Jednoduché.

Raduj sa v Hospodinovi...
Žalm 37:4

Učenie týchto slov sa musí zdať prekvapujúce pre tých, ktorým je zbožnosť cudzia, ale pre úprimného veriaceho je to známa pravda. Život veriaceho je tu opísaný ako radosť v Bohu a takto je nám oznámená tá veľká skutočnosť, že skutočné náboženstvo oplýva šťastím a radosťou. Bezbožní nikdy nepozerajú na náboženstvo ako na radostnú vec. Pre nich je to služba, povinnosť alebo nevyhnutnosť, ale nikdy nie radosť alebo potešenie. Ak sa vôbec sústredia na náboženstvo, je to buď kvôli tomu, aby niečo získali, alebo preto, že sa neodvážia činiť inak. Myšlienka na radosť v náboženstve je tak cudzia pre niektorých ľudí, že žiadne dve slová pre nich nie sú viac vzdialené ako „svätosť“ a „radosť“. Ale veriaci, ktorý pozná Krista, rozumie, že radosť a viera sú tak požehnane spojené, že ani brány pekla ich nedokážu rozdeliť.
Tí, čo z celého srdcia milujú Boha, nachádzajú Jeho cesty cestami radosti a pokoja. Takú radosť, takú plnosť potešenia, také oplývanie požehnania nachádzajú svätí v ich Pánovi, že neslúžia zo zvyku, ale nasledovali by Ho, aj keby celý svet zlorečil Jeho menu. Naša bázeň pred Bohom nie je z donútenia, naša viera nie sú okovy, naše povolanie nie je otroctvo, nie sme nútení k svätosti ani hnaní do povinnosti. Nie, naša zbožnosť je naším potešením, naša nádej je naším šťastím, naša povinnosť je našou radosťou. Potešenie a skutočné náboženstvo sú spojené ako koreň a kvet, tak nerozlučné ako pravda a istota, sú to dva klenoty žiariace po boku zasadené v zlate.