Blogy

Za kresťanskú Európu

Je hnutie za zachovanie kresťanských hodnôt v Európe. Kresťanstvo vo svete trpí násilie. Kresťanstvo v Európe tiež, len inou formou. Človek v spoločnosti podlieha nespravodlivým politickým zákonom, ktoré ohrozujú človeka v jeho identite, existencii, zasahuje jednotlivcov, rodiny, národ.

Drahí priatelia,

“Stav sveta závisí od stavu veriacich,” píše renomovaný teológ Ludwig Weimer v texte, ktorý pre nás pripravil. V súvislosti s najnovším Liste pre Európu by sme Vám radi ponúkli niekoľko základných myšlienok o duchovnom “teréne” nášho kontinentu.

Využime príležitosť sviatku Turíc, aby sme sa osobitne modlili za Európu. Ďakujeme vám za vaše modlitby a prosíme vás, aby ste nám pomohli šíriť naše posolstvo.

Váš tím Európy pre Krista vo Viedni

Ježišov závet v 17. kapitole Evanjelia podľa Jána

Korene Európy ležia v Aténach, Ríme a v Jeruzaleme. Atény a Rím symbolizujú duševné a technické zručnosti, Jeruzalem predstavuje židovskú vieru a nádej pôvodnej kresťanskej komunity na Božie kráľovstvo spásy a posmrtný život. Ako prispievajú Ježišove posledné slová v Evanjeliu podľa Jána k týmto základom Európy? Presne povedané, je to sám evanjelista Ján, kto sa nám prihovára. Vkladá Ježišovi do úst závet pre všetkých budúcich kresťanov. A naliehavo žiada o jednotu Božieho ľudu. Ján veľmi jasne odlišuje Ježišových učeníkov od ostatných, ale poslanie svojich žiakov vidí iba v práci vo svete. Stav sveta závisí od stavu veriacich.

“Svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta”

“Svetom” sa označujú hriešne stránky Európanov. Podľa mytológie sú základom podvody, násilie a sex: Zeus si podmanil Európu v prestrojení za býka, a kvôli tomu, že sa zmocnil Heleny, začala sa Trójska vojna (George Steiner). “Svet” Boha nepozná, vraví Ján, pretože zneužíva slobodu, ktorá bola daná nám ľuďom. Aj táto trpká pravda patrí do bohatej židovsko-kresťanskej múdrosti. Naproti tomu stojí, byť “posvätení v pravde” (Ján 17,19), alebo: “Viera a rozum” (Pápež Benedikt XVI). Izrael, Ježiš a apoštoli prijali Božiu vôľu a cestu. Ako sa však môžu uzdraviť rany stvorenia, pokiaľ sú spravodliví a veriaci, pretože ich služba je ťažká, iba v menšine?

“Ja som ich poslal do sveta”

Ako môže kresťanská menšina udržať v rovnováhe zvyšok rozsiahlej spoločnosti? Predstavme si dvojramennú váhu: na jednej miske váh leží malá komunita kresťanov, na druhej miske celá ťarcha sveta. My kresťania môžeme udržať naše okolie a spoločnosť v rovnováhe spásy iba cez zodpovedajúcu kvalitu, najmä váhu nášho kresťanstva (Ježiš to nazval soľou, kvasom, mestom na kopci). Najlepšie ak pôjdeme príkladom príkladu, do ktorého odovzdáme všetky oblasti a aspekty nášho života a tak ukážeme, aké vedia byť harmonické, spravodlivé a krásne. Dalo by sa to nazvať nová evanjelizácia fascináciou. Netreba na ňu dokonca ani misionársku kampaň. Krásne a nápadné veci samy od seba priťahujú ľudí a podnecujú v nich zvedavosť a chuť na vznešené súťaženie.

“Aby všetci boli jedno”

Priame oslovenie učeníkov znamená koncentrovanú silu. Nie sú žiadnymi osamelými egoistami. Pochopili svoju úlohu, stať sa Božími nástrojmi vo svete, pokračovať v Ježišovej práci v sile svojej vzájomnosti. Táto sieť Božieho ľudu má obsiahnuť krajiny, štáty a kontinenty, s bezmocnosťou menšiny, ale silou pravdy a lásky. Martin Buber vytvoril pojem “spoločenstva spojeného cez stred”: naše okraje by boli iba spoločenské útvary, až väzby na spoločný stred im dávajú podstatu. Čo je naším stredom? Všetci sme zjednotení cez život s Bohom. Ježišov závet vymenúva ovocie: radosť z Božej lásky, hojnosti a nádhery. Boh má dve ruky, aby mohol pôsobiť vo svete: svojho Svätého ducha a svojho syna Ježiša Krista. Keď však bol Ježiš zabitý, potreboval nasledovníkov. Oni sú Božou dielňou, jeho ľudom, jeho spoločenstvom, kde pôsobí Duch svätý a Ježišov duch.

Aj samotný Kristus sa môže iba modliť za zjednotenie

Rozpad je vo svete prirodzený, zatiaľčo jednota je zázrak. Tento svet, ktorý nevie nájsť pokoj, potrebuje príklad kresťanov. “Aby svet uveril ... aby svet spoznal”, hovorí Ježiš vo svojej modlitbe k Bohu otcovi, celkom jednoznačne: “Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal.” Je to realistické a má to logiku. Boh potrebuje spolupracovníkov a nachádza iba menšinu. Ale to stačí – pokiaľ by neprišli štiepenia, ktoré mnohé robia nedôveryhodným a príliš ľudským. Pokiaľ hovoríme o rozkoloch v Cirkvi, väčšinou zabúdame na prvotné rozdelenie medzi kresťanmi a židmi. Bol to “prvotný rozkol” (Kardinál Walter Kasper), to znamená, že my kresťania nie sme jedinými výhradnými dedičmi namiesto židov, ale že sme boli oddelení od židovského koreňa. Toto puto k židom, ktoré Boh nezrušil, by malo byť prvým a najdôležitejším bodom v našom ekumenickom snažení. Takže Ježiš sa modlil za toto puto. Je šokujúce, že dokonca ani Boží syn a jeho smrť nedokázali priniesť jednotu Bohom vyvoleného ľudu. Aj sám Ježiš sa za ňu mohol iba modliť.

Tým, ktorí sa modlia, ide o zjednotenie sa s Bohom a jeho vôľou v modlitbe. Modlitba je Božou prácou v ľudskom srdci: snaží sa spoznať Božie želania a byť v súlade s nimi. Je to začiatok a odhodlanie k zodpovedajúcemu životu a konaniu, a nemôže byť neúčinná.

Profesor Dr. Ludwig Weimer pôsobí na “Katedre teológie Božieho ľudu” na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme (www.ltvg.org).