« Späť

Boh si hľadá podnájom

Boh si hľadá podnájom

V kresťanských kruhoch sa často stretávam s mnohosťou združení, laických zoskupení, spoločenstiev, stretiek, reholí, tretích radov... a mnohých iných prejavov chariziem.

Opätovné sa pýtam, je toto všetko potrebné? Ako študentka teológie denného štúdia som sa tiež denne stretávala s mnohými úžasnými rehoľníkmi a členmi spoločenstiev. Myslím, že táto mnohosť je, aj nie je potrebná.

Rôznosť spoločenstiev ako pozitívum

V Cirkvi je mnoho povolaní k rôznym konkrétnym aspektom života, ktorý je viac špecifický pre jednotlivé laické spoločenstvá, konkregácie a zoskupenia. Je dobré, keď majú jednotlivci priestor vyšpecifikovať sa v danom rozmere, v svojej skupine. Keď prolife aktivisti majú svoje prolife zoskupenia, keď ľudia pracujúci s mládežou majú svoje komunity, rehole atď...

Druhá strana

Na druhej strane však pôsobí často chaosom, keď rehoľnici prestávajú byť rehoľníkmi, lebo sú opäť v nejakej novej vetve – kde už nie je napr. dôležitá vonkajšia forma (veď dôležité je vnútro), kde vznikajú z jednej spirituality ďalšie a ďalšie odvetvia. Takisto keď laici prestávajú byť laikmi.

Nie je práve v tomto svete aj vonkajšia forma (napr. habit) dôležitá? Píše sa, že žijeme vo vizuálnej dobe. Práve svedectvo toho, čo je vonkajšie, je svedectvom pre svet, aj keď je to iste ťažké niesť, ako je ťažké niesť kríž... ako aj ten na krku u laikov. Toto nepotláča, ani nenahrádza vnútorný rozmer a hĺbku spirituality, ale aká je, keď ju nie je vidno? Keď ju nie je cítiť? 

Je dôležité mať toľko rozličných hnutí, skupiniek a podskupiniek? Nebolo by práve dôležitejšie a omnoho potrebnejšie spájať sa – aby vznikla jednota v rôznosti a zároveň sile jednoty? Nebolo by rozumné a múdre zároveň zlúčiť mnohé aktivity? Nie je prílišný aktivizmus pre Boha už fakt len na „preboha“ ? Nechcem tvrdiť, že majú ľudia so zameraním pre mládež zmeniť svoju charizmu na starostlivosť o starých ľudí, alebo na politicky aktivizmus. Ale keď z každej strany vidno, ako sú jednotliví členovia skupiniek vyčerpaní, lebo robia časť veci, čo možno ich susedia ani nevediac o nich robia tiež, z posledných síl – prečo sa nespojiť?

Boh si hľadá podnájom

Tým sa dostávame aj k tomu, prečo si „Boh hľadá podnájom“. Niekedy sa mi zdá, akoby Boh bol len podnájomník v našich radoch, v našich životoch. Akoby tam nebol doma, ale keď už máme svoju charizmu- nepotrebujeme tam Boha – a potom sa často ta charizma začne štiepiť na ďalšie a ďalšie... a sily aj Ducha ubúda...

Preto je dôležité, aby boli všetci jedno ... ako povedal niekto múdry: „jednota v dôležitom, sloboda v menej dôležitom a nad všetkým láska.“

Ako píše Exupéry v Citadelle (CLXXIII): „Pripútaj ma, Pane, k stromu, z ktorého pochádzam. Samotný nemám zmysel. Učiň, aby som bol druhému oporou. Aby bol druhý oporou mne. Aby som bol pevne včlenený do tvojich hierarchií. Som tuto rozložený a dočasný. Potrebujem byť.“

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Monika, vzala si na seba ťažké sústo. Spiritualita je len časť toho, čo je už dlhodobým markantným problémom našej viery – miešajú sa hrušky s jablkami. Pocítila, a nielen pocítila, ale som bola aj osobne jej aktérkou, v Mariánskom hnutí. Jej vedúci členovia, aj za cenu ťažkých bojov sa usilovali o zachovanie spirituality, žiaľ najčastejšie bezvýznamne. O dôležitosti vonkajšej formy by sa mohlo diskutovať v širšom fóre. Charizmy? Tento dar Ducha Svätého dnes je už pomaly nepovšimnutý, (možno okrem falošných prorokov) . Monika, nenechaj sa odradiť ani znechutiť a pokračuj v tejto línii obhajoby úcty a lásky k Bohu.
Odoslané 16.5.2012 9:39.
Super, ze si sa dala na pisanie blogov. Hodnotne citanie! Len tak dalej.
Odoslané 16.5.2012 21:00.
Zdá sa mi, že som to nesprávne formulovala. Sústredila som sa len na tú stať o spiritualite, o čom sa menej hovorí, a nadchlo ma to, že Monika sa toho dotýka a pochopila som aj, že som sa nešťastne vyjadrila o charizme. Moja túžba je, aby sa o tom viac hovorilo. Opakujem, Monika, nenechaj sa odradiť ani znechutiť v tejto línii obhajoby úcty a lásky k Bohu, aj keď vidíš aj na mojom príklade, že človek sa aj mýli.
Odoslané 18.5.2012 10:31 ako reakcia na Anna Václavová.
Ahoj Monika. emoticon
V tomto článku si dosť dobre vystihla niečo, čo aj ja (zatiaľ len v podvedomí) cítim. V Bratislave je to asi viac cítiť ako v menšom meste, ale tu sa cítim často stratená v množstve rôznych organizácií, spoločenstiev, odnoží, možností... Všetky aktivity sú tak nejak rozdrobené, každý si robí na svojom piesočku a často o sebe navzájom nevedia... A keď niekto hľadá povedzme len "obyčajné malé spoločenstvo", musí obiehať rôzne organizácie a vybrať si smer. Ale často aj tieto postupne strácajú silu (šťavu, členov...).

Myšlienky o jednote v rôznosti mi skrátka hovoria zo srdca.
A oba citáty, ktoré si použila v závere ma silne oslovili.
Odoslané 3.6.2012 22:00.