické cvičenia:

                Prvé cvičenie (Keď sa rozhodujem medzi dvoma možnosťami - alternatívami.)

1. Krok: predstaviť si 1. alternatívu

Predstaviť si, tak realisticky ako len môžem, aký by bol môj život podľa prvej alternatívy: moje aktivity, vzťahy, miesta, kam by som šiel v živote, môj oddych… Predstavím ako by asi vyzeral môj priemerný deň, moje roky takéhoto života… Čo by ma napĺňalo? Ak mi prídu na myseľ aj negatívne obrazy, snažím sa aj o nich uvažovať. Môžem sa pýtať: Kam by ma to posunulo; môj každodenný život, starosti a radosti, moja služba…? Nakoľko by to urobilo radosť mne, druhým, Bohu. Treba tomuto cvičeniu venovať aspoň hodinu. Potom si treba zapísať všetky dôležité pocity, myšlienky (tak pozitívne ako aj negatívne), ktoré sprevádzali toto moje rozmýšľanie.

2. Krok: predstaviť si 2. alternatívu a zopakovať prvý krok s 2. alternatívou.

3. Krok: porovnávanie týchto alternatív.

Zhodnotiť - ktorá alternatíva mi môže priniesť viac útechy, radosti a pre druhých viac osohu, ovocia, dobra? Potom môžem o tom podiskutovať s kňazom.

                Druhé cvičenie: doplňujúce cvičenie

Ešte raz si pozriem 1. alternatívu. Snažím sa ju vidieť vo svetle, čoho všetkého sa zrieknem tým, ak si ju zvolím. Nenechám sa však pritom utíšiť lacnými formami útechy, ale svoje straty a zrieknutia jasne pomenujem a zverím Bohu. Uvažujem, či pre túžbu, lásku k tomu čo si zvolím som rozhodnutý prijať aj frustrácie, prázdnotu a nenaplnenie niektorým iných mojich túžob.

To isté potom aplikujem aj na 2. alternatívu.

                Tretie cvičenie

Predstavím si človeka, ktorého som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dobro a dokonalosť v každom smere. Nechcem mu nijako teda ublížiť. Čo by som jemu odporúčal robiť a zvoliť si v tej otázke, voľbe, nad ktorou ja uvažujem?

Predstavím si, že zomieram - ktoré rozhodnutie by mi urobilo väčšiu radosť?

Predstavím si, ako sa budem asi cítiť v súdny deň a aké rozhodnutie o prítomnej veci, o ktorej voľbe uvažujem, by som si vtedy prial?